znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 42/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P., spol. s r. o., so sídlom K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. G., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Rob 154/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., spol. s r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2006 doručená sťažnosť P., spol. s r. o., so sídlom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Rob 154/05.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom podaným okresnému súdu 8. júna   2005   sa   sťažovateľka   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   Rob   154/05   domáhala vydania   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   173 055   Sk   s prísl.   z dôvodu   neuhradenia splatných faktúr žalovanou. Po vydaní platobného rozkazu okresným súdom 8. septembra 2005 bol proti nemu žalovanou podaný odpor a následne: „Súd listom zo dňa 21. 11. 2005 doručil žalobcovi predmetný odpor s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť do 10 dní. Žalobca   toto   právo   nevyužil,   keďže   sa   nemal   k   čomu   vyjadrovať   nakoľko   žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že pohľadávka žalobcu je neoprávnená. Odvtedy súd vo veci nekonal a nebol vytýčený ani prvý termín pojednávania. Sťažovateľ má obavy, že pri takomto zdĺhavom konaní sa nedomôže svojho práva nakoľko môže dôjsť k zániku subjektu či ku konkurznému konaniu čo je v súčasnosti bežné.“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Nakoľko podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty, pričom tento účel je možné dosiahnuť zásadne právoplatným   rozhodnutím,   teda   k   vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím,   má   sťažovateľ   zato,   že   konaním   Okresného   súdu   Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Rob/l54/2005 opísaného v článku I. tejto sťažnosti bolo porušené jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa P., spol. s r. o. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Rob/l54/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi P., spol. s r.o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi P., spol. s r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12.428,- Sk (2 úkony právnej pomoci á 6.050,- Sk + 2 x režijný paušál á 164,- Sk), ktoré je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť advokátovi JUDr. V. G. na č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   zaručeného   v čl.   48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Rob 154/05 v období po vydaní platobného rozkazu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na účel základného práva zaručeného uvedeným článkom. Z účelu tohto práva vyplýva pre súd požiadavka postupovať v konaní tak,   aby sa   čo najskôr odstránil   stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 48/96, I. ÚS   19/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil: „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v konaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (I. ÚS 42/01).

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu z vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka sa žalobným návrhom podaným okresnému súdu 8. júna 2005 domáhala   vydania platobného   rozkazu   na zaplatenie   173 055 Sk   s prísl.   z dôvodu neuhradenia splatných faktúr žalovanou, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 29 Rob 154/05. Dňa 8. septembra   2005   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz.   Proti   platobnému   rozkazu podala   žalovaná   4.   novembra   2005   odpor,   okresný   súd   21.   novembra   2005   vyzval sťažovateľku, aby sa do 10 dní vyjadrila k odporu a súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. Dňa 3. marca 2006 okresný súd previedol spis z registra „Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. 31 Cb 34/06. Dňa 4. júla 2006 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 12. júla 2006 bolo zistené, že žalovaná nezaplatila   súdny   poplatok   za   odpor.   Následne   25.   januára   2007   okresný   súd   nariadil pojednávanie   na   8.   marec   2007,   ktoré   bolo   odročené   na   12.   apríl   2007   za   účelom predloženia   listinných   dôkazov   právnou   zástupkyňou   sťažovateľky   (na   pojednávaní   sa nezúčastnila žalovaná a nepodarilo sa jej doručiť ani predvolanie na pojednávanie 12. apríla 2007).

Ústavný súd v sťažovateľkou napadnutom konaní zistil v postupe okresného súdu dva ojedinelé prieťahy, a to v období od 21. novembra 2005 do 21. júna 2006, a v období od 12. júla 2006 do 24. januára 2007.

Postup   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   ústavný   súd   nemôže   hodnotiť   ako konanie s prieťahmi, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutia o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   a priznaní   úhrady   trov   konania   sú   podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   ich   priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007