SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 416/2014-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Jakubom   Malým,   Advokátskakancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06   p o r u š i lzákladné   právo ⬛⬛⬛⬛,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočnýchprieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   29   Cb   67/06p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov), ktorú   j e   Okresný súdBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Jakuba Malého, Advokátskakancelária   Detvai,   Ludik,   Malý,   Udvaros,   Cukrová   14,   Bratislava,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č.   k.II. ÚS 416/2014-11 z   24.   júla 2014 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.29 Cb 67/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «V konaní a veci sp. zn.: 29Cb/67/2006 vedenej na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „konanie“) som podal žalobu dňa 4. 7. 2006 (ďalej len „žaloba“). Žalovaným v konaní je ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný“). Konanie sa týka zmlúv o dielo uzavretých medzi mnou ako žalobcom (zhotoviteľom) a žalovaným   (objednávateľom).   V   dôsledku   neplnenia   si   povinností   vyplývajúcich z predmetných zmlúv o dielo zo strany žalovaného (objednávateľa), požadujem v konaní aby mi žalovaný uhradil celkovo sumu SKK 310.570,- s príslušenstvom pozostávajúcu zo sumy vo výške SKK 141.860,- spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy SKK 141.860.- od 22. 07. 2005 až do zaplatenia, sumy vo výške SKK 158.000,-, sumy vo výške SKK 10.710,- spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy SKK 10.710.- od 21. 12. 2005 až do zaplatenia.   Navyše,   okrem   toho   žiadam   v   konaní   zaplatenie   náhrady   trov   konania a právneho zastúpenia.

Od podania žaloby do dnešného dňa uplynulo už viac ako sedem rokov a doposiaľ vo vyššie uvedenej veci nebolo súdom rozhodnuté na prvom stupni a ukončenie konania a nastolenie právnej istoty medzi účastníkmi konania nie je možné ani reálne odhadnúť. To znamená,   že   dochádza   k   nedovoleným   prieťahom   v   súdnom   konaní   ktoré   bližšie popisujem a konkretizujem nižšie v tejto sťažnosti.

V tejto súvislosti chcem tiež upozorniť, že som neprimerane zdĺhavý priebeh konania namietal aj pred samotným Okresným súdom Bratislava I kde je konanie stále vedené. Sťažnosť na prieťahy v konaní som podal 18. 11. 2008 ako aj 27. 11. 2013 (doručená súdu 03. 12. 2013). Na prvú sťažnosť som odpoveď nedostal a v odpovedi (zo dňa 17. 1. 2014 - doručená 6. 2. 2014) na moju druhú sťažnosť sa zo strany predsedníčky súdu uvádza, že moju sťažnosť na základe uvádzaných skutočností vyhodnotila ako dôvodnú a v mene štátnej správy súdov sa mi ospravedlnila. (...)

V   súvislosti   s   mnou   tvrdenými   zbytočnými   prieťahmi   si   dovolím   poukázať   na skutočnosť, že sa vo vyššie uvedenej veci síce naposledy konalo 5. 9. 2013 (ustanovenie znalca   zo   strany   súdu   uznesením)   ale   bol   to   prvý   úkon   súdu,   po   viac   ako   desiatich mesiacoch, t. j. potom ako sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo veci (10. 10. 2012). Rovnako   za   neprimerane   dlhé považujem   aj nekonanie súdu v   období od   12.   5.   2011 (zrušenie uznesenia z 1. 4. 2011) až do 11. 6. 2012 (pojednávanie). Podľa môjho názoru neprípustné obdobie nečinnosti zo strany súdu bolo aj od 12. 06. 2009 (kedy sa uskutočnilo pojednávanie) do 1. 4. 2011 (v tento deň súd uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu).

Aj v dôsledku týchto viacerých období neprimerane dlhej nečinnosti súdu, resp. v dôsledku týchto akýchsi „prestávok v konaní“ sa celková dĺžka konania natiahla už na takmer osem rokov. Pričom by som rád opätovne podotkol, že vzhľadom na to, že doposiaľ nebol   vydaný   (prvostupňový)   rozsudok existuje   veľký   predpoklad,   že   do   právoplatného ukončenia sporu uplynie ešte pomerne dlhý čas.

