SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 418/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o.,Advokátska kancelária, Kmeťova 24, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2015osobne do podateľne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ 1“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ 2“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu len „sťažovatelia“),vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2015.
Zo sťažnosti vyplýva, že 11. júna 2013 bola na sťažovateľov podaná obžaloba prezločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvompodľa § 20 k § 261 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinomsubvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 ods. 1 a 5 Trestného zákona.Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalejlen „špecializovaný trestný súd“), č. k. BB-3 T 16/2013-597 z 8. októbra 2013 bolisťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 odsúdení za prečin subvenčného podvodu spolupáchateľstvompodľa § 20 k § 225 ods. 1 a 2 Trestného zákona a sťažovateľ 3 pre účastníctvo formoupomoci k prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 21 ods. 1 písm. d)a § 20 k § 225 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Sťažovateľom boli uložené peňažné tresty, akoaj náhradné tresty odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažnéhotrestu.
Na hlavnom pojednávaní konanom 8. októbra 2013 po vyhlásení rozsudkuprokurátorka podala proti vyhlásenému rozsudku odvolanie v tomto znení: „Podávam odvolanie u všetkých obžalovaných, čo sa týka viny a trestu. Odvolanie zdôvodním v písomne vypracovanom zdôvodnení odvolania po doručení rozsudku.“
Až v písomnom odôvodnení odvolania z 18. novembra 2013 prokurátorka uviedla, žeodvolanie podané priamo na hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 podala v neprospechsťažovateľov.
Sťažovatelia už vo vyjadrení z 2. decembra 2013, ktorým reagovali na dôvodyodvolania, namietali, že odvolanie prokurátorky podané do zápisnice o hlavnompojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky výslovne uvedené v ustanovení § 310ods. 2 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia z odvolania prokurátorky, ktoré podalana hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech aleboneprospech obžalovaného.
Za situácie, keď sťažovatelia boli uznaní za vinných len z jedného zo žalovanýchtrestných činov, odvolanie podané prokurátorkou do zápisnice v už uvedenom znení nemôžespĺňať podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 310 ods. 2 Trestného poriadku, pretožev ňom nebolo uvedené, či je podané v prospech alebo v neprospech sťažovateľov. Tútoskutočnosť už nemožno podľa názoru sťažovateľov doplniť v písomnom odôvodneníodvolania s takým spätným účinkom, aby sa odvolanie podané do zápisnice považovalo zavčas podané. Z uvedeného dôvodu odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne podané,resp. bolo podané oneskorene a malo byť najvyšším súdom podľa ustanovenia § 316Trestného poriadku zamietnuté.
Uvedené skutočnosti obhajca sťažovateľov namietal rovnako aj na verejnomzasadnutí najvyššieho súdu 25. marca 2015 v rámci rozhodovania o odvolaniachprokurátorky a sťažovateľov.
Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2013 bol rozsudokšpecializovaného trestného súdu č. k. BB-3 T 16/2013–597 z 8. októbra 2013 zrušený a vecbola vrátená na ďalšie konanie.
V rámci ústneho a písomného odôvodnenia uznesenia najvyšší súd uviedol, žesťažovatelia majú v zásade pravdu v tom, že odvolanie prokurátorky nespĺňalo náležitostiv zmysle ustanovenia § 310 ods. 2 Trestného poriadku, avšak túto skutočnosť Trestnýporiadok nepovažuje za osobitný zákonný dôvod na zamietnutie odvolania.
Podľa názoru sťažovateľov uvedeným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniuich označených práv.
Procesný postup najvyššieho súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádzaoporu v zákone, je potrebné považovať za zásadnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránkupráva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívnebráni riadnemu, účinnému a efektívnemu uplatneniu dôležitých procesných právobžalovaného.
