znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 42/2010-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. J., D., zastúpeného advokátom JUDr. R. U., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cb/64/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   50 Cb/64/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),   ktoré j e   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť trovy   právneho zastúpenia   J.   J.   v sume   303,31   €   (slovom   tristotri   eur   a tridsaťjeden   centov)   na   účet ustanoveného   advokáta   JUDr.   R.   U.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 42/2010-18   zo   4.   februára   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cb/64/2004. Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu a za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom mu ustanovil advokáta JUDr. R. U.Právny zástupca sťažovateľa 9. júla 2010 doručil ústavnému súdu doplnenie podania, v podstatnej časti ktorého uviedol:

„Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým, a to v konaní, v ktorom je sťažovateľ účastníkom

-navrhovateľom.   Sťažovateľ má za to,   že postupom porušovateľa v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou zo dňa 23. 10. 2009 namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 50Cb/64/2004, nakoľko má zato, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím nekonaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní, čím sa podstatne znížila vymožiteľnosť   jeho   uplatnenej   pohľadávky,   nakoľko   na   odporcu   bol   vyhlásený   konkurz a neskôr po zrušení konkurzu došlo k výmazu odporcu z obchodného registra, na základe čoho konajúci súd -Krajský súd v Banskej Bystrici musel konanie zastaviť.“

V ďalšom sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol podrobný chronologický prehľad namietaného súdneho konania a uviedol:

«Rovnako poukazujem na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici odo dňa 13. 12. 2005, kedy mu sťažovateľ doručil potrebné listiny na rozhodnutie o jeho návrhu na priznanie oslobodenia od platenie SUP zo dňa 04. 11. 2004, rozhodol o tomto návrhu a priznal sťažovateľovi   vyššie   uvedené   oslobodenie   až   dňa   20.   03.   2007,   t.j.   po   2   rokoch   a   4 mesiacoch.

Prvé pojednávanie vo veci samej bolo od začatia konania, t. j. od roku 2004 vytýčené až na deň 24. 05. 2007.

Do pozornosti US SR dávam i skutočnosť, že sťažovateľ podal konajúcemu súdu dňa 06. 05. 2008 návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom tento rozhodol až dňa 02. 09. 2008, t.j. po 4 mesiacoch, pričom o predbežnom rozhodnutí v zmysle § 75 O.s.p. má súd rozhodnúť v lehote 30 dní po doručení návrhu.

Samotné konanie sp. zn. bolo skončené na pojednávaní dňa 17. 05. 2010, kedy súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu výmazu odporcu z obchodného registra.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici,   v   namietanom   konaní nerešpektoval právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vôbec, pretože   prieťahy   v   tomto   súdnom   konám   neboli   spôsobené   konaním,   resp.   nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani právnou zložitosťou veci, ale sú spôsobené nečinnosťou súdu.

Účastníci konania - sťažovateľ, v predmetnej právnej veci počas celého súdneho konania reagovali na výzvy a pokyny konajúceho súdu, bezprostredne, resp. v stanovených lehotách. Procesná disciplína účastníkov konania preto podľa názoru sťažovateľa nie je dôvodom, ktorý by odôvodňoval neúmernú dĺžku trvania predmetného súdneho konania. Komplikovaný   skutkový   stav   v   danom   prípade   taktiež   nie   je   ospravedlniteľným dôvodom neúmernej dĺžky trvania súdneho konania, pretože „zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti   za   pretrvávanie   právnej   neistoty   účastníka   vtedy,   ak   súd   priebežne   robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci (II. ÚS 41/1997).

