SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 417/2015-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomMgr.   Markom   Parom,   Advokátska   kancelária,   Šancová   48,   Bratislava,   pre   namietanéporušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok,pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)č. k. II. ÚS 417/2015-14 z 25.   júna 2015   bola prijatá   na   ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len„špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013.

Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdprerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní právneho zástupcuzo 14. augusta 2015 a tiež špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 24. júla 2015 vyslovilisúhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinnýchdôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo   sťažnosti   (v   rozsahu,   v   akom   bola   prijatá   na   ďalšie   konanie)   vyplýva,   žesťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a zločin podľa § 296, § 294 ods. 1,2 a 5 písm. a) a b) a § 295 ods. 1, 4 a 5 písm. a) Trestného zákona, ako aj pre trestný činpodľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a h) Trestného zákona z roku 1961. V tejto trestnej veci bolsťažovateľ s účinnosťou od 21. októbra 2013 vzatý do väzby.

Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 zo 7. mája 2014v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 5 Tost 18/2014 z 15. mája 2014 bola základná lehota väzby sťažovateľa predĺžená do21. mája 2015.

Dňa   20.   januára   2015   sťažovateľ   podal   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky žiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor túto žiadosťpredložil špecializovanému trestnému súdu 2. februára 2015.

Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015bola   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   zamietnutá.   Uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.4 Tost 7/2015   zo   16.   marca   2015   bola   zamietnutá   sťažnosť   podaná   sťažovateľom   protiuzneseniu špecializovaného trestného súdu.

V súvislosti s namietaným porušením práva na urýchlené rozhodovanie o väzbepodľa   čl.   5   ods.   4   dohovoru   sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   od   predloženia   žiadostio prepustenie z väzby špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženiaveci   najvyššiemu   súdu   (11.   marca   2015)   uplynul   mesiac   a   1   týždeň,   čo   je   v   rozporeso zárukami vyplývajúcimi z čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:„Uznesením   Sudcu   pre   prípravné   konanie   Špecializovaného   trestného   súdu, pracovisko   Banská   Bystrica,   sp.   zn.   Tp/89/2013   zo   dňa   11.02.2015   spolu   s   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie,   (ii)   podľa   §   80   ods.   1   písm.   a)   Tr.   por.   o   nenahradení   väzby   zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o   nenahradení   väzby   dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka   nad   obvineným, (iv) podľa § 81 ods. 1 Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby Tr. por.   bol   porušený   princíp   prezumpcie   neviny   garantovaný   čl.   6   ods.   2   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom garantovaným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesením   Sudcu   pre   prípravné   konanie   Špecializovaného   trestného   súdu, pracovisko   Banská   Bystrica,   sp.   zn.   Tp/89/2013   zo   dňa   11.02.2015   spolu   s   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými bolo rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie, (ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. o nenahradení väzby zárukou dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o nenahradení väzby dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka   nad   obvineným   (iv)   podľa   §   81   ods.   1 Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby Tr. por. bolo porušené základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 56 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   sa   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ pre porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 5 ods. 4; čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Euro.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 254,88 Euro (2 úkony právnej služby á 120,23 Euro spolu   s   režijným   paušálom   vo   výške   7,21   Euro   podľa   §   11   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR č. 655/2004 Z. z.), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo právoplatnosti Nálezu.“

Z   vyjadrenia   podpredsedníčky   špecializovaného   trestného   súdu   sp.   zn.Spr 1011/2015 z 24. júla 2015 vyplýva, že odkazuje na písomné vyjadrenie zákonnéhosudcu, ktoré pripája. Z vyjadrenia zákonného sudcu z 22. júla 2015 vyplýva, že 2. februára2015 bolo špecializovanému trestnému súdu doručené podanie prokurátora z 30. januára2015, ktorým predložil žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na rozhodnutie. Tohoistého dňa, teda 2. februára 2015, bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február2015. Takýto termín bol určený preto, lebo v dňoch 3. až 5. februára 2015 bol už skôrurčený termín hlavného pojednávania v inej - väzobnej trestnej veci, v ktorej bol zákonnýsudca členom senátu, a na 9. február 2015 bol už skôr určený termín v inej veci o obnovukonania. Dňa 11. februára 2015 bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté uznesením, ktorébolo v zákonnej lehote 10 pracovných dní vyhotovené a expedované 25. februára 2015. Akoposledné   boli   vrátené   špecializovanému   trestnému   súdu   doručenky,   ktoré   potvrdzovaliprevzatie predmetného uznesenia od sťažovateľa (9. marca 2015) a od Ústavu na výkonväzby Leopoldov (9. marca 2015). V ten istý deň - 9. marca 2015 - bola vyhotovenápredkladacia   správa   a   10.   marca   2015   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   ktorýo sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu rozhodol16. marca 2015. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na rozsah spisového materiálu(počet strán spisu bol viac ako 6 000) treba sťažnosť považovať za úplne neopodstatnenú,lebo o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté v súlade s podmienkamiuvedenými   v   Trestnom   poriadku   (§   2   ods.   6   a   ďalšie),   ako   aj   v súlade   s viacerýmirozhodnutiami ústavného súdu.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 14. augusta 2015 doručenej ústavnémusúdu faxom toho istého dňa vyplýva, že sťažovateľ po oboznámení s obsahom vyjadreniašpecializovaného   trestného   súdu   sa   v   plnom   rozsahu   pridržiava   právnej   argumentácieuvedenej v sťažnosti.

II.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 7/2015 zo 16. marca 2015 vyplýva, žením   bola   zamietnutá   sťažnosť   podaná   sťažovateľom   proti   uzneseniu   špecializovanéhotrestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosťsťažovateľa o prepustenie z väzby. Zo spisu je nepochybné, že prokurátor predložil žiadosťsťažovateľa   o prepustenie   z   väzby   (potom,   ako   jej   sám   nevyhovel)   2.   februára   2015.Následne   sudca   v   ten   istý   deň   určil   termín   výsluchu   sťažovateľa   na   11.   február   2015.Uznesenie bolo vyhotovené 25. februára 2015, teda v zákonnej lehote desiatich pracovnýchdní, a doručené bolo sťažovateľovi 2. marca 2015, resp. jeho obhajcovi 3. marca 2015. Spisbol   predložený   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie   o   sťažnosti   podanej   sťažovateľom10. marca 2015. So zreteľom na povahu a charakter posudzovanej veci, t. j. jej skutkovúa právnu náročnosť, ako aj na počet strán spisu (6 097), s ktorým sa sudca pred rozhodnutímo žiadosti sťažovateľa musel oboznámiť, možno konštatovať, že sudca postupoval v súlades ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku a o žiadosti so zreteľom na všetky okolnostiprípadu rozhodol prednostne a urýchlene.

III.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhodujeo sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojichzákladných práv alebo slobôd, alebo   ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, máprávo podať návrh   na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnostipozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa   názoru   sťažovateľa,   keďže   od   predloženia   žiadosti   o   prepustenie   z   väzbyšpecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia veci najvyššiemu súdu(11. marca 2015) uplynul 1 mesiac a 1 týždeň, došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Špecializovaný trestný súd je toho názoru, že vzhľadom na ním uvedené skutočnosti,resp.   časové   údaje,   ako   aj   na   rozsah   spisového   materiálu   bola   rýchlosť   rozhodovaniašpecializovaného trestného súdu v súlade so zákonnými a ústavnými požiadavkami.

Ústavný súd považuje za potrebné zhrnúť doterajšie zásadné stanoviská týkajúce saspornej právnej problematiky.

„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začínapodaním   návrhu   alebo   žiadosti   o   končí   vydaním   konečného   rozhodnutia   súdu,   príp.doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijakápevne   ustanovená   lehota,   v   ktorej by   súd   musel   rozhodnúť.   Či   sa   rozhodlo   urýchlene,posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace súpríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheric. Taliansko, Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).“

Zo skutkového hľadiska možno na základe zhodných, resp. vzájomne nenamietanýchtvrdení sťažovateľa a špecializovaného trestného súdu konštatovať, že žiadosť sťažovateľao prepustenie z väzby bola špecializovanému trestnému súdu doručená 2. februára 2015.Toho istého dňa bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015, kedy boloo jeho žiadosti aj rozhodnuté. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo expedované 25. februára2015.   Sťažovateľovi   a   jeho   obhajcovi   bolo   uznesenie   špecializovaného   trestného   súdudoručené   2.,   resp.   3.   marca   2015,   pričom   posledné   doručenky   preukazujúce   doručenieuznesenia boli špecializovanému trestnému súdu vrátené 9. marca 2015. Toho istého dňabola vyhotovená predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemusúdu, ktorý o sťažnosti podanej sťažovateľom rozhodol 16. marca 2015. Od predloženiažiadosti   špecializovanému   trestnému   súdu   do   predloženia   spisu   najvyššiemu   súdu   tedauplynulo 36 dní.

Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu možnorýchlosť   konania   špecializovaného   trestného   súdu   o   žiadosti   sťažovateľa   považovať   zaakceptovateľnú z pohľadu označeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľnamieta.

Špecializovaný trestný súd reagoval na doručenú žiadosť promptne a okamžite určiltermín   výsluchu   sťažovateľa,   pričom   zákonný   sudca   určil   tento   termín   v   najkratšommožnom čase pri zohľadnení termínov iných úkonov, ktoré boli určené už skôr.

Pokiaľ ide o čas potrebný na písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie(od 11. februára 2015 do 25. februára 2015), naozaj treba zohľadniť rozsah spisu, ktorý mal6 097 strán. To zároveň ospravedlňuje aj plné vyčerpanie zákonnej lehoty 10 pracovnýchdní.

Špecializovanému trestnému súdu nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o predloženiespisu najvyššiemu súdu, pretože sa tak stalo vzápätí potom, ako boli vrátené doručenkypreukazujúce doručenie uznesenia špecializovaného trestného súdu.

Na základe uvedených konkrétnych okolností nebolo možné sťažnosti vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015