Chcem poukázať na   to,   že k vyššie uvedenému   natiahnutiu   dĺžky trvania   celého konania došlo podľa môjho názoru najmä nesústredeným a neefektívnym postupom súdu, resp.   jeho   opakovanou   nečinnosťou. Odhliadnuc   od   porušenia   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je to podľa mňa v rozpore aj s § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej s § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie   prerokovaná   a   rozhodnutá.   Tiež   podľa   §   117   ods.   1   OSP   je   samosudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Pritom som však toho názoru, že nejde o osobitne vecne a právne náročnú vec, naopak si myslím, že vec patrí skôr do bežnej agendy všeobecných súdov. (...) Mám   za   to,   že   vyššie   popísanou   a   konkretizovanou   nečinnosťou   súdu,   akýmisi nedovolenými   „prestávkami“   v   konaní   a   jeho   neefektívnym   postupom   dochádzalo   od začiatku   konania   k   zásahom   do   môjho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   keď   ani   po   viac   ako   7   rokoch   od   začatia   súdneho   konania   nebolo   vydané rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi mnou a   žalovaným ako druhým účastníkom konania. Postupom súdu je až do dnešného dňa porušované moje právo domôcť sa reálnej súdnej ochrany v primeranej dobe a rozumnom čase. (...) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žiadam, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   EUR   3.500   EUR,   nakoľko   bolo porušené moje základné právo na verejné prerokovanie veci bez prieťahov.

Uvedeného finančného zadosťučinenia sa domáham aj z nasledovných dôvodov: Ako som uviedol už vyššie, konanie sa začalo ešte 4. 7. 2006. Nie mojím pričinením došlo k prieťahom v trvaní takmer 8 rokov a tento neprijateľný stav naďalej trvá. Ani po 7-8 rokoch od začatia konania sa nepodarilo (a podotýkam, že nie mojím zavinením) túto vec úspešne   uzavrieť   a   nepodarilo   sa   mi   voči   žalovanému   domôcť   sa   svojich   práv.   Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na mňa a moju rodinu a moje podnikanie dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom stupni. Aj preto sa možno dôvodne domnievať, že vec možno nebude ukončená ani v blízkej budúcnosti. Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť mojej pohľadávky. Tiež sa domnievam, že iba konštatovanie Ústavného súdu, že vo veci došlo k prieťahom   v   konaní,   nemožno   vzhľadom   na   ustálenú   judikatúru   Ústavného   súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ako aj samotnú dĺžku   konania   považovať   za   dostačujúce.   Preto   žiadam   aj   priznanie   finančného zadosťučinenia   ako   peňažnej   protihodnoty   nemožnosti   nápravy   porušenia   môjho základného práva.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.(...) ďalej žiadam, aby mi súd priznal náhradu   trov   konania   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z.(...)

Po   zákonnom   pokračovaní   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky rozhodol týmto nálezom:

1.   Okresný   súd   Bratislava   I   v   právnej   veci   žalobcu: ⬛⬛⬛⬛ proti žalovanému: ⬛⬛⬛⬛ o   zaplatenie   SKK   310.570,   -   (EUR   10.309,-) s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. 29Cb/67/2006 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/67/2006 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛ primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 340,90 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...), a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3510/2014 z 25. septembra2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní)a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 1. apríla 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...)   Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta,   že   od   podania   žaloby   vedenej   pod   sp.   zn. 29Cb/67/2006 uplynulo viac ako sedem rokov a doposiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté na prvom stupni, v dôsledku čoho v konaní dochádza k nedovoleným prieťahom. V súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi poukazuje na skutočnosť, že vo veci sa síce naposledy konalo dňa 05.09.2013, avšak išlo o prvý úkon súdu uskutočnený po viac ako desiatich mesiacoch potom, ako sa uskutočnilo posledné pojednávanie súdu vo veci dňa 10.10.2012. Za   neprimerane dlhú považuje aj   nečinnosť súdu v období od pojednávania súdu dňa 12.06.2009 do dňa 01.04.2011, kedy súd uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu a v období odo dňa 12.05.2011 (zrušenie uznesenia zo dňa 01.04.2011) do pojednávania súdu   dňa   11.06.2012.   V   dôsledku   uvedenej   nečinnosti   súdu   sa   celková   dĺžka   konania natiahla až na takmer osem rokov.

