znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 42/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Š., bytom K. N. M., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., P., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní o ochranu osobnosti sp. zn. 18 C 13/94 zo 14. januára 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. Š. o d m i e t a   ako oneskorenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. februára 2003 doručené podanie Ing. P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K. N. M., zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   B.,   P.,   označené   ako   „Sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom   konaní“ s prílohami.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ku ktorému malo dôjsť postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní o ochranu osobnosti sp. zn. 18 C 13/94. Z obsahu sťažnosti tiež vyplynulo, že označené súdne konanie už bolo ukončené 6. februára 2002, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   zo   14.   januára   2002.   Pokiaľ   ide   o dodržanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu, sťažovateľ argumentoval tým, že:„Na   základe   všetkých   takto   uvedených   skutočností   a predloženého   dôkazového materiálu s poukazom, že sťažovateľ v tejto veci už podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské   práva   v Štrasburgu,   pričom   však   bol   oznámením   zo   dňa   9.   12.   2002   poučený o nutnosti vyčerpať opravný prostriedok vo forme ústavnej sťažnosti v rámci Slovenskej republiky podľa § 53/3 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov. Oznámenie som obdržal dňa 18. 12. 2002, podľa môjho názoru je moja sťažnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z., prípustná a lehota na jej podanie sa počíta od prevzatia odpovede na sťažnosť vedenú pod č. k. 23868/02 na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:„Základné právo Ing. P. Š. zakotvené v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod spis. zn. 18 C 13/94 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.000.000 Sk.

Sťažovateľovi sa priznávajú trovy konania vo výške 37.556,- Sk plus 20 % DPH v čiastke 7511,20 Sk spolu 45067,20 Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov tarifnej hodnoty z čiastky 3.000.000,- Sk po 18.650,- Sk jeden úkon a dvakrát paušálna suma náhrad po 128,- Sk, ktoré je povinný porušovateľ práva poukázať na účet právneho zástupcu JUDr. M. B. advokáta Advokátskej kancelárie v P. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ústavy a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Lehota na podanie sťažnosti nie je však časovo neobmedzená, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené porušenie   základného   práva   sťažovateľa,   pričom   jej   zmeškanie   nemožno   odpustiť.   Jej nedodržanie predstavuje dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej oneskorenosť a zákonným dôvodom na odpustenie jej nedodržania nie je ani neúspešný pokus sťažovateľa na riešenie svojej veci pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť postupom a rozhodovaním Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   o ochranu   osobnosti   sp.   zn.   18   C   13/94,   ktoré   bolo právoplatne ukončené 6. februára 2002. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 12. februára 2003 a keďže pokus sťažovateľa o vyriešenie svojej veci pred Európskym súdom pre ľudské práva nie je dôvodom na odpustenie dvojmesačnej lehoty na podanie   sťažnosti,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003