znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 420/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., Advokátska kancelária F. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Galanta   a jeho   uznesením   sp.   zn.   13   Er 344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením sp. zn. 9 CoE 284/2011 z 22. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2012   doručená   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. 13 Er 344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 9 CoE 284/2011 z 22. augusta 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie poskytnutého úveru bola účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva.

Súdny   exekútor   na   základe   poverenia   udeleného   okresným   súdom   začal   nútený výkon   rozhodnutia,   t.   j.   exekúciu,   pričom   exekučným   titulom   bolo   rozhodnutie rozhodcovského   súdu.   V priebehu   exekučného   konania   okresný   súd   napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutie.

3. Sťažovateľka   v   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   namieta,   že   obidva   súdy nerešpektovali jej návrh na prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie na podanie výkladu ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 k pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci. Sťažovateľka ďalej   uvádza   dôvody,   ktoré,   ako   tvrdí,   uviedla   v „požiadavke   na   prerušenie   konania“ všeobecných súdov, pričom podľa jej názoru všeobecné súdy vec nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V rámci dôvodov na podanie návrhu na prerušenie konania uvádza, že všeobecný súd sa „nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o nekalých   podmienkach   v spotrebiteľských   zmluvách...“ a „...nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere“.

Sťažovateľka   uviedla,   že „Všeobecný   súd   mal   zákonnú   povinnosť   zaoberať   sa návrhom   sťažovateľa   a   umožniť   mu   tak   dosiahnuť   stav   (resp.   minimálne   ovplyvniť pokračovanie civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj výklad práva spoločenstva (či úniového práva) podľa 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym dvorom   Európskej únie   v konaní o   prejudiciálnej otázke...rozhodnutie súdu o   ignorácii procesného návrhu sťažovateľa je neodôvodnené a preto vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že návrhom sťažovateľa sa nie je potrebné zaoberať... Všeobecný súd opomenul aplikovať ust. §167 ods. 1 veta druhá OSP podľa ktorého súd rozhoduje uznesením o prerušení konania!“.

4. Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu   sťažovateľkou   označených   základných   práv   a   práv   zaručených   v   ústave a dohovore,   aby   uznesenie   krajského   súdu   zrušil   a   vec   vrátil   krajskému   súdu   na   nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal finančné zadosťučinenie, a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia krajského súdu.

II.

5. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

8. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10.Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

12.Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   napadnutým   uznesením okresného súdu a krajského súdu, ktorými súdy rozhodli o zastavení exekúcie, boli porušené jej označené základné práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd a krajský súd porušili jej   základné   práva   tým,   že   nerozhodli   o jej   návrhu   na   prerušenie   konania   na   účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

13.Ústavný   súd   zistil,   že   namietané   porušenie   základného   práva   na   súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn. 13 Er 344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 9 CoE 284/2011 z 22. augusta 2012 je predmetom skúmania ústavného súdu aj v rámci konania o sťažnosti sťažovateľky,   o   ktorej   už ústavný   súd   koná   pod   sp.   zn.   Rvp   14105/2012   a   ktorá   bola doručená ústavnému súdu už 28. novembra 2012 (t. j. pred doručením sťažnosti, ktorej sa týka toto rozhodnutie).

14. Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že sťažnosť sťažovateľky je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013