SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 418/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o.,Advokátska kancelária, Kmeťova 24, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2015osobne do podateľne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ 1“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ 2“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu len „sťažovatelia“),vo   veci   namietaného   porušenia   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že 11. júna 2013 bola na sťažovateľov podaná obžaloba prezločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvompodľa § 20 k § 261 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinomsubvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 ods. 1 a 5 Trestného zákona.Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalejlen   „špecializovaný   trestný   súd“),   č.   k.   BB-3   T   16/2013-597   z   8.   októbra   2013   bolisťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 odsúdení za prečin subvenčného podvodu spolupáchateľstvompodľa § 20 k § 225 ods. 1 a 2 Trestného zákona a sťažovateľ 3 pre účastníctvo formoupomoci k prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 21 ods. 1 písm. d)a § 20 k § 225 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Sťažovateľom boli uložené peňažné tresty, akoaj náhradné tresty odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažnéhotrestu.

Na   hlavnom   pojednávaní   konanom   8.   októbra   2013   po   vyhlásení   rozsudkuprokurátorka   podala   proti   vyhlásenému   rozsudku   odvolanie   v tomto   znení: „Podávam odvolanie   u všetkých   obžalovaných,   čo   sa   týka   viny   a   trestu.   Odvolanie   zdôvodním v písomne vypracovanom zdôvodnení odvolania po doručení rozsudku.“

Až v písomnom odôvodnení odvolania z 18. novembra 2013 prokurátorka uviedla, žeodvolanie podané priamo na hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 podala v neprospechsťažovateľov.

Sťažovatelia   už   vo   vyjadrení   z   2.   decembra   2013,   ktorým   reagovali   na   dôvodyodvolania,   namietali,   že   odvolanie   prokurátorky   podané   do   zápisnice   o   hlavnompojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky výslovne uvedené v ustanovení § 310ods. 2 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia z odvolania prokurátorky, ktoré podalana   hlavnom   pojednávaní,   musí   byť   zrejmé,   či   odvolanie   smeruje   v   prospech   aleboneprospech obžalovaného.

Za situácie, keď sťažovatelia boli uznaní za vinných len z jedného zo žalovanýchtrestných činov, odvolanie podané prokurátorkou do zápisnice v už uvedenom znení nemôžespĺňať podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 310 ods. 2 Trestného poriadku, pretožev ňom nebolo uvedené, či je podané v prospech alebo v neprospech sťažovateľov. Tútoskutočnosť   už   nemožno   podľa   názoru   sťažovateľov   doplniť   v   písomnom   odôvodneníodvolania s takým spätným účinkom, aby sa odvolanie podané do zápisnice považovalo zavčas podané. Z uvedeného dôvodu odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne podané,resp.   bolo   podané   oneskorene   a   malo   byť   najvyšším   súdom   podľa   ustanovenia   §   316Trestného poriadku zamietnuté.

Uvedené   skutočnosti   obhajca   sťažovateľov   namietal   rovnako   aj   na   verejnomzasadnutí   najvyššieho   súdu   25.   marca   2015   v   rámci   rozhodovania   o   odvolaniachprokurátorky a sťažovateľov.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2013 bol rozsudokšpecializovaného trestného súdu č. k. BB-3 T 16/2013–597 z 8. októbra 2013 zrušený a vecbola vrátená na ďalšie konanie.

V   rámci   ústneho   a   písomného   odôvodnenia   uznesenia   najvyšší   súd   uviedol,   žesťažovatelia majú v zásade pravdu v tom, že odvolanie prokurátorky nespĺňalo náležitostiv zmysle   ustanovenia   §   310   ods.   2   Trestného   poriadku,   avšak   túto   skutočnosť   Trestnýporiadok nepovažuje za osobitný zákonný dôvod na zamietnutie odvolania.

Podľa názoru sťažovateľov uvedeným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniuich označených práv.

