znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 420/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. R., G., zastúpeného advokátkou JUDr. G. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu N. sp. zn. ORP-P-750/DI-B-2006 z 23. júna 2006, Krajského dopravného inšpektorátu v N. sp. zn. KRP-60/DI-SK-2006   zo   4.   septembra   2006,   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Nitre   sp. zn. 28 S 22/2006 z 29. mája 2007 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 119/2007 zo 16. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. R.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2008 doručená sťažnosť I. R., G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   a rozhodnutiami Okresného dopravného inšpektorátu N. (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) sp. zn. ORP-P-750/DI-B-2006 z 23. júna 2006, Krajského dopravného inšpektorátu v N. (ďalej len „krajský   dopravný   inšpektorát“)   sp.   zn.   KRP-60/DI-SK-2006   zo 4. septembra   2006, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 28 S 22/2006 z 29. mája 2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžo 119/2007 zo 16. apríla 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. mája 2006 bol účastníkom dopravnej nehody,   pri   ktorej   zozadu   do   jeho   motorového   vozidla   narazil   iný   vodič   –   J.   S.,   jeho motorové vozidlo vyšlo mimo vozovku, narazilo do tam zaparkovaného vozidla, pričom k zraneniu   osôb   nedošlo.   V správnom   konaní   mu   bola   uložená   pokuta   za   spáchaný priestupok v sume 5 000 Sk a bola mu uložená povinnosť zaplatiť trovy správneho konania. Správny orgán v prvom stupni vychádzal z vyhodnotenia prenosného dopravného značenia pre rok 2006. Toto rozhodnutie napadol a odvolací správny orgán potvrdil ním napadnuté rozhodnutie z jeho správnych dôvodov, nezohľadňujúc ním uvedené argumenty. Tvrdil, že tento orgán sa vôbec nezaoberal jeho námietkou o umiestnení zákazovej značky B 25a a zákazom predchádzania sa vôbec nezaoberal, takže dostatočne nevyhodnocoval skutkový stav,   a   z   toho   dôvodu   vyvodil   aj   nesprávny   právny   záver.   Pretože   nebol   spokojný s rozhodnutím tohto odvolacieho správneho orgánu, podal žalobu na príslušnom krajskom súde, ktorý jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú. Využijúc možnosť podania opravného prostriedku podal odvolanie najvyššiemu súdu, ktorý však potvrdil napadnuté rozhodnutie krajského   súdu.   Postup   najvyššieho   súdu   pri   vyhodnocovaní   veci   nebol   v súlade so zákonom, nevychádzal z objektívneho posúdenia veci, najmä zo znaleckého posudku, z toho že mal poškodenú ľavú stranu zadnej časti batožinového priestoru, neprihliadol na to, že za ním idúci vodič sa nevenoval jazde a podmienkam cestnej premávky, narazil doň zozadu a zavinil tak dopravnú nehodu, čo však ani správne orgány, ani súdy nevzali do úvahy. Na základe toho žiadal, aby ústavný súd vydal vo veci tento nález:

„1. Základné právo – právo na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného dopravného inšpektorátu N. v konaní vedenom pod   sp.   zn.   č.p.:   ORP-P-750/DI-B-2006   rozhodnutím   zo   dňa   23.06.2006,   postupom Krajského dopravného inšpektorátu v N. v konaní vedenom pod sp. zn. č. p.: KRP-60/DI- SK-2006 rozhodnutím z 04.09.2006, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod č. k.: 28S/22/2006 rozsudkom zo dňa 29. mája 2007 a postupom Najvyššieho súdu SR v Bratislave v konaní pod 6Sžo/119/2007 rozsudkom zo dňa 16. apríla 2008 porušené bolo.

2.   Rozhodnutie   Krajského   súdu   v Nitre   č.   k.:   28S/22/2006   z 29.   mája   2007, Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo/119/2007 zo dňa 16. apríla 2008, rozhodnutie Okresného dopravného   inšpektorátu   č.   k.   č.   p.:   ORP-P-750/DI-B-2006   z 23.06.2006   a rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu v N. č. k. č. p.: KRP-60/DI-SK-2006 z 04.09.2006 sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. I. R. priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk..., ktoré je povinný Krajský súd v Nitre povinný I. R. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. R. priznáva trovy právneho zastúpenia 6.732,- Sk..., ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokátky, JUDr. G. M.... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   v odseku   1   boli   porušené,   primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného dopravného   inšpektorátu   sp.   zn.   ORP-P-750/DI-B-2006   z 23.   júna   2006,   krajského dopravného inšpektorátu sp. zn. KRP-6P/DI-SK-2006 zo 4. septembra 2006, rozsudkom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 S 22/2006 z 29. mája 2007 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 119/2007 zo 16. apríla 2008 došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy.

A.Podľa   názoru   ústavného   súdu   na   konanie   o sťažnosti   v časti,   v ktorej sťažovateľ   namieta   porušenie   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   okresného   dopravného inšpektorátu, krajského dopravného inšpektorátu a rozsudkom krajského súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto   v týchto   prípadoch   subsidiárna.   O   ochrane   práv   sťažovateľa,   ktorých   porušenie namieta   vo   vzťahu   k rozhodnutiu   okresného   dopravného   inšpektorátu,   o opravnom prostriedku   proti   tomuto   správnemu   orgánu   rozhodoval   ako   odvolací   krajský   dopravný inšpektorát.   O   tomto   rozhodnutí   na   základe   podanej   žaloby   sťažovateľom   rozhodoval príslušný   krajský   súd.   Vzhľadom   na   uvedenú   zásadu   subsidiarity   nie   je   v právomoci ústavného   súdu   preskúmavať   označený   postup   proti   dopravným   inšpektorátom a rozhodnutiu   krajského   súdu,   pretože   sťažovateľ   využil   jemu   dostupné   riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   právomoci   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

