znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 415/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca) predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátskakancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IVv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2599/2012 a jeho uznesením z 2. decembra 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní a uznesenímč. k. 16 Er 2599/2012-74 z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2014 vzniesol sťažovateľ, ktorý máv konaní pred okresným súdom postavenie povinného, námietku zaujatosti voči súdnemuexekútorovi   JUDr.   Rudolfovi   Krutému.   Dôvodom   vznesenia   námietky   zaujatosti   bolaskutočnosť,   že   súdny   exekútor   JUDr.   Rudolf   Krutý   bol   zamestnancom   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. V exekučnom konaní vystupuje na strane oprávneného spoločnosťEOS KSI Slovensko, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ ⬛⬛⬛⬛.Sťažovateľ zistil, že v čase pracovného pomeru súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vnebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., bol advokát a konateľ spoločnosti EOSKSI   Slovensko,   s.   r.   o.   (oprávnený),   vopred   predurčený   a   splnomocnený   spoločnosťouPOHOTOVOSŤ, s. r. o., že bude konať za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,a bude za nich spisovať notárske zápisnice o uznaní záväzkov a súhlase s vykonateľnosťou,ďalej v mene klientov bude uzatvárať záložné zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka azmluvy   o   zabezpečovacom   prevode   práva   podľa   §   553   Občianskeho   zákonníkak nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pre vznik záložného práva spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., vkladom do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ taktiež zistil, že advokát a konateľoprávneného ⬛⬛⬛⬛ vykonával   a   spisoval   notárske   zápisnice   o   uznanízáväzkov,   na   základe   ktorých   vykonával   vklad   do   katastra   nehnuteľností   za   klientovspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýtaktiež   zriaďoval exekučné   záložné   práva   na   tie   isté   nehnuteľnosti   v   tej   istej   veci prespoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Podľa zistení sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vykonávaltieto úkony od roku 2004, teda aj v čase, keď bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýzamestnancom   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (sťažovateľ   odkazuje   na   uznesenieNajvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   4   ECdo   46/2013;   7 ECdo 146/2013;rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   l   Sžr   178/2011,   uznesenieKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 141/2013).

3. Sťažovateľ je toho názoru, že je dokázaná existencia prepojenia medzi súdnymexekútorom   JUDr.   Rudolfom   Krutým   a   advokátom   a   konateľom   oprávneného ⬛⬛⬛⬛, ktorí v rovnakom čase vykonávali určité funkcie pre tú istúspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti,keď   súdy   Slovenskej   republiky   odmietli   priznávať   nároky   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,s. r. o.,   vykonávané   súdnym   exekútorom   JUDr.   Rudolfom   Krutým   a

, začal ⬛⬛⬛⬛ vykonávať funkciu konateľa pre spoločnosť EOS KSISlovensko, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ a ktorá si v exekučných konaniachvyberá na vykonanie exekúcii práve súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Sťažovateľzastáva názor, že vznesenie námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutéhoje v tomto prípade dôvodné. Keďže sťažovateľ zistil túto skutočnosť až neskôr, nemoholpodať námietky zaujatosti skôr, v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemalsťažovateľ vedomosť o prepojení súdneho exekútora s konateľom oprávneného v exekučnomkonaní.   Nemohol   preto   podať   námietku   zaujatosti   po   doručení   upovedomenia   o   začatíexekúcie, ale podal ju bezodkladne potom, čo sa o zaujatosti súdneho exekútora dozvedel.Sťažovateľ splnomocnil a poveril na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora svojumanželku a udelil jej plnú moc 19. mája 2014. Manželka sťažovateľa na jeho pokyn doručilaokresnému   súdu   námietku   zaujatosti   21.   mája   2014.   Okresný   súd   výzvou   č.   k.16 Er 2599/2012-54 vyzval manželku sťažovateľa, aby v lehote 15 dní v zmysle § 27 ods. 3Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   doložila   do   spisu   listinný   dôkazpreukazujúci získanie právnického vzdelania druhého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, žemanželka   sťažovateľa   nemá   právnické   vzdelanie   druhého   stupňa,   sťažovateľ   doručilokresnému súdu 2. júna 2014 odvolanie plnej moci svojej manželke a súčasne oznámil, žena námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorá bola podaná 21. mája 2014, trvá a plne sastotožňuje s jej obsahom. Výzvou z 5. novembra 2014 vyzval exekučný súd sťažovateľa,aby oznámil, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora. Sťažovateľ doručilokresnému súdu oznámenie, že o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora sa dozvedel 19.mája 2014.

