znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 42/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2006 zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu   Jána Lubyho o sťažnosti JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 27/00 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   JUDr.   P.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 27/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 27 C 27/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. P. P. trovy právneho zastúpenia   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún) na účet   jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. decembra 2005   doručené   podanie   JUDr.   P.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   Ž.,   zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR na porušenie základného práva priznaného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava   III.   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   27   C   27/00“. Z jej   obsahu   vyplynulo,   že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 27/00 tým, že okresný súd v rámci doterajšieho konania nepostúpil po podaní odvolania označený spis odvolaciemu súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 13. marca 2000 podal Okresnému súdu Žilina žalobu na ochranu osobnosti.   Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 88/2000 z 23. mája 2000 bola označená vec prikázaná podľa ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) okresnému súdu, kde je vedená pod   sp.   zn.   27   C   27/00.   Okresný   súd   v predmetnej   veci   nariadil   celkom   19   termínov pojednávaní   a vo   veci   vyhlásil   rozsudok   23.   apríla   2004.   Rozsudok   bol   po   viacerých sťažnostiach   podaných   podľa   §   17   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 14. februára 2005.

Sťažovateľ proti časti rozsudku podal odvolanie 11. marca 2005 a podľa poznatkov sťažovateľa odvolanie podala aj jedna zo žalovaných strán. V čase spracovania sťažnosti sa spis   nachádza   na   okresnom   súde   a nebol   predložený   odvolaciemu   súdu.   Od vyhlásenia rozsudku do spracovania sťažnosti uplynul jeden rok, sedem mesiacov a 23 dní, pričom v tejto lehote nebol spis na základe odvolaní predložený odvolaciemu súdu.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 27/00 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III. prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 27 C 27/00 konať   bez   zbytočných   prieťahov   a predložiť   spis   v lehote   troch   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia odvolaciemu súdu.

3.   JUDr.   P.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   320.000,- (tristodvadsaťtisíc) Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III.   je   povinný   v lehote   3   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia nahradiť trovy konania JUDr. P. P. tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 42/06-11 z 28. februára 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 2. marca 2006 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom zo 7.   marca   2006   (doručeným   ústavnému   súdu   13.   marca   2006),   že   netrvá   na   ústnom prerokovaní sťažnosti.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 22.   marca   2006 (Spr. 3174/2006, doručenom ústavnému súdu 29. marca 2006 uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 27 C 27/00.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98).

Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania v zásade považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu   súdu   vo   veci.   K   nastoleniu   stavu   právnej   istoty   účastníka   konania   pritom dochádza zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   vo   veci   alebo   iným   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/ 97, I. ÚS 70/ 98, II. ÚS 813/00)) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je sťažovateľom uplatnený nárok na ochranu osobnosti. Takéto konanie nemožno hodnotiť ako   právne   zložité,   pretože   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov. Skutková zložitosť veci mala vplyv na celkovú dĺžku konania (sťažovateľ tvrdil, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá).

Sťažovateľom   namietaný   postup   prvostupňového   súdu   spätý   s doručovaním   jeho rozhodnutia,   ako   aj s   odvolacím   konaním,   ktorý   trvá   viac   ako   dva   roky   (vyhlásenie rozsudku   23.   marca   2004,   jeho   doručenie   sťažovateľovi   14.   februára   2005   a nečinnosť okresného   súdu   po   podaní   odvolaní   a po   výzvach   na   zaplatenie   poplatkov   súvisiacich s odvolacím konaním od mája 2005), v danom prípade nemožno ospravedlniť právnou či skutkovou zložitosťou veci.

2.   Správanie sťažovateľa, napriek jeho niektorým   neúčastiam na pojednávaniach, nemalo   vplyv   na   spomalenie   konania   a zásadným   spôsobom   neovplyvnilo   jeho   dĺžku. V rámci   ďalšieho   konania   v období   po   doručení   rozsudku   sťažovateľ   zaplatil   súdny poplatok za podané odvolanie v máji 2005 v sume 2 000 Sk (namiesto vyrubeného súdneho poplatku   40   000   Sk)   -   s týmto   úkonom   sťažovateľa   sa   okresný   súd   dosiaľ   nijako nevysporiadal.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu v uvedenom konaní ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že sťažnosť sťažovateľa na porušenie jeho označených základných práv bola ústavnému   súdu   doručená   20.   decembra   2005.   Zo   sťažnosti   aj   zo   spisového   materiálu vyplynulo, že v priebehu konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 27/00 sťažovateľ   až   do   vyhlásenia   rozsudku   (23.   marec   2004)   nepodal   sťažnosť   na   prieťahy v tomto konaní orgánu štátnej správy súdov (čo napokon ani netvrdí). Až v rámci sťažnosti podanej   ústavnému   súdu   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   aj   v samotnom   konaní okresného súdu pred vydaním rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu až po vydaní jeho rozhodnutia.

Sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   podal   sťažovateľ   predsedovi   okresného   súdu   po vyhlásení rozsudku okresného súdu a to postupne 12. júla 2004 (doručená 13. júla 2004), 19. augusta 2004 (doručená 20. augusta 2004), 18. novembra 2004 (doručená 19. novembra 2004),   4.   januára   2005   (doručená   10.   januára   2005).   V odpovedi   z 12.   januára   2005 predseda okresného súdu oznámil sťažovateľovi, že mu rozsudok bude doručený.

Sťažovateľovi   bol   rozsudok   okresného   súdu   doručený   14.   februára   2005.   Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ odvolal 14. marca 2005 a v rovnakom čase podal odvolanie proti rozsudku aj žalovaný v 2. rade. Okresný súd ďalej zaslal 21. marca 2005 sťažovateľovi výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozsudku.

Žalovaný v uvedenom konaní doručil 22. apríla 2005 okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa (žalobcu).

Sťažovateľ   po   doručení   výzvy   okresného   súdu,   podľa   ktorej   má   zaplatiť   súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku 42 000, Sk zaplatil súdny poplatok 2 000 Sk (doručené   okresnému   súdu   9.   mája 2005).   Odvtedy   okresný   súd vo   veci   nekonal, hoci z ustanovenia § 209 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd prvého stupňa predloží vec   odvolaciemu   súdu   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie   o odvolaní   do   desiatich   dní   od uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Okresný súd ďalej na základe výzvy ústavného súdu zaslal 22. marca 2006 (doručený 29. marca 2006) spis vo veci sťažovateľa ústavnému súdu bez pripojenia stanoviska.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti skonštatoval, že okresný súd v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 27 C 27/00 vyhlásil rozsudok 24. marca 2004, ktorý doručil sťažovateľovi 14. februára 2005. Na základe podaných odvolaní okresný súd ani po viac ako jednom roku stále nepredložil spis odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, ani inak vo veci nekonal. Preto ústavný súd dospel k záveru, že v uvedenom konaní v období po doručení   rozsudku   a podaní   odvolaní   okresný   súd   konal   so   zbytočnými   prieťahmi,   čím porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   súvislosti   s   vecou   sp.   zn. 27 C 27/00 pokračoval v úkonoch prislúchajúcich prvostupňovému súdu a konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.   Dospel   pritom   k názoru,   že   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   a dĺžku   zistených zbytočných prieťahov v namietanom štádiu postupu okresného súdu je postačujúci výrok o porušení základného práva a príkaz na postúpenie veci, a preto finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorý požadoval sumu 320 000 Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T. P. v sume 5 302 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov).   Vychádzal   pritom   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2004, ktorá bola 15 008 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2005). Úhrada bola priznaná za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát po 150 Sk režijný paušál.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006