SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 420/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťouOkenica Šula & Co. s. r. o., Zámocká 074/30, Bratislava, vo veci namietaného porušeniačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Sťažnosť bolaodovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako povinným sa na okresnom súdeviedlo exekučné konanie v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (ďalej len„oprávnená“), a to pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Došlo pritom k porušeniu ich práv.

Predovšetkým   je   podstatné,   že   podľa   §   43   Exekučného   poriadku,   ak   sa   to,   čorozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnejpovinnosti   oprávneného,   možno   vykonať   exekúciu,   len   ak   oprávnený   preukáže,   že   sapodmienka   splnila   alebo   že   svoju   vzájomnú   povinnosť   voči   povinnému   sám   už   splnil,prípadne jej splnenie už zabezpečil. V prípade sťažovateľov bola ich povinnosť plneniaviazaná   na   splnenie   podmienky   alebo   na   splnenie   vzájomnej   povinnosti   zo   stranyoprávnenej, preto mal okresný súd odmietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia navykonanie   exekúcie   z   dôvodu   absencie   vykonateľného   exekučného   titulu.   Exekučnýmtitulom bola v danom prípade notárska zápisnica, pričom okresný súd sa pred vydanímpoverenia z 2. decembra 2005, ako ani v priebehu exekučného konania nezaoberal otázkou,či došlo k splneniu podmienky.

Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenieo začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K predaju však nedošlo, lebo sťažovatelia dlhvrátane trov uhradili.

Keďže   okresný   súd   neskúmal,   či   notárska   zápisnica   je   vôbec   spôsobilá   byťexekučným titulom, boli sťažovatelia nútení podať námietky, ktorými sa však okresný súdmeritórne nezaoberal, čím opakovane porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 46ods. 1 ústavy.

Po podaní námietok okresný súd 31. januára 2006 vyzval sťažovateľov zaplatiť súdnypoplatok   vo   výške   16   585   Sk,   čo   je   6   %   zo   sumy   276   415,20   Sk   tvoriacej   predmetexekučného konania. Pritom v kritickom čase súdny poplatok bol iba 5 % z vymáhanejsumy.   Keďže   sťažovatelia   súdny   poplatok   z   podania   námietok   nezaplatili,   uznesenímokresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 v spojení s opravnýmuznesením   č.   k.   39   Er   2431/2005-348   z   29.   marca   2010   bolo   konanie   o   námietkachzastavené. Hoci sťažovatelia 14. apríla 2010 podali proti opravnému uzneseniu odvolanie,nikdy nebolo o ňom rozhodnuté.

Možno   zhrnúť,   že   okresný   súd   v   priebehu   konania   porušil   označené   právosťažovateľov   jednak   tým,   že   vydal   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   bez   existencievykonateľného exekučného titulu, ale aj tým, že trval na zaplatení súdneho poplatku zapodané námietky, hoci je to v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 109/2011protiústavné.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„Porušiteľ,   Okresný   súd   Bratislava   II   porušil   právo   sťažovateľov   domáhať   sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13.879,41 €, ktoré je porušiteľ povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľom náklady právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 965,18 EUR vrátane dane z pridanej hodnoty, jeho právnemu zástupcovi.“

II.

Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010vyplýva,   že   ním   bola   opravená   časť   odôvodnenia   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010, a to v súvislosti s označením meny, v ktorej samá súdny poplatok za námietky zaplatiť.

Z   podania   sťažovateľov   bez   označenia   dátumu   –   doručeného   okresnému   súdu14. apríla   2010 -   vyplýva,   že   toto   podanie   je označené ako   odvolanie proti uzneseniuokresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010.

Z oznámenia súdnej exekútorky vo veci sp. zn. Ex 166/05 z 12. júla 2013 vyplýva, žeexekučné   konanie   vedené   proti   sťažovateľom   je   skončené,   pretože   celá   pohľadávka   ajs príslušenstvom bola uspokojená.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že sťažovatelia, zastúpeníadvokátom   ako   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v   návrhu   rozhodnutia   (petite)neuviedli, ktorými konkrétnymi rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k porušeniu ichpráv. Okrem toho, hoci z prvej strany sťažnosti vyplýva, že sa týka porušenia čl. 1 ods. 1,čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy,ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomokresného súdu, podľa návrhu rozhodnutia (petitu) sa sťažovatelia domáhajú iba vysloveniaporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z   obsahu   sťažnosti   možno   dedukovať,   že   táto   smeruje   jednak   proti   povereniuokresného súdu z 2. decembra 2005 udelenému súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie,ako   aj   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   11.   februára   2010,   ktorým   bolo   konanieo námietkach sťažovateľov zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať právneho zástupcu sťažovateľov naspresnenie   petitu   sťažnosti,   teda   na   označenie   konkrétnych   rozhodnutí,   resp.   postupov,ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, pretože z oznámenia súdnej exekútorkyz 12.   júla   2013   je   nepochybné,   že   exekúcia   bola   k   uvedenému   dňu   už   skončená,   čoznamená, že k porušeniu práv sťažovateľov mohlo dôjsť najneskôr do 12. júla 2013.

Za uvedeného stavu treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná napoštovú prepravu 3. júna 2015, považovať za oneskorenú.

Vychádzajúc   z   oneskoreného   podania   sťažnosti,   ako   aj   z   toho,   že   z   hľadiskanamietaného   porušenia   práv   je   smerodajný   petit   sťažnosti,   nebolo   potrebné   požiadaťprávneho   zástupcu   sťažovateľov   ani   o   vysvetlenie   rozdielu   pri   definovaní   porušenýchustanovení, ktorý vyplýva z údajov na prvej strane sťažnosti v porovnaní s obsahom petitu.

Napokon v súvislosti s námietkou, podľa ktorej nikdy nebolo rozhodnuté o odvolanísťažovateľov   proti   opravnému   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   39   Er   2431/2005-348z 29. marca 2010, treba uviesť, že tvrdená skutočnosť nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1ústavy.   Ide   skôr   o   námietku   zbytočných   prieťahov   pri   rozhodovaní   o   odvolaní,   čo   bypredstavovalo   možné   porušenie   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktoré   však   sťažovatelia   nežiadalivysloviť.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015