znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 42/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudcu   Jána   Mazáka   a sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   o sťažnosti   E.   L.   a E.   S.,   obidve   bytom   M.,   zastúpených   advokátom JUDr. M. B.,   P.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 476/91 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. L. a E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 476/91   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 476/91 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   E.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   75   000   Sk   (slovom sedemdesiatpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   E.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   75   000   Sk   (slovom sedemdesiatpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   E.   L.   a E.   S. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   15 260   Sk   (slovom pätnásťtisícdvestošesťdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Dolný   Kubín povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. B., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 6. februára 2004 doručená sťažnosť E. L., rod. S., a E. S., rod. L., obidve bytom M. (ďalej len   „sťažovateľky“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   B.,   P.,   vo   veci   porušenia   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   postupom   Okresného   súdu v Dolnom Kubíne (ďalej len „ okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 476/91.

Napadnuté   konanie   začalo   návrhom   na   začatie   konania   o práve   prechodu   cez označené   parcely   25. júla 1991,   keď   právny   predchodca   sťažovateliek   A.   L., nar. 11. apríla 1936, zom. 7. októbra 1997 (ďalej len „navrhovateľ“), tento návrh okresnému súdu podal. Počas jeho života okresný súd dva razy vo veci rozhodol (16. januára 1992 a 28. februára   1994),   pričom   v odvolacom   konaní   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici v obidvoch   prípadoch   rozsudky   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie (3. marca 1992 a 24. mája 1994). Navrhovateľ   8. novembra 1995 odstránil vady návrhu a 13.   novembra   1996   a 28.   júla   1997   urgoval   nariadenie   pojednávania.   Po   jeho   smrti 7. októbra 1997 právne nástupkyne navrhovateľa – sťažovateľky - oznámili súdu úmrtie navrhovateľa. Dňa 15. mája 1998 a 22. februára 1999 doplnili podklady vo veci osvedčenia o dedičstve. Dňa 16. marca 1999 a 21. apríla 1999 boli nariadené pojednávania vo veci. Sťažovateľky   opakovane   navrhovali   vyhotovenie   geometrického   plánu   12.   apríla   2000 a 25. februára 2000, opätovne 23. júla 2001 a 3. mája 2002. Dňa 26. júla 2001 okresný súd sťažovateľkám   oznámil,   že   došlo   k zmene   konajúceho   sudcu,   ktorý   potrebuje   čas   na naštudovanie spisu. Dňa 8. decembra 2003 podali sťažovateľky sťažnosť na neprimerané prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti poukazujú na to, že súdne konanie už trvá takmer 13 rokov a vec stále nie je s konečnou platnosťou skončená a rozhodnutá. Domnievajú sa, že nečinnosťou okresného súdu a prieťahmi v súdnom konaní bolo porušené ich základné právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prerokovanie   veci   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru.   Na   základe   všetkých   uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1.   Základné právo sťažovateliek E.   L.,   rod. S.,   nar. 21. 7. 1935 a E.   S., rod. L., nar. 31.8.1966, obe bytom M., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne vo veci vedenej pod spis. zn.: 8 C 476/91 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v Dolnom   Kubíne   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 476/91 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľkám   priznáva   spoločne   a nerozdielne   primerané   finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 300.000,- Sk (slovom tristotisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný uhradiť sťažovateľkám trovy konania vo výške 8.796,- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov tarifnej hodnoty po 4 270,- Sk jeden úkon a dvakrát paušálna suma náhrad po 128,- Sk, a to do 15 dní od doručenia nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. M. B. advokáta Advokátskej kancelárie v P. vedený vo VÚB a. s. Dolný Kubín, ex. Tvrdošín č.... do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateliek predbežne prerokoval a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal ju uznesením č. k. II. ÚS 42/04-10 z 24. februára 2004 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľky a okresný súd,   aby   ústavnému   súdu   oznámili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie. Zároveň ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Obidvaja účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu k sťažnosti uviedol nasledovné:„Žaloba vo veci 8 C 476/91 bola tunajšiemu súdu podaná dňa 25. 7. 1991. Prvé pojednávanie prebehlo 12. 9. 1991, ďalšie 26. 9. 1991. 30. 10. 1991 vykonal súd ohliadku miesta. Ďalšie pojednávanie prebehlo 16. 1. 1992, kedy súd rozhodol vo veci rozsudkom, proti ktorému bolo podané zo strany odporcov odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 15 Co 72/92 zo dňa 3. 3. 1992 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spisový materiál bol nášmu súdu zaslaný 18. 3. 1992 a vo veci 9. 4. 1992 prebehlo ďalšie pojednávanie. Následne na to súd pojednával 30. 4. 1992. 7. 10. 1992 bol súdu doručený vzájomný návrh odporkyne v 3. rade a ďalšie pojednávanie bolo vykonané 8. 12. 1992, 29. 7. 1993, 24. 2. 1994, 28. 2. 1994, kedy súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom a návrh navrhovateľa zamietol, pričom zamietol aj protinávrh odporcov. Proti tomuto rozsudku bolo podané navrhovateľom odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 15 Co 1315/94 zo dňa 24. 5. 1994 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol nášmu súdu doručený

