znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 416/09-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   Ď.,   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. G. Z., B., vo veci namietaného porušenia čl. 35, čl. 36 písm. b), čl. 47, čl. 48 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8 Co 470/2006 a Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8 C 308/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. Ď.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra 2009 doručená sťažnosť Š. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 35, čl. 36 písm. b), čl. 47, čl. 48 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 8 Co 470/2006   a   Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 8 C 308/2004. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. novembra 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ   bol od   1.   marca   1993 v pracovnom   pomere so S., a.   s.   (ďalej   len   „žalovaná“).   Žalovaná   vypracovala   návrh   dohody   o skončení pracovného   pomeru   so   sťažovateľom   z organizačných   dôvodov   v zmysle   §   63   ods.   1 písm. b) Zákonníka práce s tým, aby sa pracovný pomer skončil 31. januára 2004. Návrh odôvodnila   znížením   počtu   zamestnancov   v dôsledku   zmeny   organizačnej   štruktúry. Sťažovateľ   návrh   po   doručení   7.   januára   2004   dobrovoľne   nepodpísal,   podpísal   ho   až 16. januára 2004 pod hrozbou, že v opačnom prípade bude s ním pracovný pomer aj tak rozviazaný, a to bez odstupného. Keďže v skutočnosti žalovaná pracovné miesto zastávané sťažovateľom nezrušila, podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia   pracovného   pomeru.   Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   8   C   308/2004-135 z 30. mája 2006   bola   žaloba   sťažovateľa   zamietnutá.   Na   základe   odvolania   sťažovateľa rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   8   Co   470/2006-159   z 13.   marca   2008   bol   rozsudok okresného súdu potvrdený. Následne sťažovateľ doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky   10.   júna   2009   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku krajského   súdu.   Prípisom   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 192/09-7 z 10. augusta 2009 bol podnet ako nedôvodný odložený. Prípis krajskej prokuratúry bol sťažovateľovi doručený poštou 17. septembra 2009.

Podľa   názoru   sťažovateľa   rozsudkami   okresného   súdu   a krajského   súdu   došlo k porušeniu označených článkov ústavy. Sťažovateľ preto navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 470/2006 a okresným súdom pod sp. zn. 8 C 308/2004 s tým, aby boli rozsudky z 13. marca 2008 a 30. mája 2006 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,64 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 8 Co 470/2006-159 z 13. marca 2008 vyplýva, že ním   bol   potvrdený   rozsudok   okresného súdu   č.   k.   8 C 308/2004-135 z 30.   mája 2006. Z dátumovej   pečiatky   je   zistiteľné,   že   rozsudok   bol   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa doručený 19. novembra 2008.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 192/09-7 z 10. augusta 2009 vyplýva, že ním bol odložený podnet sťažovateľa z 10. júna 2009 na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   8   Co   470/2006-159   z 13.   marca   2008   ako   nedôvodný. Z rukou písanej poznámky na titulnej strane prípisu vyplýva, že prípis bol sťažovateľovi doručený 17. septembra 2009.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podaná sťažnosť nesmeruje proti konaniu vedenému krajskou prokuratúrou, resp. proti jej listu z 10. augusta 2009, ale proti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu, ktoré   nadobudli   právoplatnosť   ešte   v roku   2008.   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť sťažnosť   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   10.   novembra   2009   bola   podaná   dávno   po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Neobstojí právny názor sťažovateľa, ktorý odvodzuje zákonnú dvojmesačnú lehotu od dátumu doručenia prípisu krajskej prokuratúry, ku ktorému malo dôjsť 17. septembra 2009. Takto by totiž bolo možné   počítať zákonnú lehotu iba v prípade, keby sťažnosť smerovala proti konaniu vedenému krajskou prokuratúrou.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009