Pokiaľ   ide   o   konanie   vo   vecí   samej,   napriek   tomu,   že   v   tomto   prípade   zákon neustanovuje lehotu, ktorá by dĺžku konania striktne ohraničovala, sťažovateľ má za to, že šesťročné   obdobie   trvania   súdneho   konania  ,   navodzuje   stav,   keď   základné   právo sťažovateľa na prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Zároveň poukazujem na to, že v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v konaní vo veci samej dochádzalo k tomu, že sťažovateľovi bolo dlhodobo odopierané poskytnutie právnej ochrany   jeho   zákonnému   záujmu,   dôsledkom   čoho   je,   že   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   už   nie   je   možné   napraviť. V priamej   súvislosti   s   odopieraním   poskytnutia   spravodlivosti   sťažovateľovi   vzniká   tiež nemajetková ujma, spočívajúca v najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti ak i v absencii reálnej vymožiteľnosti konečného rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že v čase od podania Ústavnej sťažnosti ÚS SR, t.j. odo dňa   26.   10.   2009,   o   ktorej   ešte   nebolo   rozhodnuté,   došlo   dňa   23.   04.   2010   k výmazu odporcu   z   Obchodného   registra,   už   nie   je   možné,   aby   ÚS   SR   v   prípade,   že   sťažnosti sťažovateľa vyhovie,

a) prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov

b) vrátil vec na ďalšie konanie,

c) zakázal pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo

d) prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody

a   preto   účinnou   sa   v   tomto   smere   javí   možnosť   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie, v zmysle ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a § 56 ods. 4 a ods.5 zák. č. 38/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Nakoľko   príčinná   súvislosť   medzi   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vznikom nemajetkovej ujmy na jeho strane je preukázateľne daná, požaduje sťažovateľ priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 132 775,67 EUR.

V zmysle § 53 zákona o ústavnom súde: „Sťažnosť nieje prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.“

Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky, teda subjekt, ktorý jediný je oprávnený konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci sťažovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nemôže požiadať o ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov iný orgán verejnej moci, nakoľko k tomu nie je daná právomoc všeobecných súdov ani iných orgánov verejnej moci a jediným subjektom,   ktorý   sťažovateľovi   môže   poskytnúť   ochranu   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je Ústavný súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   splnil   podmienku   ustanovenú   v   ust.   §   53   ods.   1   zák.   č.   38/1992   Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   žnem   neskorších   predpisov,   keď   podal   u   porušovateľa   žiadosť   o   urýchlené prejednanie veci zo dňa 1.12.2005, 07.03.2006, 24. 04. 2006.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o   jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Vo veci navrhovateľa J. J., D., právne zastúpený JUDr. P. P., advokátom proti odporcovi Z., a.s., so sídlom S., o zaplatenie 6 212,69 EUR s prísl. vedenej pred Krajským súdom   v   Banskej   Bystrici   sp.   zn.   50Cb/64/2004   bolo   porušené   právo   navrhovateľa   na prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   132   775,67 EUR, ktoré mu je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť Sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 519/10 zo 4. mája 2010 predseda krajského súdu, ktorý uviedol:

„Z prehľadu procesných úkonov vyplýva, že žaloba bola podaná 28. júla 2004, a toto konanie   bolo   od   počiatku   prerušené   v   dôsledku   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok žalovaného. Konkurz bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K 11/94 dňa 10. marca 1998. Táto skutočnosť bola sťažovateľovi (žalobcovi) oznámená 10. júla 2006 a žalobca bol poučený, i keď takúto povinnosť konajúci súd nemal, o tom, že si môže uplatniť svoje nároky v konkurznom konaní podaním prihlášky. Podľa vyjadrenia príslušnej   súdnej   tajomníčky   si   žalobca   neuplatnil   svoje   nároky   v   konkurznom   konaní prihláškou,   a preto   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   50Cb   64/2004   nieje   možné   reálne dosiahnuť uspokojenie majetkových práv.