Z obsahu spisového materiálu namietanej veci sp. zn. 29Cb/67/2006 vyplýva, že po pojednávaní   súdu   dňa   12.06.2009   bol   vo   veci   nariadený   termín   pojednávania   dňa 18.09.2009, k   uskutočneniu ktorého   nedošlo   pre   ospravedlnenú   neprítomnosť   a   žiadosť právneho zástupcu odporcu zo dňa 17.09.2009. Dňa 03.12.2010 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh a následne dňa 01.04.2011 súd konanie o vzájomnom návrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

V   zmysle   vyššie   uvedeného   je   možné   konštatovať   existenciu   prieťahov   v   konaní spôsobených nečinnosťou súdu v období od 18.09.2009 do 03.12.2010. Šetrením som zistila, že príčinou ich vzniku bola zmena zákonných sudcov, ku ktorej došlo v dôsledku zmien v Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 15.03.2010, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Andrey Hrnekovej a s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne tak, ako to vyplýva z jej vyjadrenia, ktoré Vám v prílohe prikladám.

V súvislosti s namietanou nečinnosťou súdu v období od pojednávania súdu dňa 10.10.2012 do nariadenia znaleckého dokazovania vo veci uznesením zo dňa 05.09.2013, ako   aj   v   období   od   pojednávania   súdu   dňa   12.06.2009   do   dňa   12.05.2011,   kedy   súd uznesením zrušil uznesenia zo dňa 01.04.2011 o zastavení konania o vzájomnom návrhu do nariadenia pojednávania dňa 11.06.2012, konštatujem, že aj táto je dôvodná. Príčinou vzniku uvedených prieťahov v konaní bola rovnako nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne „26Cb“, ktorá je zároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 26 Cbcud, 26   Cbd,   26   CbPv,   26   Rob,   5   Cbi.   Vysoký   počet   vecí   v   jej   oddelení   a   potreba   ich vybavovania   v   poradí,   v   akom   boli   podané   na   súd,   neumožnili   zákonnej   sudkyni bezprieťahový postup vo veci.

Zo strany sťažovateľa bola dňa 03.12.2014 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní vedená pod Spr. 2334/2013, ktorá bola vybavená ako dôvodná. Zákonná sudkyňa bola na zistené prieťahy v konaní upozornená a zároveň bola požiadaná, aby vo veci konala ďalej bez prieťahov. V súvislosti s uvedeným musím vysloviť nesúhlas s tvrdením sťažovateľa, že od podania predmetnej sťažnosti a jej vybavenia pretrváva nečinnosť súdu v namietanej veci. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v čase podania sťažnosti bola namietaná vec na Krajskom súde v Bratislave (predložená dňa 09.10.2013) z dôvodu podaného odvolania odporcu voči uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 05.09.2013. Vec bola tunajšiemu súdu vrátená s rozhodnutím o odvolaní dňa 23.04.2014. Dňa 24.04.2014 bolo predmetné rozhodnutie o odvolaní expedované účastníkom a dňa 20.05.2014 bol spisový materiál   veci   predložený   ustanovenému   súdnemu   znalcovi   na   vypracovanie   znaleckého posudku. Dňa 25.08.2014 bol spisový materiál veci vrátený súdu.

Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie,   svojím   konaním   vznik   vyššie   spomenutých prieťahov nezavinila.

Zároveň   si   dovoľujem   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   požiadať,   aby   pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.

Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.»

