SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 420/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťouOkenica Šula & Co. s. r. o., Zámocká 074/30, Bratislava, vo veci namietaného porušeniačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Sťažnosť bolaodovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.
Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako povinným sa na okresnom súdeviedlo exekučné konanie v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (ďalej len„oprávnená“), a to pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Došlo pritom k porušeniu ich práv.
Predovšetkým je podstatné, že podľa § 43 Exekučného poriadku, ak sa to, čorozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnejpovinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sapodmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil,prípadne jej splnenie už zabezpečil. V prípade sťažovateľov bola ich povinnosť plneniaviazaná na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti zo stranyoprávnenej, preto mal okresný súd odmietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu. Exekučnýmtitulom bola v danom prípade notárska zápisnica, pričom okresný súd sa pred vydanímpoverenia z 2. decembra 2005, ako ani v priebehu exekučného konania nezaoberal otázkou,či došlo k splneniu podmienky.
Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenieo začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K predaju však nedošlo, lebo sťažovatelia dlhvrátane trov uhradili.
Keďže okresný súd neskúmal, či notárska zápisnica je vôbec spôsobilá byťexekučným titulom, boli sťažovatelia nútení podať námietky, ktorými sa však okresný súdmeritórne nezaoberal, čím opakovane porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 46ods. 1 ústavy.
Po podaní námietok okresný súd 31. januára 2006 vyzval sťažovateľov zaplatiť súdnypoplatok vo výške 16 585 Sk, čo je 6 % zo sumy 276 415,20 Sk tvoriacej predmetexekučného konania. Pritom v kritickom čase súdny poplatok bol iba 5 % z vymáhanejsumy. Keďže sťažovatelia súdny poplatok z podania námietok nezaplatili, uznesenímokresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 v spojení s opravnýmuznesením č. k. 39 Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010 bolo konanie o námietkachzastavené. Hoci sťažovatelia 14. apríla 2010 podali proti opravnému uzneseniu odvolanie,nikdy nebolo o ňom rozhodnuté.
Možno zhrnúť, že okresný súd v priebehu konania porušil označené právosťažovateľov jednak tým, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez existencievykonateľného exekučného titulu, ale aj tým, že trval na zaplatení súdneho poplatku zapodané námietky, hoci je to v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 109/2011protiústavné.
Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„Porušiteľ, Okresný súd Bratislava II porušil právo sťažovateľov domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13.879,41 €, ktoré je porušiteľ povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľom náklady právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 965,18 EUR vrátane dane z pridanej hodnoty, jeho právnemu zástupcovi.“
II.
Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010vyplýva, že ním bola opravená časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010, a to v súvislosti s označením meny, v ktorej samá súdny poplatok za námietky zaplatiť.
Z podania sťažovateľov bez označenia dátumu – doručeného okresnému súdu14. apríla 2010 - vyplýva, že toto podanie je označené ako odvolanie proti uzneseniuokresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010.
Z oznámenia súdnej exekútorky vo veci sp. zn. Ex 166/05 z 12. júla 2013 vyplýva, žeexekučné konanie vedené proti sťažovateľom je skončené, pretože celá pohľadávka ajs príslušenstvom bola uspokojená.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že sťažovatelia, zastúpeníadvokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, v návrhu rozhodnutia (petite)neuviedli, ktorými konkrétnymi rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k porušeniu ichpráv. Okrem toho, hoci z prvej strany sťažnosti vyplýva, že sa týka porušenia čl. 1 ods. 1,čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy,ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomokresného súdu, podľa návrhu rozhodnutia (petitu) sa sťažovatelia domáhajú iba vysloveniaporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy.
Z obsahu sťažnosti možno dedukovať, že táto smeruje jednak proti povereniuokresného súdu z 2. decembra 2005 udelenému súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie,ako aj proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2010, ktorým bolo konanieo námietkach sťažovateľov zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať právneho zástupcu sťažovateľov naspresnenie petitu sťažnosti, teda na označenie konkrétnych rozhodnutí, resp. postupov,ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, pretože z oznámenia súdnej exekútorkyz 12. júla 2013 je nepochybné, že exekúcia bola k uvedenému dňu už skončená, čoznamená, že k porušeniu práv sťažovateľov mohlo dôjsť najneskôr do 12. júla 2013.
Za uvedeného stavu treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná napoštovú prepravu 3. júna 2015, považovať za oneskorenú.
Vychádzajúc z oneskoreného podania sťažnosti, ako aj z toho, že z hľadiskanamietaného porušenia práv je smerodajný petit sťažnosti, nebolo potrebné požiadaťprávneho zástupcu sťažovateľov ani o vysvetlenie rozdielu pri definovaní porušenýchustanovení, ktorý vyplýva z údajov na prvej strane sťažnosti v porovnaní s obsahom petitu.
Napokon v súvislosti s námietkou, podľa ktorej nikdy nebolo rozhodnuté o odvolanísťažovateľov proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-348z 29. marca 2010, treba uviesť, že tvrdená skutočnosť nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1ústavy. Ide skôr o námietku zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o odvolaní, čo bypredstavovalo možné porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré však sťažovatelia nežiadalivysloviť.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015