Správca konkurznej podstaty až na výzvu konajúceho súdu oznámil 5. februára 2007, že súhlasí s pokračovaním v konaní. Po predložení súhlasu správcu súd vykonával procesnú úkony ako to vyplýva z prehľadu úkonov jednotlivých sudcov, ktorí vo veci konali. Postup v konaní bol ovplyvnený aj tou skutočnosťou, že bolo potrebné vyjasniť uplatnené práva žalobcu, rozhodnúť o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, o ustanovení zástupcu z radov advokátov a o predbežnom opatrení.“

Súčasťou   vyjadrenia   predsedu   krajského   súdu   bola   aj   chronológia   úkonov vykonaných v spise sp. zn. 50 Cb/64/2004.

Predseda krajského súdu oznámil, že sťažnosť nepovažuje za oprávnenú, zároveň oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil priebeh a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 50 Cb 64/2004, ktorý sa zhoduje s tým, ktorý uviedol aj predseda krajského súdu.

Dňa 28.   júla 2004   bola krajskému súdu   doručená   žaloba. Zaevidovaná bola pod sp. zn. 50 Cb 64/2004.

Dňa 22. októbra 2004 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na žalobe. Dňa 4. novembra 2004 sťažovateľ oznámil, že na žalobe trvá.Dňa   30.   novembra   2004   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doloženie   dokladu o zárobkových a osobných pomeroch pre účely oslobodenia od súdneho poplatku. Dňa   13.   decembra   2004   sťažovateľ   doručil   vyplnené   tlačivo   potvrdzujúce   jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Dňa 10. júla 2006 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a oprávnené nároky si môže uplatniť v konkurznom konaní podaním prihlášky.

Dňa 22. januára 2007 krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty na majetok žalovaného JUDr. G., aby v lehote 8 dní oznámil, či súhlasí s pokračovaním v konaní, vzhľadom na to, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz.

Dňa   5.   februára   2007   správca   konkurznej   podstaty   oznámil,   že   súhlasí s pokračovaním konania.

Dňa 8. februára 2007 krajský súd požiadal tamojší krajský súd o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konkurzné konanie.

Dňa 15.   februára   2007   krajský   súd oznámil, že   veriteľ označený ako N.,   D.,   sa v evidencii veriteľov nenachádza. Konkurz naďalej trvá.

Dňa 20. februára 2007 krajský súd oznámil účastníkom, že zákonnou sudkyňou sa na základe rozvrhu práce stala M. S. a účastníci môžu dať v lehote 15 dní námietku zaujatosti. Dňa   20.   februára   2007   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doloženie   osobných a majetkových pomeroch v lehote 10 dní.

Dňa 14. marca 2007 sťažovateľ doručil rozhodnutie o výške invalidného dôchodku.Dňa 15. marca 2007 úradný záznam predsedníčky senátu: pri štúdiu spisu zistila, že v spise   je   na   s.   22   žurnalizovaný   samostatný   návrh,   ktorý   mal   byť   v   podateľni   súdu pridelený náhodným výberom zákonnému sudcovi.

Dňa 15. marca 2007 potvrdenie prijatia návrhu krajským súdom na začatie konania navrhovateľa J. J. – N. proti JUDr. P. G. SKP Z., a. s., S., a zaevidovaný bol pod sp. zn. 34 NcCb/5/2007.

Dňa   20.   marca   2007   krajský   súd   uznesením   č.   k.   50   Cb/64/2004-44   rozhodol o priznaní   oslobodenia   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 6. apríla 2007.

Dňa   17.   mája   2007   sťažovateľ   požiadal   o   odročenie   pojednávania   určeného   na 24. máj 2007 vo veci sp. zn. 50 Cb 64/04 a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.Dňa 23. mája 2007 JUDr. G. splnomocnil JUDr. M. svojím zastupovaním.Dňa   24.   mája   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie   vo   veci   sp.   zn.   50   Cb/64/04. Sťažovateľ nebol prítomný, za odporcu bol prítomný JUDr. M. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že krajský súd musí rozhodnúť o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 29. mája 2007 krajský súd zaslal sťažovateľovi tlačivo o majetkových pomeroch s tým, aby ho vyplnené do 10 dní vrátil.

