znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 42/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2002 predbežne prerokoval podanie R. M., bytom B., o porušení čl. 12 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky   v konaní vedenom   na Okresnom   súde   Bratislava   II   pod sp.   zn.   13   Nc 11/99 a uznesením   Krajského   súdu   Bratislava   č.   k.   12 Co 437/01-20   z 30. novembra   2001, o porušení   čl.   12,   čl.   46   a čl.   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 157/00 a o porušení čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 39 Cb 74/99, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť R. M. o d m i e t a pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. februára 2002 doručené podanie R M., bytom B., (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na   vydanie   rozhodnutia   o porušení   uvedených   článkov   Ústavy   SR“,   ktorým   vyslovuje nesúhlas s postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Nc 11/99 a s postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 437/01, pričom v postupe týchto súdov vidí porušenie čl. 12 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ďalej namieta postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 157/00; porušenie ústavy vidí v čl. 12, čl. 46 a čl. 49. Namieta tiež postup Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Cb 74/99 a porušenie ústavy vidí v tomto prípade v čl. 12 ods. 4 a v čl. 46 ods. 3 ústavy. Od ústavného súdu požaduje „stanovisko k jednotlivým prípadom, či a ako boli porušené moje práva ústavou zaručené ako podkladový materiál“ na konanie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ústavný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   jednoznačne   oznámil   ústavnému   súdu,   či požaduje, aby ústavný súd považoval jeho podanie za sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože do právomoci ústavného súdu nepatrí zaujímanie stanovísk ako podkladový materiál pre   iný   druh   konania.   Súčasne   ho   vyzval,   aby   v prípade   pozitívnej   odpovede   pripojil splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Navrhovateľ bol upozornený, že v prípade nesplnenia výzvy ústavný súd jeho sťažnosť (po posúdení obsahu podania) odmietne.

Navrhovateľ v určenej lehote odpovedal na výzvu, avšak jeho odpoveď neobsahovala požadované doplnenia, ani k nej nepriložil splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika   na   svoje   zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť navrhovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2002

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov.