SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 417/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomMgr. Markom Parom, Advokátska kancelária, Šancová 48, Bratislava, pre namietanéporušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok,pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)č. k. II. ÚS 417/2015-14 z 25. júna 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len„špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdprerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní právneho zástupcuzo 14. augusta 2015 a tiež špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 24. júla 2015 vyslovilisúhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinnýchdôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti (v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie) vyplýva, žesťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a zločin podľa § 296, § 294 ods. 1,2 a 5 písm. a) a b) a § 295 ods. 1, 4 a 5 písm. a) Trestného zákona, ako aj pre trestný činpodľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a h) Trestného zákona z roku 1961. V tejto trestnej veci bolsťažovateľ s účinnosťou od 21. októbra 2013 vzatý do väzby.
Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 zo 7. mája 2014v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 5 Tost 18/2014 z 15. mája 2014 bola základná lehota väzby sťažovateľa predĺžená do21. mája 2015.
Dňa 20. januára 2015 sťažovateľ podal Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky žiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor túto žiadosťpredložil špecializovanému trestnému súdu 2. februára 2015.
Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015bola žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.4 Tost 7/2015 zo 16. marca 2015 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom protiuzneseniu špecializovaného trestného súdu.
V súvislosti s namietaným porušením práva na urýchlené rozhodovanie o väzbepodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru sťažovateľ poukazuje na to, že od predloženia žiadostio prepustenie z väzby špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženiaveci najvyššiemu súdu (11. marca 2015) uplynul mesiac a 1 týždeň, čo je v rozporeso zárukami vyplývajúcimi z čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:„Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp/89/2013 zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie, (ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. o nenahradení väzby zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, (iv) podľa § 81 ods. 1 Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby Tr. por. bol porušený princíp prezumpcie neviny garantovaný čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom garantovaným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp/89/2013 zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými bolo rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie, (ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. o nenahradení väzby zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným (iv) podľa § 81 ods. 1 Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby Tr. por. bolo porušené základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa § 56 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ pre porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 5 ods. 4; čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Euro.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 254,88 Euro (2 úkony právnej služby á 120,23 Euro spolu s režijným paušálom vo výške 7,21 Euro podľa § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo právoplatnosti Nálezu.“
Z vyjadrenia podpredsedníčky špecializovaného trestného súdu sp. zn.Spr 1011/2015 z 24. júla 2015 vyplýva, že odkazuje na písomné vyjadrenie zákonnéhosudcu, ktoré pripája. Z vyjadrenia zákonného sudcu z 22. júla 2015 vyplýva, že 2. februára2015 bolo špecializovanému trestnému súdu doručené podanie prokurátora z 30. januára2015, ktorým predložil žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na rozhodnutie. Tohoistého dňa, teda 2. februára 2015, bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február2015. Takýto termín bol určený preto, lebo v dňoch 3. až 5. februára 2015 bol už skôrurčený termín hlavného pojednávania v inej - väzobnej trestnej veci, v ktorej bol zákonnýsudca členom senátu, a na 9. február 2015 bol už skôr určený termín v inej veci o obnovukonania. Dňa 11. februára 2015 bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté uznesením, ktorébolo v zákonnej lehote 10 pracovných dní vyhotovené a expedované 25. februára 2015. Akoposledné boli vrátené špecializovanému trestnému súdu doručenky, ktoré potvrdzovaliprevzatie predmetného uznesenia od sťažovateľa (9. marca 2015) a od Ústavu na výkonväzby Leopoldov (9. marca 2015). V ten istý deň - 9. marca 2015 - bola vyhotovenápredkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu súdu, ktorýo sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu rozhodol16. marca 2015. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na rozsah spisového materiálu(počet strán spisu bol viac ako 6 000) treba sťažnosť považovať za úplne neopodstatnenú,lebo o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté v súlade s podmienkamiuvedenými v Trestnom poriadku (§ 2 ods. 6 a ďalšie), ako aj v súlade s viacerýmirozhodnutiami ústavného súdu.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 14. augusta 2015 doručenej ústavnémusúdu faxom toho istého dňa vyplýva, že sťažovateľ po oboznámení s obsahom vyjadreniašpecializovaného trestného súdu sa v plnom rozsahu pridržiava právnej argumentácieuvedenej v sťažnosti.