Prokurátor je stranou trestného konania, ale má z hľadiska viacerých procesnýchinštitútov – opravné prostriedky nevynímajúc - najširšie oprávnenia. Napríklad, ako jedinýmôže odvolaním napadnúť rozsudok prakticky z akéhokoľvek dôvodu. Na druhej strane,výlučnosť postavenia a šírka viacerých oprávnení prokurátora vplývajúcich na priebehtrestného konania je vyvažovaná sprísnenými požiadavkami formálneho i materiálnehocharakteru kladenými na procesné úkony prokurátora priamo zákonom, ktoré faktickúnerovnosť prokurátora a obžalovaného vyvažujú. Aj ustanovenie § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku predstavuje podľa názoru sťažovateľov jedno z tzv. „favor defensionis“pojednávajúce o tom, že ak prokurátor podáva odvolanie do zápisnice na hlavnompojednávaní, potom toto jeho odvolanie (na rozdiel napríklad od čisto neformálnehoodvolania obžalovaného) má a musí ex lege obsahovať aj ďalšiu obsahovú náležitosťspočívajúcu v uvedení, či je podávané v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Podľanázoru sťažovateľov charakter tohto ustanovenia (predstavujúceho jednu z výhodobžalovaného) dokonca vyžaduje výslovné uvedenie tejto obsahovej náležitosti aj zasituácie, v ktorej by bolo zjavné, že ide o odvolanie podané v neprospech obžalovaného.Túto chýbajúcu náležitosť odvolania prokurátora nemožno doplniť v jeho písomnomodôvodnení (ako to v danom prípade prokurátorka dávno po lehote urobila) a už vôbec niev ďalšom priebehu odvolacieho konania tak, aby odvolanie bolo podané s účinkom dozápisnice včasne podaného odvolania.
Z uvedených dôvodov odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne a včas podanéa malo byť podľa § 316 Trestného poriadku najvyšším súdom zamietnuté ako oneskorenepodané. Ak najvyšší súd svojvoľne posúdil odvolanie prokurátorky nespĺňajúce nevyhnutnézákonné náležitosti a podané oneskorene a na jeho základe (popri odvolaní sťažovateľov)zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu, zaťažil celé konanie zásadným zásahom dopráva na spravodlivý súdny proces a rovnosť zbraní.
Uvedené pochybenie špecializovaný trestný súd nemôže žiadnym spôsobomkorigovať z dôvodu viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu. Okrem toho v ďalšompriebehu trestného konania bola sťažovateľom spôsobená ujma v tom, že pre ďalšierozhodovanie špecializovaného trestného súdu neplatí obmedzenie vyplývajúce zo zákazureformationis in peius, ktoré by pri posúdení odvolania prokurátorky ako oneskorenepodaného nepochybne platilo. Navyše, kasačným rozhodnutím vydaným aj na podkladeoneskorene podaného odvolania najvyšší súd sám od seba z dôvodu údajnej absenciezákonného dôvodu na zamietnutie odvolania zhojil nedostatočnú procesnú aktivitua požiadavky na obligatórne zákonné náležitosti procesných úkonov kladené Trestnýmporiadkom na prokurátora.
Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„1. Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 3 To 11/2013 porušené bolo.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 3 To 11/2013 sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 563,82 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“
II.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 16/2013 z 2., 3., 4. a 8. októbra 2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa prokurátorkavyjadrila takto: „Podávam odvolanie u všetkých obžalovaných, čo sa týka viny a trestu. Odvolanie zdôvodním v písomne vypracovanom zdôvodnení odvolania po doručení rozsudku.“
Z odôvodnenia odvolania prokurátorky z 18. novembra 2013 vyplýva, že na hlavnompojednávaní konanom 8. októbra 2013 podala odvolanie proti výroku o vine a tresterozsudku špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 16/213 z 8. októbra 2013v neprospech všetkých obžalovaných.
Z vyjadrenia sťažovateľov z 2. decembra 2013 podaného ich obhajcom v reakcii naodôvodnenie odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie prokurátorky podané dozápisnice o hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení§ 310 ods. 2 Trestného poriadku, a preto ide o neúčinné, resp. oneskorene podanéodvolanie, ktoré má byť zamietnuté v zmysle ustanovenia § 316 Trestného poriadku.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013z 25. marca 2015 vyplýva, že v rámci konečného návrhu prokurátorka uviedla, že nesúhlasís námietkou, podľa ktorej ňou podané odvolanie trpí formálnymi nedostatkami. V opačnomprípade by ju špecializovaný trestný súd vyzval na odstránenie týchto nedostatkov v zmysle§ 311 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa obhajcu sťažovateľov sa nemožno stotožniťs tvrdením prokurátorky, pretože ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku predstavujetzv. favor defensionis, teda výhodu, ktorú dáva zákon obžalovanému v tom zmysle, žeprokurátor musí už na hlavnom pojednávaní uviesť, či podáva toto odvolanie v prospechalebo neprospech obžalovaných, pričom ustanovenie § 311 ods. 3 Trestného poriadku savzťahuje už na písomne podané odôvodnenie odvolania.
Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2015 vyplýva, že nímbol zrušený rozsudok špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 16/2013 z 8. októbra2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu zodpovedáskutočnosti, že prokurátorka do zápisnice o hlavnom pojednávaní po zahlásení odvolanianeuviedla, či jej odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaných tak, ako toukladá ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku. Uvedený procesný nedostatok taktopodaného odvolania však nemožno považovať za zákonný dôvod na zamietnutie odvolaniapodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorene podaného tak, ako to žiadalisťažovatelia, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa§ 316 Trestného poriadku.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jehorozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadnez iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pripredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jehoprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými savšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).
Podľa názoru ústavného súdu treba podstatu argumentácie najvyššieho súdupovažovať za dostatočnú a presvedčivú. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnejneodôvodnenosti nevykazuje. Skutočnosť, že sťažovatelia majú na vec odlišný právny názor,neznamená sama osebe porušenie ich označených práv.
Podľa § 310 ods. 1 Trestného poriadku ak osoba oprávnená podať odvolanie jeprítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predsedasenátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenieo opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak máobžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnenápodať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje.Do zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudkuodvolanie smeruje, alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudkupredchádzalo.
Podľa § 310 ods. 2 Trestného poriadku z odvolania prokurátora, ktoré podal nahlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospechobžalovaného.
Podľa § 311 ods. 1 Trestného poriadku v písomnom podanom odvolaní treba uviesť,proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudkupredchádzalo.
Podľa § 311 ods. 2 Trestného poriadku odvolanie prokurátora, odvolanie, ktorépodáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného aleboza zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolozrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 311 ods. 3 Trestného poriadku ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedenév odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzvenevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže súd postupovať podľa § 70.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolopodané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovnevzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späťalebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z argumentácie predostretej sťažovateľmi možno vyrozumieť, že podľa ich názoru, akprokurátor podá proti rozsudku odvolanie na hlavnom pojednávaní a v rozpores ustanovením § 310 ods. 2 Trestného poriadku v ňom neuvedie, či smeruje v prospechalebo v neprospech obžalovaného, treba na takéto odvolanie bez ďalšieho hľadieť tak, akokeby vôbec nebolo podané (v terminológii sťažovateľov „neúčinné odvolanie“). Následnepotom sťažovatelia vyvodzujú, že za odvolanie bolo možné považovať až písomnéodôvodnenie odvolania, ktoré však bolo podané už po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.Takto dospievajú napokon k stanovisku, podľa ktorého odvolanie prokurátorky malo byťzamietnuté ako oneskorene podané v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľmi namietaný procesný nedostatokodvolania podaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní nemožno považovať za zákonnýdôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorenepodaného, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa§ 316 ods. 1 Trestného poriadku.
Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že z Trestného poriadku výslovnenevyplýva, ako treba naložiť s odvolaním prokurátora podaným do zápisnice o hlavnompojednávaní bez splnenia všetkých náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 310 ods. 2Trestného poriadku. Možno teda v zásade súhlasiť s najvyšším súdom v tom zmysle, žeabsentuje výslovná pozitívno-právna úprava uvedenej situácie v Trestnom poriadku.