Dňa 31. mája 2007 správca konkurznej podstaty doručil vyjadrenie k žalobe a doložil listinné dôkazy.

Dňa   18.   júna   2007   sťažovateľ   doručil   potvrdenie   o   osobných,   majetkových a zárobkových   pomeroch   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   potvrdenie   o   podaní daňového priznania za rok 2005 a 2006.

Dňa   18.   júna   2007   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   50   Cb/64/2004   ustanovil sťažovateľovi zástupcu JUDr. P. P z B.

Dňa   29.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ,   jeho   právny zástupca aj odporca boli prítomní.

Dňa 5. decembra 2007 krajský súd si vyžiadal z Okresného súdu Veľký Krtíš spis sp. zn. 1 T 124/99.

Dňa 12. decembra 2007 správca konkurznej podstaty žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú, pretože došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok.

Dňa 13. decembra 2007 Okresný súd Veľký Krtíš oznámil, že spis sp. zn. 1 T 124/99 nemôže zapožičať, pretože sa nachádza na Okresnej prokuratúre V.

Dňa 6. mája 2008 sťažovateľ doručil „žalobu na náhradu...“, „návrh na vydanie platobného rozkazu“, „návrh na nariadenie predbežného opatrenia“ a „opravu k žalobe z 27. júla 2004“.

Dňa 2. septembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 50 Cb/64/2004-Sn-112 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Právoplatnosť nadobudlo 8. októbra 2008.Dňa   30.   októbra   2008   krajský   súd   požiadal   obchodné   oddelenie   krajského   súdu o informáciu,   v   akom   stave   sa   nachádza   konkurzné   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 51-24K/11/94.

Dňa 6. novembra 2008 obchodné oddelenie oznámilo, že konkurzné konanie nebolo ukončené.

Dňa   5.   februára   2009   krajský   súd   požiadal   Okresný   súd   Banská   Bystrica o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 124/99.

Dňa 9.   februára   2009   Okresný   súd   Banská   Bystrica   oznámil,   že žiadaný spis   je pripojený pri spise Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 C 72/08.

Dňa 16. marca 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 124/99.

Dňa 15. mája 2009 Okresný súd Banská Bystrica doručil spis sp. zn. 1 T 124/99 krajskému súdu.

Dňa 20. augusta 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. P. požiadal o nariadenie pojednávania.

Dňa 11. novembra 2009 JUDr. G. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. november 2009, pretože krajský súd uznesením sp. zn. 51-24K 11/1994 z 2. októbra 2009 zrušil konkurz na majetok úpadcu Z., a. s., a zbavil ho funkcie správcu konkurznej podstaty.

Dňa   13.   novembra   2009   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   o   ospravedlnenie neúčasti   na   pojednávaní   nariadenom   na   16.   november   2009   z   dôvodu   svojej práceneschopnosti.

Dňa 16.   novembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 7. decembra 2009 krajský súd vyzval žalobcu prostredníctvom ustanoveného právneho   zástupcu,   aby   sa   vyjadril   k   oznámeniu   žalovaného   týkajúcemu   sa   ukončenia konkurzu   a zbavenia   funkcie   správcu   konkurznej   podstaty,   zároveň   ho   vyzval   na oznámenie, či trvá na podanom návrhu, resp. či navrhuje nejaké procesné úkony.

Dňa   27.   januára   2010   krajský   súd   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na vyjadrenie.

Dňa   2.   februára   2010   bolo   krajskému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti JUDr. P. G. s poukazom na to, že uznesenie o zrušení konkurzu a zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 17. novembra 2009.Dňa   12.   februára   2010   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   ustanoveného právneho zástupcu vo veci jeho výzvy na poskytnutie stanoviska – právny zástupca sa nevie spojiť so sťažovateľom, preto sa zatiaľ nevyjadrí.