4. Okresný súd námietku zaujatosti súdneho exekútora zamietol, súdneho exekútoraz vykonávania exekúcie nevylúčil a vydal napadnuté uznesenie, ktoré bolo sťažovateľovidoručené 16. januára 2015. Okresný súd odôvodnil svoje zamietnutie tým, že námietkysťažovateľa voči osobe súdneho exekútora nie sú dôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov: Poprvé (i), sťažovateľ podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene. Okresný súdkonštatoval, že sťažovateľ sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora 19. mája2014 a prvý deň, keď mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol 20. máj 2014 a posledný deňlehoty na podanie námietky pripadol na 26. máj 2014. Okresný súd bol toho názoru, žepovinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až 2. júna 2014,pretože podaná námietka zaujatosti doručená okresnému súdu 21. mája 2014 bola podanáa podpísaná manželkou povinného, ktorá nie je účastníčkou exekučného konania a nemožnoju považovať za zástupcu povinného v exekučnom konaní. Okresný súd ďalej uvádza, žepodanie povinného z 30. mája 2014 doručené okresnému súdu 2. júna 2014, v ktorompovinný uvádza, že trvá na podanej námietke z 19. mája 2014 doručenej okresnému súdu21. júna 2014, nemá deklaratórne účinky, t. j. že takéto vyjadrenie povinného nemožnoposudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už 21. mája 2014, naopak,text námietky zaujatosti manželky povinného z 21. mája 2014 sa stal na základe vyjadreniapovinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až 2. júna 2014, keďže až vtedy prejavilpovinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora. Po druhé (ii), sťažovateľnepreukázal svoje tvrdenie. Okresný súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie,že právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,v čase, keď bol jej zamestnancom súdny exekútor. Okresnému súdu je známe, že súdnyexekútor bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., po obdobiepribližne   jedného   roka,   súdny   exekútor   nebol   v riadiacich   ani   výkonných   funkciáchspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a právny zástupca oprávneného nebol zamestnancomspoločnosti, bol len určitú dobu právnym zástupcom.