17.   6.   1994.   Ďalší   úkon   zo   strany   súdu   bol   vykonaný   16.   3.   1999,   kedy   prebehlo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu ustanovenia znalca do konania a vykonania obhliadky na mieste. Obhliadka bola vykonaná 21. 4. 1999, pričom od tohto dátumu súd vo veci nekonal. Posledným zákonným sudcom vo veci je JUDr. R. P., ktorý má vec pridelenú do   senátu od júla 2001 a je   pravdou,   že   vo veci od tohto termínu   nekoná,   čo je však spôsobené enormným nápadom vecí do senátov všetkých sudcov tunajšieho súdu, pričom momentálne na Okresnom súde Dolný Kubín pracujú 4 sudcovia, ktorých zaťaženosť je neprimerane vysoká a nie sú schopní plynule konať v každej veci. JUDr. P. prednostne vybavuje veci maloletých vecí, pracovné veci a veci náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví.“.

Obdobné skutočnosti zistil ústavný súd zo spisu sp. zn. 8 C 476/91.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48 ods. 2 ústavy a svojho práva na prejednanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré   smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že po právnej stránke nejde o zložitú vec, pričom faktickú zložitosť nemožno vylúčiť, pretože predmetom   konania   je   právo   prechodu   cez   nehnuteľnosť,   ktoré   vyžaduje   odborné posúdenie; zo strany sťažovateliek bolo opakovane navrhované vyhotovenie geometrického plánu a znalecké dokazovanie (vykonanie obhliadky na mieste).

2.   Čo   sa   týka   správania   sťažovateliek,   tieto   sa   stali   účastníčkami   namietaného konania   v súlade   s   §   92   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   po   tom,   ako   pôvodný účastník   (žalobca)   tohto   konania   v roku   1997   zomrel.   Správanie   sťažovateliek   možno označiť   ako   aktívne   a súčinnostné,   reagovali   na   požiadavky   okresného   súdu   (zaslanie osvedčenia   o skončení   dedičského   konania,   zloženie   zálohy   na   znalecké   dokazovanie, zaslanie plnej moci právneho zástupcu) a opakovane iniciatívne navrhovali vypracovanie geometrického plánu. Ústavný súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že sťažovateľky svojím   správaním   neprispeli   k celkovej   dĺžke   konania   a nespôsobili   zbytočné   prieťahy v konaní.

3. Čo sa týka postupu okresného súdu, tento vo veci koná od roku 1991, t. j. takmer 13 rokov, pričom vec nie je ešte právoplatne skončená. Okresný súd vo veci dva razy meritórne   rozhodol   (v   roku   1992   a 1994),   ale   jeho   rozhodnutia   boli   odvolacím   súdom v obidvoch prípadoch zrušené, pričom od roku 1994 bolo vo veci zo strany súdu nariadené len jedno pojednávanie (16. marca 1999) a vykonaná obhliadka (21. apríla 1999).

V súvislosti s vyhodnotením tretieho kritéria - postupu okresného súdu ústavný súd uvádza, že pri uplatnení vyššie uvedených troch kritérií ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný...“ (II. ÚS 4/03). V tejto súvislosti ústavný súd tak zo spisu, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil, že v danom prípade okresný súd bol nečinný bez vykonania akéhokoľvek úkonu (s výnimkou vyššie uvedených) takmer deväť rokov (osem rokov a deväť mesiacov).

V nadväznosti   na   toto   zistenie   a v súlade   s vyššie   uvedeným   ústavný   súd s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania   uzavrel,   že   v konaní   okresného   súdu sp. zn. 8 C 476/91   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   a v nadväznosti   na   to   aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 476/91 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,   zaoberal   sa   aj   žiadosťou   sťažovateliek   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 476/91 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za dostatočné   na to,   aby sa   dosiahla vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateliek priznať im primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 300 000 Sk z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, a tým spôsobenej morálnej ujmy   predovšetkým   tým,   že   zo   strany   súdnej   moci   sa   im   nedostalo   právnej   ochrany v prípade rozhodovania o žalobnom návrhu ich predchodcu vo veci, ktorá tak jemu, ako aj im spôsobila značnú majetkovú ujmu, ktorej následky nesú dodnes. Ústavný súd dospel k záveru,   že   v danom   prípade   suma   75   000   Sk   každej   zo   sťažovateliek   zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpeli, vzhľadom na povahu veci a celkovú dĺžku konania.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateliek,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 15 260 Sk (slovom pätnásťtisícdvestošesťdesiat slovenských korún) za štyri úkony právnej pomoci (každej sťažovateľke po dva úkony) podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk, t. j. 4 530 Sk za jeden úkon znížených o 20 % (pretože išlo o spoločné úkony právnej pomoci) a 140 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2004).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2004