Dňa 1. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalobcu.Dňa   1.   marca   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   pojednávaní   bol   vypočutý osobne   aj   žalobca,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   vykonaná zámena na strane žalovaného.

Dňa 5. marca 2010 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalovaný JUDr. P. G., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s., S., a na   jeho   miesto   vstúpila   spoločnosť   Z.,   a. s.,   S.   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 31. marca 2010).

Dňa 18. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu.Dňa 17. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 50 Cb /64/2004 tak, že konanie zastavil.

Dňa 7. júla 2010 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu zo 17. mája 2010.Dňa 13.   júla 2010 bol spis odoslaný Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   50   Cb   64/2004   o   žalobe   sťažovateľa   o   splnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si bol vedomý toho, že v danom prípade ex lege došlo k prerušeniu konania,   avšak   správca   konkurznej   podstaty   súhlasil   s konaním,   preto   na   túto   okolnosť nebolo možné neprihliadať.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Predmetom   konania,   v   ktorom   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   je obchodnoprávny spor o zaplatenie sumy 187 163, 60 Sk (6 212,69 €) z titulu nesplnenia záväzku.

Vec nemožno hodnotiť právne ani fakticky   zložitú. Nepriamo možno k faktickej zložitosti   pričítať   len   skutočnosť,   že   sťažovateľom   uplatnené   práva   neboli   spočiatku zrozumiteľné a bolo potrebné najskôr vyjasniť predmet sporu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pri sústredenom postupe súdu by bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. V správaní sťažovateľa možno vytknúť skutočnosť, že spočiatku nevedel správne sformulovať   svoje   nároky,   z   troch   nariadených   pojednávaní   sa   na   dvoch   nezúčastnil a konajúci súd ho na splnenie uložených povinností musel aj urgovať. Napriek tomu to neboli také okolnosti, ktoré by v porovnaní s postupom krajského súdu výraznou mierou negatívne ovplyvnili rýchlosť a plynulosť konania. Ústavný súd však na tieto okolnosti prihliadol pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup krajského súdu.

Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisového   materiálu   týkajúceho   sa   veci   sp.   zn. 50 Cb 64/2004   zistil,   že   krajskému   súdu   trvalo   3   mesiace,   kým   vyzval   sťažovateľa   na upresnenie   petitu   žaloby,   a   až   27   mesiacov,   aby   rozhodol   o   žiadosti   sťažovateľa o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   O   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného opatrenia rozhodoval krajský súd 3 mesiace. Meritórne krajský súd rozhodol až po viac ako 5 rokoch od podania žaloby.

Krajský súd bol absolútne nečinný v období od 13. decembra 2004 do 10. júla 2006 (19   mesiacov),   od   10.   júla 2006   do   22.   januára 2007   (6   mesiacov),   od   18.   júna 2007 do 29. novembra 2007 (5 mesiacov), od 6. mája 2008 do 2. septembra 2008 (3 mesiace), od 15. mája 2009 do 16. novembra 2009 (5 mesiacov). Spolu bol teda krajský súd nečinný 3 roky a 2 mesiace.

Vzhľadom   na   uvedený   postup   konajúceho   súdu   nemožno   považovať   dobu prerokúvania   veci   pred   krajským   súdom   za   primeranú   vo   vzťahu   k základnému   právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 132 775,67 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na jeho podiel na prieťahoch v konaní považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ustanovený právny zástupca si trovy konania uplatnil podaním z 19. augusta 2010 vo výške 303,31 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. U.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2009,   ktorá   bola 721 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 120,23 €, t. j. spolu v sume 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a po zvýšení odmeny o 19 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH) predstavuje celkovú sumu 303,31 € (body 3 a 4 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   preto   prikázal   uhradiť   náhradu   trov   konania   sťažovateľa   v sume 303,31 € krajskému súdu na účet Kancelárie ústavného súdu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010