3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Andrea Hrneková sa k prijatej sťažnosti vyjadrila takto:„(...) V uvedenej veci vznikli prieťahy v dôsledku nadmerného množstva vecí v mojom oddelení.   Napriek   priebežnému   vybavovaniu   vecí   som   na   začiatku   roku   2011   mala v oddeleniach 662 nevybavených vecí a to aj z dôvodu, že v dňoch 12.02.2010 - 16.03.2010 mi v rámci prerozdelenia vecí bolo pridelených 174 vecí, z čoho bolo viac ako 117 vecí starších ako 4 roky a dokonca 6 vecí bolo starších ako 10 rokov a to napriek tomu, že oddelenie bolo už aj bez tohto prerozdelenia enormne zaťažené. Okrem toho mi v roku 2011 okrem bežného nápadu v počte 439 vecí bolo pridelených v rámci prerozdelenia ďalších 54 starých vecí. Vec vedená pod sp. zn. 29Cb/67/2006 mi bola pridelená práve v tomto období a to 15.03.2010 v rámci vyššie uvedeného počtu spisov. Ako vyplýva z výkazov nápadu a vybavovania vecí:

1. v roku 2011 mi napadlo tak 493 vecí, z toho 54 prerozdelených, vybavila som celkom 290 vecí, právoplatne skončených bolo 261 vecí a potvrdených mi bolo 14 vecí a 1 rozhodnutie   mi   bolo   zmenené   a   1   zrušené,   z   predchádzajúceho   roka   prešlo   894 nevybavených vecí

2.   v   roku   2012   napadlo   299   vecí,   vybavila   som   celkom   316   vecí,   právoplatne skončených bolo 260 vecí a potvrdených mi bolo 13 vecí, 8 rozhodnutí mi bolo zmenených, 7 zrušených, z predchádzajúceho roka mi prešlo 924 nevybavených vecí

3.   v   roku   2013   napadlo   331   vecí,   vybavila   som   celkom   386   vecí,   právoplatne skončených bolo 318 vecí, potvrdených mi bolo 11 vecí, 17 rozhodnutí mi bolo zmenených a 0 vecí zrušených, z predchádzajúceho roka mi prešlo 937 nevybavených vecí.

Z uvedených výkazov vyplýva, že v období, kedy vec čakala v poradí na termín, som vybavovala v každom roku okolo 900 vecí a právoplatne som vybavila viac ako 1 vec pripadajúcu na 1 deň. Ďalej z výkazu nevybavených vecí ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že v Obchodnom oddelení Cb vybavujem najviac vecí zo všetkých sudcov a na súde mám druhý najvyšší podiel rozhodnutých vecí na mesiac.

Enormná zaťaženosť môjho súdneho oddelenia, /ktorá pretrváva už niekoľko rokov/ spôsobila,   že   ako   zákonná   sudkyňa   nemôžem   bezodkladne   vybaviť   každú   vec   v   mojom oddelení. (...)“

3.3 Právny zástupca sťažovateľa nezaujal stanovisko k vyjadreniam okresného súdu,iba   uviedol: „Touto   cestou   si   Vám   dovoľujeme   oznámiť,   že   na   ústnom   pojednávaní v predmetnej veci netrváme.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   29   Cb   67/06   (predtým   pod   sp.   zn.7 C 102/06):

Dňa 4. júla 2006 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh sťažovateľa protiodporcovi ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný 1“) a (ďalej len „žalovaný 2“; spolu aj „žalovaní“) o zaplatenie 310 570 Sk s príslušenstvom(na základe zmluvy o dielo). Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 102/06.Dňa 14. augusta 2006 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podanú žalobu.

Dňa 26. septembra 2006 bola vec prevedená do oddelenia obchodné veci a bolazaevidovaná pod sp. zn. 29 Cb 67/06.

Dňa 19. októbra 2006 súd vyzval sťažovateľa na uhradenie súdneho poplatku zapodaný žalobný návrh.

Dňa 18. decembra 2006 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, žesúdny poplatok v danej veci bol zaplatený už v auguste 2006.

Dňa 31. januára 2007 súd zaslal žalobu žalovaným na vyjadrenie.Dňa   13.   februára   2007   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu „Čiastočné   späťvzatie návrhu o zaplatenie 310.570,- Sk s príslušenstvom“.

Dňa   6.   júna   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   29   Cb   67/06-46   konanie   vočižalovanému 2 zastavil a pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa   31.   októbra   2007   súd   zaslal   žalobu   právnemu   zástupcovi   žalovaného   1na vyjadrenie.