5. S uvedenými tvrdeniami okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ prejavilsvoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora 19. mája 2014, kedy udelil plnúmoc   svojej   manželke,   aby   za   neho   a   v   jeho   mene   podala   a doručila   okresnému   súdunámietku zaujatosti súdneho exekútora podľa pokynov sťažovateľa. Bez udelenia plnej mocina podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora by manželka povinného nemohla podať,podpísať a doručiť podanie a vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora sťažovateľaexekučnému súdu, preto sťažovateľ odmieta úvahu exekučného súdu, že svoju vôľu prejavilaž 2. júna 2014. Totiž až výzvou z 22. mája 2014, doručenou 30. mája 2014, sa sťažovateľdozvedel, že ho manželka nemôže v exekučnom konaní zastúpiť v čase jeho neprítomnosti,až   vtedy   sa   obrátil   na   advokáta,   ktorý   ho   poučil,   že   v   exekučnom   konaní   môže   byťzastúpený   len   zástupcom   s   právnickým   vzdelaním   druhého   stupňa,   a   vo   výzve   takétopoučenie absentuje. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže stotožniť s názoromokresného súdu a nie je pravdou, že svoju vôľu prejavil po prvýkrát až 2. júna 2014, keďsvoju vôľu prejavil už pred spísaním a podaním námietky 19. mája 2014, aj keď na tosplnomocnil   svoju   manželku.   Už   udelením   plnej   moci   na   spísanie   vznesenej   námietkysvojej manželke sťažovateľ prejavil svoju vôľu. Sťažovateľ je toho názoru, že otázka, či jesúdny exekútor zaujatý alebo nie je, pracovné zaradenie súdneho exekútora v spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., či bol v riadiacej, výkonnej alebo radovej funkcii, je nepodstatná,ako aj skutočnosť, či konateľ oprávneného bol právnym zástupcom tej istej spoločnosti akoaj   súdny   exekútor   v   tom   istom   čase,   alebo   vykonával   funkciu   vopred   určenéhoa predformulovaného splnomocnenca tej istej spoločnosti ako aj súdny exekútor. Podstatnéje, že súdny exekútor a konateľ oprávneného vykonávali pre tú istú spoločnosť v rovnakomčase približne podobné funkcie a vybrala si ich pre svoju podnikateľskú činnosť tá istáspoločnosť   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   Okrem   toho,   že ⬛⬛⬛⬛ je   právnymzástupcom   oprávneného   EOS   KSI   Slovensko,   s.   r.   o.,   je   aj   konateľom   oprávneného.Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   viacnásobne   konštatoval,   že   nezlučiteľnosťčinnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučnéhoporiadku   predstavuje   záruku,   že   súdny   exekútor   svoju   činnosť   spočívajúcu   v   nútenomvýkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3Exekučného   poriadku.   Inými   slovami,   súdny   exekútor   vykonávaním   činnosti,   ktorá   jenezlučiteľná   s   pracovným   pomerom,   môže   oprávnene   vyvolať   pochybnosti   o   jehonestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Ústavný súd ďalejjudikoval, že nie je potrebné preukázať zaujatosť súdneho exekútora, ale postačí už samotnépreukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Skutočnosť, že súdnyexekútor   bol   zamestnancom   tej   istej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   pre   ktorúvykonával   funkciu   aj   konateľ   oprávneného,   by   podľa   názoru   sťažovateľa   mala   byťokolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1Exekučného   poriadku.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   poukazuje,   že   výklad   a   používanieustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právoúčastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchtoustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnuochranu   zákonnosti   pre   účely   zabezpečenia   spravodlivej   ochrany   práv   a   oprávnenýchzáujmov účastníkov. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudsképráva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt v. Belgicko, v ktorom ESĽP vyslovil názor, žespravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa javiť, že je poskytovaná.

6. Sťažovateľ má podľa jeho záverov v zmysle už citovaného článku ústavy právo naspravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu, bolzamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v čase, keď aj konateľ oprávnenéhovykonával funkciu pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., vzbudzuje dôvodné pochybnostio zaujatosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pojem nestrannosť sa v zmyslečl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd. PodľaESĽP ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovaťza súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočnevykonáva   funkcie   súdu,   musí   byť   nezávislý   a   nestranný.   Skutočnosť   predchádzajúcehoprepojenia   súdneho   exekútora   s   konateľom   oprávneného   v   tom   istom   čase   pre   tú   istúspoločnosť   vzbudzuje   pochybnosti   o   nestrannosti   predmetného   súdneho   exekútoraa vzbudzuje pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní.

7.   Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočnostískonštatoval, že okresný súd postupom   a napadnutým uznesením porušil jeho základnéprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konaniepodľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   zrušil   napadnutéuznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavnýsúd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Okresný súd napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. RudolfaKrutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 2599/2012, EX 10170/2012.

9. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil týmito právnymi závermi:„Základným predpokladom pre vylúčenie súdneho exekútora na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom exekučného konania je včasnosť jej podania. V Exekučnom poriadku je stanovená lehota na podanie námietky zaujatosti ako päťdňová, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa účastník exekučného konania dozvedel o dôvode vylúčenia súdneho exekútora.

Z   uvedeného   dôvodu   exekučný   súd   najprv   skúmal,   či   bola   námietka   zaujatosti súdneho exekútora vznesená povinným včas.

Povinný sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora dozvedel dňa 19.05.2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol dňa 20.05.2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadol na deň 26.05.2014.

