znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 416/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 89/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2008   doručená   sťažnosť   L.   L.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 89/02 (ďalej aj „napadnuté konanie).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 6. februára 2002 okresnému súdu   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Podľa   názoru sťažovateľky v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, keďže do podania tejto sťažnosti v danej veci rozhodnuté nebolo napriek tomu, že sťažovateľka už vyčerpala aj   právne   prostriedky   nápravy   podľa   § 17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   sťažovateľku   listom z 15. októbra 2008 vyzval, aby odstránila nedostatky svojho podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy   v zmysle   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pripojila   splnomocnenie   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom a okrem toho, aby uviedla, akého rozhodnutia   sa   domáha,   teda   aby   uviedla   aj   sťažnostný   návrh   -   petit   svojho   návrhu. Sťažovateľka bola zároveň poučená o tom, že ak uvedené nedostatky jej podania nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

Sťažovateľka   uvedenú   výzvu   prevzala   20.   októbra   2008,   podaním   z 3. novembra 2008 na ňu odpovedala s tým, že sa domáha vydania rozhodnutia, v zmysle ktorého ústavný súd:„-   uznáva,   že   nečinnosťou   Okresného   súdu   Čadca,   resp.   nečinnosťou   všetkých konajúcich sudcov, ktorí konanie 10C89/2002 o vyporiadaní BSM viedli, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

- Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v danej veci konal bez zbytočných prieťahov

- Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie (výšku odškodného za roky prežité v neistote, beznádeji a strachu aj vďaka nečinnosti Okresného súdu Čadca ponechávam na Ústavný súd).“

Splnomocnenie   na   zastupovanie   v konaní pred   ústavným   súdom   advokátom   však k svojej sťažnosti nepripojila, pretože mala snahu kontaktovať viacerých advokátov, avšak títo „po zistení, v akej veci ma majú zastupovať sa vyjadrili, že v tejto veci ma zastupovať nemôžu“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľka   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložila   kópiu   napadnutého uznesenia v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v obdobných veciach, s akou sa na ústavný súd obrátila sťažovateľka, bežne zastupujú sťažovateľov na ústavnom súde aj advokáti   zo   Žilinského   kraja.   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že odmietnutie podania pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom, zostáva sťažovateľke zachovaná   možnosť   domáhať   sa   ochrany   označeného   základného   práva   novým, kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008