znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 417/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/Pz 74/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2008 doručená sťažnosť Ing. D. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/Pz 74/07.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   podal   generálnej   prokuratúre   podnet „Upovedomenie   -   zaujatie   stanoviska   a vyjadrenie...“ k sp.   zn.   Ku   2   Gp/07/oH z 21. novembra 2007. Generálna prokuratúra nepotvrdila príjem tohto podnetu, v ktorom namietal   jej   nesprávny   postup   v   jeho   predchádzajúcich   podnetoch.   Tým,   že   generálna prokuratúra o jeho podnete nekonala a nekoná ani do podania sťažnosti ústavnému súdu, porušuje jeho základné právo svojou nečinnosťou, preto žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   Ing.   D.   Č.,   podľa   čl.   46   ods.   (1)   a čl.   48   ods.   (2)   Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV/Pz 74/07 porušené bolo.

2. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.938,- Sk..., ktoré   je   GP   SR   povinná   vyplatiť   právnemu   zástupcovi   JUDr.   M.   K.,   M., do   3   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takého práva alebo slobody na druhej strane, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z petitu   sťažnosti   vyplýva,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie   základného práva sťažovateľa v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy nekonaním generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/Pz 74/07 o jeho podnete z 21. novembra 2007.

Podľa   §   32   ods.   2   druhej   vety   zákona   o prokuratúre   č.   153/200l   Z.   z.   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   ak písomne   podaný   podnet   bol podaný   osobne,   doručenie   podnetu   potvrdí   prokurátor   podávateľovi   podnetu   najneskôr do 10 dní od jeho doručenia.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predlžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, základnou námietkou sťažovateľa je jeho tvrdenie, že   generálna   prokuratúra   nekonala   o jeho   podnete   z   21.   novembra   2007,   pričom   tvrdil a preukázal, že toto podanie generálna prokuratúra prevzala ešte v uvedenom mesiaci.

V konkrétnosti daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), a rovnako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) – považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   za   právny   prostriedok,   ktorý   sťažovateľovi   zákon   na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený, t. j. sťažovateľ mal možnosť požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu (podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) vrátane dodržania zákonných lehôt. Sťažovateľ sa teda mal domáhať opakovaným podnetom vybavenia jeho podania z 21. novembra 2007, a tak dosiahnuť, aby sa generálna prokuratúra zaoberala obsahom uvedeným v podnete, a to aj v prípade, ak bol toho názoru, že generálna prokuratúra vo veci nekonala.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti vyplýva,   že   sťažovateľ   nepožiadal   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia svojho   podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre a nevyužil preskúmanie zákonnosti   vybavenia   jeho   podnetu   z 21.   novembra   2007   nadriadeným   prokurátorom vo veci nečinnosti vybavenia jeho podnetu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008