Exekučný súd má za to, že povinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až dňa 02.06.2014. Pokiaľ ide o podanie doručené súdu dňa 21.05.2014 podané a podpísané manželkou povinného ⬛⬛⬛⬛, nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora. ⬛⬛⬛⬛ totiž   nie je účastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p. Vo veciach podľa Exekučného poriadku je totiž podľa § 27 ods. 3 O.s.p. podmienkou zastúpenia zastúpenie advokátom.   To   neplatí,   ak   ide   o   blízku   osobu   účastníka   konania   a   má   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. ⬛⬛⬛⬛ je síce blízkou osobou povinného, avšak nedoložila súdu doklad, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Navyše exekučný súd uvádza, že aj z iných konaní vedených na tunajšom súde, mu je známa skutočnosť,   že ⬛⬛⬛⬛ nemá   vysokoškolské   právnické   vzdelanie   aspoň   druhého stupňa.

Pokiaľ ide o podanie povinného zo dňa 30.05.2014 doručené exekučnému súdu dňa 02.06.2014, v ktorom uviedol, že trvá na podanej námietke zaujatosti a plne sa stotožňuje s jej obsahom, exekučný súd uvádza, že takéto podanie nemá deklaratórne účinky. Uvedené znamená, že takéto vyjadrenie povinného, nemožno posudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už dňa 21.05.2014. Naopak, text námietky zaujatosti manželky povinného zo dňa 21.05.2014 sa stal na základe vyjadrenia povinného súčasťou námietky zaujatosti   povinného   až   dňa 02.06.2014, nakoľko   až   vtedy   prejavil   povinný   svoju   vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora.

Nakoľko povinný podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene, exekučný súd rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2599/2012, EX 10170/12.

Navyše   exekučný   súd   uvádza,   že   povinný   nepreukázal   svoje   tvrdenie,   že   právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v čase, kedy bol   zamestnancom   uvedenej   spoločnosti   aj   súdny   exekútor.   Exekučnému   súdu   z   jeho rozhodovacej činnosti známe, že súdny exekútor bol rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.r.o.   po   obdobie   približne   jedného   roka.   Súdny   exekútor   nebol v riadiacich   ani   výkonných   funkciách   v   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.r.o.   Taktiež   je exekučnému súdu známa skutočnosť, že právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale bol po určitú dobu právnym zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Táto skutočnosť sama osebe nepredstavuje taký dôvod, pre ktorý by mal byť súdny exekútor vylúčený pre jeho zaujatosť. Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú taký pomer súdneho exekútora k právnemu zástupcovi oprávneného v zmysle § 30 ods. 1 E. P., pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora.“

III.

1 0.   Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôdalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorýchprerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

11.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietanýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením aleboiným   zásahom   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno   považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnumožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jejprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS35/02).

IV.

12.   Sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd   neposkytol   ochranu   jeho   ústavnýmprocesným právam a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvektrestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiachfyzických   osôb   a právnických   osôb   v konkrétnom   právom   upravenom   procese   jenevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

15. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravenékonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnejochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inúprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúryústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva naspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedápovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkakonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníkaprimeraným, zrozumiteľným   a ústavne akceptovateľným spôsobom   reagovať v súlade splatným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravenénáležitosti odôvodnenia rozsudku.

16.   Inak   povedané,   povinnosť   súdu   v rámci   riadneho   procesného   postupu   (t.   j.v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkovýstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojenápovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnenírozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo vecivyjadril   odporca   (žalovaný),   prípadne   iný   účastník   konania,   stručne,   jasne   a   výstižnevysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súdvychádzal   a   akými   úvahami   sa   pri   hodnotení   dôkazov   riadil,   prečo   nevykonal   ďalšienavrhnuté   dôkazy   a   ako   vec   právne   posúdil;   detailnosť   a obsažnosť   odôvodneniarozhodnutia   môže   byť   v špecifických   prípadoch   zákonom   výslovne   zúžená,   napríkladvzhľadom   na   vyhovenie   všetkým   účastníkom   konania   alebo   vzdanie   sa   opravnéhoprostriedku   všetkými   účastníkmi   konania   a pod.   (porov.   §   157   ods.   3   a 4   OSP)],   obevyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovanéhopostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

17.   Súčasťou   procesných   záruk   spravodlivého   rozhodnutia,   resp.   minimálnychgarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantnéotázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberala vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prerokúvanú vec.