Procesný postup najvyššieho súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádzaoporu v zákone, je potrebné považovať za zásadnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránkupráva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívnebráni   riadnemu,   účinnému   a   efektívnemu   uplatneniu   dôležitých   procesných   právobžalovaného.

Prokurátor je stranou trestného konania, ale má z hľadiska viacerých procesnýchinštitútov – opravné prostriedky nevynímajúc - najširšie oprávnenia. Napríklad, ako jedinýmôže odvolaním napadnúť rozsudok prakticky z akéhokoľvek dôvodu. Na druhej strane,výlučnosť   postavenia   a   šírka   viacerých   oprávnení   prokurátora   vplývajúcich   na   priebehtrestného   konania   je   vyvažovaná   sprísnenými   požiadavkami   formálneho   i   materiálnehocharakteru   kladenými   na   procesné   úkony   prokurátora   priamo   zákonom,   ktoré   faktickúnerovnosť prokurátora a obžalovaného vyvažujú. Aj ustanovenie § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku   predstavuje   podľa   názoru   sťažovateľov   jedno   z   tzv.   „favor   defensionis“pojednávajúce   o   tom,   že   ak   prokurátor   podáva   odvolanie   do   zápisnice   na   hlavnompojednávaní,   potom   toto   jeho   odvolanie   (na   rozdiel   napríklad   od   čisto   neformálnehoodvolania   obžalovaného)   má   a   musí   ex   lege   obsahovať   aj   ďalšiu   obsahovú   náležitosťspočívajúcu v uvedení, či je podávané v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Podľanázoru   sťažovateľov   charakter   tohto   ustanovenia   (predstavujúceho   jednu   z   výhodobžalovaného)   dokonca   vyžaduje   výslovné   uvedenie   tejto   obsahovej   náležitosti   aj   zasituácie, v ktorej by bolo zjavné, že ide o odvolanie podané v neprospech obžalovaného.Túto   chýbajúcu   náležitosť   odvolania   prokurátora   nemožno   doplniť   v   jeho   písomnomodôvodnení (ako to v danom prípade prokurátorka dávno po lehote urobila) a už vôbec niev ďalšom priebehu odvolacieho konania tak, aby odvolanie bolo podané s účinkom dozápisnice včasne podaného odvolania.

Z uvedených dôvodov odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne a včas podanéa malo byť podľa § 316 Trestného poriadku najvyšším súdom zamietnuté ako oneskorenepodané. Ak najvyšší súd svojvoľne posúdil odvolanie prokurátorky nespĺňajúce nevyhnutnézákonné náležitosti a podané oneskorene a na jeho základe (popri odvolaní sťažovateľov)zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu, zaťažil celé konanie zásadným zásahom dopráva na spravodlivý súdny proces a rovnosť zbraní.

Uvedené   pochybenie   špecializovaný   trestný   súd   nemôže   žiadnym   spôsobomkorigovať z dôvodu viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu. Okrem toho v ďalšompriebehu   trestného   konania   bola   sťažovateľom   spôsobená   ujma   v   tom,   že   pre   ďalšierozhodovanie špecializovaného trestného súdu neplatí obmedzenie vyplývajúce zo zákazureformationis   in   peius,   ktoré   by   pri   posúdení   odvolania   prokurátorky   ako   oneskorenepodaného nepochybne platilo. Navyše, kasačným rozhodnutím vydaným aj na podkladeoneskorene   podaného   odvolania   najvyšší   súd   sám   od   seba   z   dôvodu   údajnej   absenciezákonného   dôvodu   na   zamietnutie   odvolania   zhojil   nedostatočnú   procesnú   aktivitua požiadavky   na   obligatórne   zákonné   náležitosti   procesných   úkonov   kladené   Trestnýmporiadkom na prokurátora.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„1. Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 3 To 11/2013 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   25.3.2015,   sp.   zn. 3 To 11/2013 sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 563,82 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“