II.
Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 7/2015 zo 16. marca 2015 vyplýva, žením bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu špecializovanéhotrestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosťsťažovateľa o prepustenie z väzby. Zo spisu je nepochybné, že prokurátor predložil žiadosťsťažovateľa o prepustenie z väzby (potom, ako jej sám nevyhovel) 2. februára 2015.Následne sudca v ten istý deň určil termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015.Uznesenie bolo vyhotovené 25. februára 2015, teda v zákonnej lehote desiatich pracovnýchdní, a doručené bolo sťažovateľovi 2. marca 2015, resp. jeho obhajcovi 3. marca 2015. Spisbol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom10. marca 2015. So zreteľom na povahu a charakter posudzovanej veci, t. j. jej skutkovúa právnu náročnosť, ako aj na počet strán spisu (6 097), s ktorým sa sudca pred rozhodnutímo žiadosti sťažovateľa musel oboznámiť, možno konštatovať, že sudca postupoval v súlades ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku a o žiadosti so zreteľom na všetky okolnostiprípadu rozhodol prednostne a urýchlene.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhodujeo sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, máprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnostipozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Podľa názoru sťažovateľa, keďže od predloženia žiadosti o prepustenie z väzbyšpecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia veci najvyššiemu súdu(11. marca 2015) uplynul 1 mesiac a 1 týždeň, došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Špecializovaný trestný súd je toho názoru, že vzhľadom na ním uvedené skutočnosti,resp. časové údaje, ako aj na rozsah spisového materiálu bola rýchlosť rozhodovaniašpecializovaného trestného súdu v súlade so zákonnými a ústavnými požiadavkami.
Ústavný súd považuje za potrebné zhrnúť doterajšie zásadné stanoviská týkajúce saspornej právnej problematiky.
„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začínapodaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijakápevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace súpríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheric. Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).“
Zo skutkového hľadiska možno na základe zhodných, resp. vzájomne nenamietanýchtvrdení sťažovateľa a špecializovaného trestného súdu konštatovať, že žiadosť sťažovateľao prepustenie z väzby bola špecializovanému trestnému súdu doručená 2. februára 2015.Toho istého dňa bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015, kedy boloo jeho žiadosti aj rozhodnuté. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo expedované 25. februára2015. Sťažovateľovi a jeho obhajcovi bolo uznesenie špecializovaného trestného súdudoručené 2., resp. 3. marca 2015, pričom posledné doručenky preukazujúce doručenieuznesenia boli špecializovanému trestnému súdu vrátené 9. marca 2015. Toho istého dňabola vyhotovená predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemusúdu, ktorý o sťažnosti podanej sťažovateľom rozhodol 16. marca 2015. Od predloženiažiadosti špecializovanému trestnému súdu do predloženia spisu najvyššiemu súdu tedauplynulo 36 dní.
Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu možnorýchlosť konania špecializovaného trestného súdu o žiadosti sťažovateľa považovať zaakceptovateľnú z pohľadu označeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľnamieta.
Špecializovaný trestný súd reagoval na doručenú žiadosť promptne a okamžite určiltermín výsluchu sťažovateľa, pričom zákonný sudca určil tento termín v najkratšommožnom čase pri zohľadnení termínov iných úkonov, ktoré boli určené už skôr.
Pokiaľ ide o čas potrebný na písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie(od 11. februára 2015 do 25. februára 2015), naozaj treba zohľadniť rozsah spisu, ktorý mal6 097 strán. To zároveň ospravedlňuje aj plné vyčerpanie zákonnej lehoty 10 pracovnýchdní.
Špecializovanému trestnému súdu nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o predloženiespisu najvyššiemu súdu, pretože sa tak stalo vzápätí potom, ako boli vrátené doručenkypreukazujúce doručenie uznesenia špecializovaného trestného súdu.
Na základe uvedených konkrétnych okolností nebolo možné sťažnosti vyhovieť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015