Dňa 25. novembra 2008 žalovaný 1 podal okresnému súdu „Návrh na zabezpečenie dôkazu“.

Dňa 11. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. február 2009.Dňa   12.   februára   2009   bolo   právnym   zástupcom   účastníkov   konania   oznámenézrušenie termínu pojednávania nariadeného na 13. február 2009 z dôvodu PN zákonnéhosudcu.Dňa 11. mája 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. jún 2009.Dňa 12. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na18. september 2009.

Dňa 17. septembra 2009 právny zástupca žalovaného 1 požiadal súd o odročeniepojednávania nariadeného na 18. september 2009 „z vážnych rodinných dôvodov“.Dňa   25.   februára   2010   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   súd „o   vytýčenie pojednávania“.

Dňa   1.   apríla   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   29   Cb   67/06-80   konanieo vzájomnom návrhu zastavil.

Dňa 21. apríla 2011 žalovaný 1 podal proti uzneseniu č. k. 29 Cb 67/06-80 odvolanie.Dňa 11. mája 2011 okresný súd svoje uznesenie č. k. 29 Cb 67/06-80 zrušil.Dňa 14. februára 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. jún 2012.Dňa 11. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na3. október 2012.

Dňa 3. októbra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na10. október 2012.

Dňa 10. októbra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito s tým, že súd „zváži návrh na dokazovanie prostredníctvom znalca“.

Dňa   14.   augusta   2013   sa   okresný   súd   obrátil   s   dopytom   na   znalca   z   odborustavebníctva   – ⬛⬛⬛⬛,   či   môže   ako   znalec   zodpovedať   súdompoložené   konkrétne   otázky,   teda   či   môže   v danej   veci   vypracovať   znalecký   posudok.Odpoveď znalca bola kladná.

Dňa   14.   augusta   2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   29   Cb   67/06-131   ustanovilvo veci znalca z odboru stavebníctva.

Dňa 1. októbra 2013 žalovaný 1 podal proti uzneseniu súdu č. k. 29 Cb 67/06-131odvolanie.

Dňa 9. októbra 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní žalovaného 1.

Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 2 Cob 254/2013-136 odvolaniežalovaného 1 proti uzneseniu č. k. 29 Cb 67/06-131 odmietol.

Dňa 23. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 29. mája 2014 bol spis doručený znalcovi.Dňa   25.   augusta   2014   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   kvôli   zdravotnýmproblémom („ktoré vyústili v následné operácie“) nemohol „v práci na znaleckom posudku pokračovať“,   a   preto   navrhol   zákonnej   sudkyni,   aby   zvážila „tieto   vplyvy   na   možné posunutie termínu odovzdania ZP alebo poverenie iného znalca vypracovaním znaleckého posudku“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 C 102/06)dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutéhokonania,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokonskutočnosť,   že   by   napadnutá   vec   bola   fakticky   alebo   právne   zložitá,   netvrdila   anipredsedníčka okresného súdu, ale ani zákonná sudkyňa.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnenána   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaník zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolanásprávaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   žeokresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinnýod 18. septembra   2009   do   1.   apríla   2011   (osemnásť   mesiacov),   od   11.   mája   2011do 14. februára 2012 (deväť mesiacov) a od 10. októbra 2012 do 14. augusta 2013 (desaťmesiacov). Okresný súd teda minimálne tri roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúcek odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutéhosúdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanýchčlánkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlov dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.Na „nadmernú zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne“ a na „zmenu zákonných sudcov“, na ktoré v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, ako aj zákonnásudkyňa,   nebolo   možné   prihliadať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   viackrátvyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), ženedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musízabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to lenv tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatreniaumožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočnýchprieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajúv dispozičnej   sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatkyv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieruochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodoboobmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okremuvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušenéprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétnehosudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožnoprihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   o   vyslovení   porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 € najmä preto, že „Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na mňa a moju rodinu a moje podnikanie dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo veď doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom stupni.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak   ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dvaúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 10. februára2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál   dvakrát   po   8,04   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %DPH, teda sumu 56,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovesumu 340,89 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015