II.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 16/2013 z 2., 3., 4. a 8. októbra 2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa prokurátorkavyjadrila takto: „Podávam odvolanie u všetkých obžalovaných, čo sa týka viny a trestu. Odvolanie   zdôvodním   v   písomne   vypracovanom   zdôvodnení   odvolania   po   doručení rozsudku.“

Z odôvodnenia odvolania prokurátorky z 18. novembra 2013 vyplýva, že na hlavnompojednávaní   konanom   8.   októbra   2013   podala   odvolanie   proti   výroku   o   vine   a   tresterozsudku   špecializovaného   trestného   súdu   sp.   zn.   BB-3   T   16/213   z   8.   októbra   2013v neprospech všetkých obžalovaných.

Z vyjadrenia sťažovateľov z 2. decembra 2013 podaného ich obhajcom v reakcii naodôvodnenie   odvolania   prokurátorky   vyplýva,   že   odvolanie   prokurátorky   podané   dozápisnice o hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení§   310   ods.   2   Trestného   poriadku,   a   preto   ide   o   neúčinné,   resp.   oneskorene   podanéodvolanie, ktoré má byť zamietnuté v zmysle ustanovenia § 316 Trestného poriadku.

Zo   zápisnice   o   verejnom   zasadnutí   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   3   To   11/2013z 25. marca 2015 vyplýva, že v rámci konečného návrhu prokurátorka uviedla, že nesúhlasís námietkou, podľa ktorej ňou podané odvolanie trpí formálnymi nedostatkami. V opačnomprípade by ju špecializovaný trestný súd vyzval na odstránenie týchto nedostatkov v zmysle§ 311 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa   obhajcu   sťažovateľov   sa   nemožno   stotožniťs tvrdením prokurátorky, pretože ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku predstavujetzv. favor defensionis, teda výhodu, ktorú dáva zákon obžalovanému v tom zmysle, žeprokurátor musí už na hlavnom pojednávaní uviesť, či podáva toto odvolanie v prospechalebo neprospech obžalovaných, pričom ustanovenie § 311 ods. 3 Trestného poriadku savzťahuje už na písomne podané odôvodnenie odvolania.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013 z 25. marca 2015 vyplýva, že nímbol zrušený rozsudok špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 16/2013 z 8. októbra2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu zodpovedáskutočnosti, že prokurátorka do zápisnice o hlavnom pojednávaní po zahlásení odvolanianeuviedla, či jej odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaných tak, ako toukladá ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku. Uvedený procesný nedostatok taktopodaného odvolania však nemožno považovať za zákonný dôvod na zamietnutie odvolaniapodľa   §   316   ods.   1   Trestného   poriadku   ako   oneskorene   podaného   tak,   ako   to   žiadalisťažovatelia, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa§ 316 Trestného poriadku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatokvzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   alebo   jehorozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadnez   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pripredbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jehoprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecnýchsúdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom   kritiky   zo   strany   ústavného   súdu   iba   v   prípade,   ak   by   závery,   ktorými   savšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).  

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   podstatu   argumentácie   najvyššieho   súdupovažovať   za   dostatočnú   a   presvedčivú.   Žiadne   známky   arbitrárnosti   či   zjavnejneodôvodnenosti nevykazuje. Skutočnosť, že sťažovatelia majú na vec odlišný právny názor,neznamená sama osebe porušenie ich označených práv.

Podľa   § 310   ods. 1   Trestného poriadku   ak   osoba   oprávnená   podať odvolanie   jeprítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predsedasenátu   umožní   osobám   oprávneným   podať   odvolanie   vyjadriť   sa   a   ich   vyhlásenieo opravnom   prostriedku   sa   zaznamená   do   zápisnice   o   hlavnom   pojednávaní.   Ak   máobžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnenápodať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje.Do zápisnice   o   hlavnom   pojednávaní   sa   zaznamená,   proti   ktorému   výroku   rozsudkuodvolanie   smeruje,   alebo   že   odvolanie   smeruje   aj   proti   konaniu,   ktoré   rozsudkupredchádzalo.