B.Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu,   ústavný   súd   vychádzal   z toho,   že   ním   bolo   potvrdené   a   napadnuté   rozhodnutie krajského súdu.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   všeobecného súdu   nemohlo vôbec dôjsť   k porušeniu   tohto   základného   práva alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia   zákonov,   a že   jeho   úloha   sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, pričom   nesmie   ísť   o takú   interpretáciu   a aplikáciu   právnych   predpisov,   ktorá   by   bola arbitrárna alebo zjavne neodôvodnená (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 228/05).Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 6 Sžo 119/07 zo 16. apríla 2008 uviedol:

„Odvolací   súd   zastáva   názor,   že   prvostupňový   súd   pri   rozhodovaní o žalobe na preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   žalovaného   postupoval v   súlade   s   vyššie citovanými ustanoveniami OSP upravujúcimi správne súdnictvo.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver prvostupňového súdu, že žalovaný a   aj   správny   orgán   prvého   stupňa   pri   rozhodovaní   vychádzali   z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a dospeli k správnym právnym záverom.

Vychádzajúc   z   pripojeného   spisového   materiálu   námietky   žalobcu   uvedené v žalobe   nie   sú   takými   námietkami,   s   ktorými   by   sa   už   nebol   žalovaný   vo   svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní odvolacom.

Z   obsahu   predloženého   administratívneho   spisu vyplynulo,   že Okresný dopravný inšpektorát v N. na základe správy o výsledku objasňovania priestupku začal dňa 14. júna 2006 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca. Dňa 23. júna 2006 pod č. p. ORP-P-750/DI-B-2006 vydal rozhodnutie o priestupku,   ktorým   bol   žalobca   uznaný   vinným   zo spáchania   skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1/ zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko porušil § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., za čo mu podľa § 22 ods. 2 tohto zákona bola uložená sankcia - pokuta vo výške 5 000 Sk - po tom, čo zistil, že dňa 9. mája 2006 o 5.20 hod. na ceste č. I/75 pri poli špargle spôsobil žalobca spoluzavinením dopravnú nehodu, ku ktorej došlo tak, že žalobca jazdiaci na vozidle... pri odbočovaní doľava na miesto ležiace mimo cesty nedbal na zvýšenú opatrnosť a vošiel do jazdnej dráhy vozidlu..., ktoré ho v tom čase predchádzalo a ktoré viedol J. S., následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, po ktorej vozidlo žalobcu vyšlo mimo vozovku doľava, kde narazilo do zaparkovaného vozidla.... Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o priestupku konštatoval, že dopravnú nehodu spoluzavinil   aj   vodič   J.   S.,   ktorý   ak   by   dodržal   povolenú   rýchlosť   v   danom   úseku obmedzenú na 60 km/h, k dopravnej nehode by nedošlo. Poukázal i na znalecký posudok Ing. G. B., znalca z odboru cestná doprava, podľa odborného vyjadrenia ktorého bola príčinou dopravnej nehody aj nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý začal odbočovať doľava   na   miesto   ležiace   mimo   cesty   v   čase,   keď   už   bol predchádzaný vozidlom..., ktorý viedol J. S.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu považuje odvolací súd za správny záver   vyvodený   správnym   orgánom   prvého   stupňa   i   žalovaným   a potvrdený krajským súdom, že žalobca mal v danej situácií povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní na miesto mimo cesty a dopravnú nehodu spoluzavinil tým, že tak neučinil. Podľa   názoru   odvolacieho   súdu   správne orgány ako aj krajský súd dostatočne zistili skutkový   stav   a   z   tohto   zisteného skutkového   stavu   vyvodili   správny   právny   záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pričom náležitým spôsobom svoj právny   záver   aj odôvodnili.   K námietkam   žalobcu   v   odvolaní   je   potrebné   uviesť,   že skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní na miesto mimo cesty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu   nie   je   dôvodné   a   námietky   v   ňom   uvedené   sú   skutkovo   i   právne bezvýznamné   pre   rozhodnutie   v   preskúmavanej   veci.   Napadnutý   rozsudok   krajského súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 OSP v spojení s ustanovením § 250ja ods. 4 vety druhej OSP potvrdil.“

Z rozhodnutia   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   do   odôvodnenia   svojho   rozsudku uviedol   postup,   akým   dospel   k záverom   o potvrdení   rozsudku   krajského   súdu,   jeho rozsudok obsahuje výklad platných právnych noriem, ktorý nemožno považovať za zjavne neodôvodnený   alebo   arbitrárny.   Najvyšší   súd   sa   stotožnil   s postupom   a rozsudkom krajského   súdu   spôsobom,   z ktorého   je   zrejmé,   že   postup   a rozsudok   krajského   súdu považuje za zodpovedajúci zákonu.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vykonal ústavne súladný výklad právnych noriem a právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných právnych noriem.

Ústavný súd teda nezistil taký výklad ustanovení citovaných v označenom rozhodnutí najvyššieho súdu   a ich   uplatnenie vo veci   sťažovateľa, ktorý   by mohol   vyvolať účinky nezlučiteľné   s čl.   46   ods.   1   ústavy.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s právnym   názorom najvyššieho   súdu   nestotožňuje,   nemôže   sama   osebe   viesť   k záveru   o zjavnej neodôvodnenosti,   arbitrárnosti   názoru   alebo   svojvôli   najvyššieho   súdu   a nezakladá   ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným.

Vzhľadom   na už uvedené dôvody   ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti je zjavne opodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008