18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnychzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

19. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmyslečl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciouvo veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   (podobne   už II.   ÚS   1/95,II.   ÚS   21/96).   V   dôsledku   toho   sa   úloha   ústavného   súdu   obmedzuje   na   kontroluzlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesnéhopostupu)   s   ústavou   alebo   medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základnýchslobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkovéalebo   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   preto   predmetom   kontroly   zo   stranyústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tedaz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následokporušenie   základného   práva   alebo   slobody   (porov.   I.   ÚS   12/05,   II.   ÚS   410/06,III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).

20.   Okresný   súd   založil   napadnuté   uznesenie   na   právnom   názore,   že   sťažovateľnepodal včas námietku zaujatosti súdneho exekútora, keďže námietku podanú manželkousťažovateľa   21.   mája   2014 „nie   je   možné   toto   podanie   považovať   za   účinne   vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora“, keďže „ ⬛⬛⬛⬛ totiž nie je účastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p.“.

21. Podľa § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickouosobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 27 ods. 3 OSP v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľaodseku   1 nepripúšťa.   To   neplatí,   ak   zástupca   účastníka   konania   podľa odseku   1 mávysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkouosobou.

22.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   nezistil   v postupea v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavnenekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

23.   Výklad   a aplikácia   právnych   noriem   týkajúcich   sa   právneho   zastúpeniasťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na daný skutkový stav v sťažovateľovejveci,   ako   aj   konštatácia,   že   podanie   urobené   prostredníctvom   právneho   zástupcu(manželky), kde toto právne zastúpenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti právnehozastúpenia   účastníka   exekučného   konania   (manželka   hoci   je   osobou   blízkou,   ale   bezprávnického vzdelania), nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietkuzaujatosti,   ústavný   súd   hodnotí   ako   ústavne   udržateľné   a súladné   s princípmideterminujúcimi základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo naspravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že sťažovateľ vzniesol platnea účinne námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej 5-dňovej lehoty (§ 30 ods. 5 Exekučnéhoporiadku), a to až 2. júna 2014. Sťažovateľ sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútoradozvedel podľa vlastných slov 19. mája 2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietkuzaujatosti, bol 20. máj 2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadolna 26. máj 2014.

25. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdnehoexekútora prejavil už 19. mája 2014 udelením plnej moci manželke, ústavný súd dodáva, žeprejav vôle spočívajúci v uplatnení námietky zaujatosti súdneho exekútora vyvolávajúcizamýšľané právne účinky musí byť ako právne perfektný podaný v 5-dňovej lehote podľa§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku na príslušný exekučný súd (resp. poštovú prepravu).Takúto právne perfektnú námietku zaujatosti sťažovateľ uplatnil až 2. júna 2014.

26.   K sťažovateľovmu   argumentu,   že   o práve   byť   právne   zastúpený   v exekučnomkonaní buď advokátom, alebo osobou blízkou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňav odbore právo (§ 27 OSP) sa dozvedel až z výzvy okresného súdu a následnej konzultácies advokátom,   ústavný   súd   konštatuje,   že   podľa   §   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky   č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom,   čo bolov Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známymkaždému,   koho   sa   to   týka;   domnienka   o   znalosti   vyhlásených   všeobecne   záväznýchprávnych   predpisov   je   nevyvrátiteľná.   Sťažovateľom   uvedený   argument   sa   v týchtointenciách javí byť zjavne neopodstatnený.

27. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že právne závery okresného súdua odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavnenelogické   a   je   nutné   ich   považovať   za   výraz   autonómneho   súdneho   rozhodovania,   doktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

28.   Z toho   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015