znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 421/06-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 21.   decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť C. K., B., ktorou namieta postup Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2006   doručená   sťažnosť   C.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej   namieta   postup Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa, ústredie“), v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   v júli   2006   podala   žiadosť   o predčasný starobný   dôchodok,   pretože   Sociálna   poisťovňa,   ústredie,   nekoná   vo   veci   jej   žiadosti o invalidný   dôchodok.   K sťažnosti   priložila   žiadosť   o predčasný   starobný   dôchodok z 26. júna 2006   adresovanú Sociálnej   poisťovni,   Záhradnícka   31, Bratislava a uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 S 31/05-30 z 20. septembra 2006   o zamietnutí   žaloby   o uloženie   povinnosti   Sociálnej   poisťovni,   ústredie,   konať a rozhodnúť o žiadosti sťažovateľky o invalidný dôchodok.

Z predloženého uznesenia krajského súdu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 5060121490 zo 16. januára 2004 zamietla žiadosť sťažovateľky o invalidný dôchodok z 28. novembra 2003 a na základe posúdenia zdravotného stavu sťažovateľky jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Krajský súd rozsudkom č. k. 6 Sd 103/04-20 z 8.   septembra   2004   uvedené   rozhodnutie   potvrdil.   Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku krajského súdu odvolanie, na podklade ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   rozsudkom   sp.   zn.   3   So   225/2004   zo   16.   augusta   2004   napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom zo   17.   mája   2006   opätovne   potvrdil   rozhodnutie   Sociálnej   poisťovne,   ústredie, č. 5060121490 zo 16. januára 2004. Sťažovateľka sa proti rozsudku odvolala.

Ústavný súd na najvyššom súde zistil, že o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku sp. zn. 6 Sd 103/2004 zo 17. mája 2006 je vedené konanie pod sp. zn. 6 So 105/2006 a najvyšší súd do prerokovania sťažnosti ústavným súdom vo veci nerozhodol.

Sťažovateľka od ústavného súdu žiada, aby ústavný súd „prikázal vo veci konať a dal povinnosť Sociálnej poisťovni, aby v tejto veci rozhodli, keďže som to opakovane a naliehavo žiadala, porušil každý z týchto orgánov keďže ani jeden o tejto veci čo sa týka aj   o predčasný   dôchodok   do   dnešného   dňa   nerozhodol“ a priznal   jej   finančné zadosťučinenie. II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy,   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavne   neopodstatnený   návrh   ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   70/00, II. ÚS 190/05).

Sťažovateľka označila v sťažnosti za porušovateľa svojich práv Sociálnu poisťovňu, ústredie. Z predloženého uznesenia krajského súdu č. k. 2 S 31/05-30 z 20. septembra 2006 vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 5060121490 zo 16. januára 2004 žiadosť   sťažovateľky   o invalidný   dôchodok   zamietla   a na   základe   podaných   opravných prostriedkov   vo   veci   následne   konal   krajský   súd   a   najvyšší   súd.   V súčasnosti   je   vec predložená   na   najvyššom   súde   na   rozhodnutie   o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudku krajského súdu zo 17. mája 2006.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu Sociálna poisťovňa, ústredie, už vo veci sťažovateľkinej   žiadosti   o invalidný   dôchodok   nekonala,   nemohla   teda   ani   ovplyvniť rýchlosť   rozhodovania   v tejto   veci,   a teda   ani   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom zasiahnuť do práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   sťažnosť   preto   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na vyššie   uvedené, ústavný súd   nevyzýval sťažovateľku   na doplnenie sťažnosti a sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. decembra 2006