Podľa § 310 ods. 2 Trestného poriadku z odvolania prokurátora, ktoré podal nahlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospechobžalovaného.

Podľa § 311 ods. 1 Trestného poriadku v písomnom podanom odvolaní treba uviesť,proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudkupredchádzalo.

Podľa   §   311   ods.   2   Trestného   poriadku   odvolanie   prokurátora,   odvolanie,   ktorépodáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného aleboza   zúčastnenú   osobu   ich   splnomocnenec,   musí   byť   zároveň   odôvodnené   tak,   aby   bolozrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa § 311 ods. 3 Trestného poriadku ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedenév odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzvenevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže súd postupovať podľa § 70.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolopodané   oneskorene,   osobou   neoprávnenou   alebo   osobou,   ktorá   sa   odvolania   výslovnevzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späťalebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Z argumentácie predostretej sťažovateľmi možno vyrozumieť, že podľa ich názoru, akprokurátor   podá   proti   rozsudku   odvolanie   na   hlavnom   pojednávaní   a   v   rozpores ustanovením § 310 ods. 2 Trestného poriadku v ňom neuvedie, či smeruje v prospechalebo v neprospech obžalovaného, treba na takéto odvolanie bez ďalšieho hľadieť tak, akokeby vôbec nebolo podané (v terminológii sťažovateľov „neúčinné odvolanie“). Následnepotom   sťažovatelia   vyvodzujú,   že   za   odvolanie   bolo   možné   považovať   až   písomnéodôvodnenie odvolania, ktoré však bolo podané už po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.Takto dospievajú napokon k stanovisku, podľa ktorého odvolanie prokurátorky malo byťzamietnuté ako oneskorene podané v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa   názoru   najvyššieho   súdu   sťažovateľmi   namietaný   procesný   nedostatokodvolania podaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní nemožno považovať za zákonnýdôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorenepodaného, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestnéhoporiadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa§ 316 ods. 1 Trestného poriadku.

Z   pohľadu   ústavného   súdu   treba   konštatovať,   že   z   Trestného   poriadku   výslovnenevyplýva, ako treba naložiť s odvolaním prokurátora podaným do zápisnice o hlavnompojednávaní bez splnenia všetkých náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 310 ods. 2Trestného poriadku. Možno teda v zásade súhlasiť s najvyšším súdom v tom zmysle, žeabsentuje výslovná pozitívno-právna úprava uvedenej situácie v Trestnom poriadku.

Sťažovatelia interpretujú ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného poriadku ako akýsi„favor   defensionis“   vyvažujúci   slabšie   procesné   postavenie   obžalovaného   oprotiprokurátorovi tým, že prokurátor (na rozdiel od obžalovaného, ktorý môže podať odvolaniev danej fáze bez vymedzenia nejakých povinných náležitostí) pri podaní odvolania priamodo zápisnice o hlavnom pojednávaní hneď po vyhlásení rozsudku povinne musí uviesť, čiodvolanie   podáva   v   prospech   alebo   v   neprospech   obžalovaného.   Popri   tejto   formálnejstránke vidia sťažovatelia favor defensionis z materiálneho hľadiska v tom, že nesplneniepodmienky uviesť, či odvolanie sa podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného, máza následok taký stav, ako keby odvolanie vôbec nebolo podané. Vyplýva to z názorusťažovateľov, podľa ktorého uvedené pochybenie pri podávaní odvolania už nie je možnédodatočne napraviť doplňujúcim podaním, teda so spätným účinkom tak, aby sa odvolaniepovažovalo za účinne podané.

Podľa názoru ústavného súdu stanovisko sťažovateľov nie je možné akceptovať.