Sťažovatelia interpretujú ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku ako akýsi„favor defensionis“ vyvažujúci slabšie procesné postavenie obžalovaného oprotiprokurátorovi tým, že prokurátor (na rozdiel od obžalovaného, ktorý môže podať odvolaniev danej fáze bez vymedzenia nejakých povinných náležitostí) pri podaní odvolania priamodo zápisnice o hlavnom pojednávaní hneď po vyhlásení rozsudku povinne musí uviesť, čiodvolanie podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Popri tejto formálnejstránke vidia sťažovatelia favor defensionis z materiálneho hľadiska v tom, že nesplneniepodmienky uviesť, či odvolanie sa podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného, máza následok taký stav, ako keby odvolanie vôbec nebolo podané. Vyplýva to z názorusťažovateľov, podľa ktorého uvedené pochybenie pri podávaní odvolania už nie je možnédodatočne napraviť doplňujúcim podaním, teda so spätným účinkom tak, aby sa odvolaniepovažovalo za účinne podané.
Podľa názoru ústavného súdu stanovisko sťažovateľov nie je možné akceptovať.
Prokurátor, ktorý nie je s vyhláseným rozsudkom spokojný, má na výber. Môžepredovšetkým podať odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnompojednávaní v zmysle ustanovenia § 310 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň vtedy platí, žez odvolania musí byť zrejmé, či smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného.Môže však postupovať aj podľa ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku, teda podaťodvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. V takomto prípade musí odvolanie obsahovaťnáležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 311 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.
Obžalovaný, ktorý nie je spokojný s vyhláseným rozsudkom, má možnosť postupovaťv podstate rovnako ako prokurátor s tým rozdielom, že pri podaní odvolania ihneď povyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je povinný uviesť, či jehoodvolanie smeruje vo vlastný prospech alebo neprospech. Tento rozdiel však vyplývaz logiky veci, pretože obžalovaný nie je oprávnený podať odvolanie vo svoj neprospech.Takéto oprávnenie má totiž iba prokurátor. Obmedzenie práva obžalovaného v tom zmysle,že je oprávnený podať odvolanie iba vo svoj prospech (nie teda vo svoj neprospech),v žiadnom prípade nemožno považovať za prejav jeho nerovnoprávneho postavenia oprotiprokurátorovi. Práve naopak, je tým posilnené jeho postavenie, hoci aj proti jeho vlastnejvôli, s dôrazom na jeho vlastný objektívny prospech, keďže zákon mu neumožňujeodvolaním účinne sa domáhať prísnejšieho (pre neho objektívne nepriaznivejšieho)rozhodnutia.
Z dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že povinnosť prokurátora uviesťv odvolaní, či toto smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného, má ibainformatívny význam. Slúži lepšej orientácii v tom, kde podané odvolanie v zásade smeruje.
Na podporu uvedeného záveru treba uviesť, že aj podľa dôvodovej správyk ustanoveniu § 310 ods. 2 Trestného poriadku prokurátorovi je udelená povinnosť uviesť, čiodvolanie podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného preto, lebo to umožní lepšiuorientáciu strán.
Uvedený záver o iba informatívnej povahe ustanovenia § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku osobitne zvýrazňuje skutočnosť, že prokurátor nie je povinný postupovať podľa§ 310 Trestného poriadku (teda vyjadriť sa ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní povyhlásení rozsudku, či podáva odvolanie, alebo sa vzdáva tohto práva), pretože má možnosťsa na hlavnom pojednávaní nevyjadriť a prípadné odvolanie podať až v zákonnej 15-dňovejlehote. Hoci odvolanie podané písomne v zákonnej lehote musí obsahovať všetkypredpísané náležitosti, absencia niektorej, či hoci aj všetkých z nich neznamená, že sa napodané odvolanie hľadí, ako keby nebolo podané (teda ako na „neúčinné odvolanie“),pretože postačuje, ak budú absentujúce náležitosti doplnené postupom podľa § 311 ods. 3Trestného poriadku.
Možno zhrnúť, že pokiaľ prokurátor podá postupom podľa § 310 ods. 1 Trestnéhoporiadku odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku beztoho, aby v zmysle § 310 ods. 2 Trestného poriadku výslovne uviedol, či odvolanie smerujev prospech alebo v neprospech obžalovaného, nestáva sa tým toto odvolanie neúčinným,teda nemožno naň hľadieť tak, ako keby nebolo vôbec podané. Opačný výklad nemá oporu vzákone a nemožno ho z ústavnoprávneho hľadiska považovať za prejav favor defensionisobžalovaného.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015