Prokurátor, ktorý nie je s vyhláseným rozsudkom spokojný, má na výber. Môžepredovšetkým   podať   odvolanie   ihneď   po   vyhlásení   rozsudku   do   zápisnice   o   hlavnompojednávaní v zmysle ustanovenia § 310 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň vtedy platí, žez odvolania musí byť zrejmé, či smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného.Môže však postupovať aj podľa ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku, teda podaťodvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. V takomto prípade musí odvolanie obsahovaťnáležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 311 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.

Obžalovaný, ktorý nie je spokojný s vyhláseným rozsudkom, má možnosť postupovaťv podstate rovnako ako prokurátor s tým rozdielom, že pri podaní odvolania ihneď povyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je povinný uviesť, či jehoodvolanie   smeruje   vo   vlastný   prospech   alebo   neprospech.   Tento   rozdiel   však   vyplývaz logiky veci, pretože obžalovaný nie je oprávnený podať odvolanie vo svoj neprospech.Takéto oprávnenie má totiž iba prokurátor. Obmedzenie práva obžalovaného v tom zmysle,že   je   oprávnený   podať   odvolanie   iba   vo   svoj prospech   (nie   teda   vo   svoj   neprospech),v žiadnom prípade nemožno považovať za prejav jeho nerovnoprávneho postavenia oprotiprokurátorovi. Práve naopak, je tým posilnené jeho postavenie, hoci aj proti jeho vlastnejvôli,   s   dôrazom   na   jeho   vlastný   objektívny   prospech,   keďže   zákon   mu   neumožňujeodvolaním   účinne   sa   domáhať   prísnejšieho   (pre   neho   objektívne   nepriaznivejšieho)rozhodnutia.

Z dosiaľ   uvedených   skutočností   možno vyvodiť, že povinnosť   prokurátora   uviesťv odvolaní,   či   toto   smeruje   v   prospech   alebo   v   neprospech   obžalovaného,   má   ibainformatívny význam. Slúži lepšej orientácii v tom, kde podané odvolanie v zásade smeruje.

Na   podporu   uvedeného   záveru   treba   uviesť,   že   aj   podľa   dôvodovej   správyk ustanoveniu § 310 ods. 2 Trestného poriadku prokurátorovi je udelená povinnosť uviesť, čiodvolanie podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného preto, lebo to umožní lepšiuorientáciu strán.

Uvedený   záver   o   iba   informatívnej   povahe   ustanovenia   §   310   ods.   2   Trestnéhoporiadku osobitne zvýrazňuje skutočnosť, že prokurátor nie je povinný postupovať podľa§ 310 Trestného poriadku (teda vyjadriť sa ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní povyhlásení rozsudku, či podáva odvolanie, alebo sa vzdáva tohto práva), pretože má možnosťsa na hlavnom pojednávaní nevyjadriť a prípadné odvolanie podať až v zákonnej 15-dňovejlehote.   Hoci   odvolanie   podané   písomne   v   zákonnej   lehote   musí   obsahovať   všetkypredpísané náležitosti, absencia niektorej, či hoci aj všetkých z nich neznamená, že sa napodané   odvolanie   hľadí,   ako   keby   nebolo   podané   (teda   ako   na   „neúčinné   odvolanie“),pretože postačuje, ak budú absentujúce náležitosti doplnené postupom podľa § 311 ods. 3Trestného poriadku.

Možno zhrnúť, že pokiaľ prokurátor podá postupom podľa § 310 ods. 1 Trestnéhoporiadku odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku beztoho, aby v zmysle § 310 ods. 2 Trestného poriadku výslovne uviedol, či odvolanie smerujev prospech alebo v neprospech obžalovaného, nestáva sa tým toto odvolanie neúčinným,teda nemožno naň hľadieť tak, ako keby nebolo vôbec podané. Opačný výklad nemá oporu vzákone a nemožno ho z ústavnoprávneho hľadiska považovať za prejav favor defensionisobžalovaného.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015