SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 415/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátskakancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IVv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2599/2012 a jeho uznesením z 2. decembra 2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní a uznesenímč. k. 16 Er 2599/2012-74 z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2014 vzniesol sťažovateľ, ktorý máv konaní pred okresným súdom postavenie povinného, námietku zaujatosti voči súdnemuexekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Dôvodom vznesenia námietky zaujatosti bolaskutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. V exekučnom konaní vystupuje na strane oprávneného spoločnosťEOS KSI Slovensko, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ ⬛⬛⬛⬛.Sťažovateľ zistil, že v čase pracovného pomeru súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vnebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., bol advokát a konateľ spoločnosti EOSKSI Slovensko, s. r. o. (oprávnený), vopred predurčený a splnomocnený spoločnosťouPOHOTOVOSŤ, s. r. o., že bude konať za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,a bude za nich spisovať notárske zápisnice o uznaní záväzkov a súhlase s vykonateľnosťou,ďalej v mene klientov bude uzatvárať záložné zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka azmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníkak nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pre vznik záložného práva spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., vkladom do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ taktiež zistil, že advokát a konateľoprávneného ⬛⬛⬛⬛ vykonával a spisoval notárske zápisnice o uznanízáväzkov, na základe ktorých vykonával vklad do katastra nehnuteľností za klientovspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýtaktiež zriaďoval exekučné záložné práva na tie isté nehnuteľnosti v tej istej veci prespoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Podľa zistení sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vykonávaltieto úkony od roku 2004, teda aj v čase, keď bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýzamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (sťažovateľ odkazuje na uznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 46/2013; 7 ECdo 146/2013;rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Sžr 178/2011, uznesenieKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 141/2013).
3. Sťažovateľ je toho názoru, že je dokázaná existencia prepojenia medzi súdnymexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a advokátom a konateľom oprávneného ⬛⬛⬛⬛, ktorí v rovnakom čase vykonávali určité funkcie pre tú istúspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti,keď súdy Slovenskej republiky odmietli priznávať nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., vykonávané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a
, začal ⬛⬛⬛⬛ vykonávať funkciu konateľa pre spoločnosť EOS KSISlovensko, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ a ktorá si v exekučných konaniachvyberá na vykonanie exekúcii práve súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Sťažovateľzastáva názor, že vznesenie námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutéhoje v tomto prípade dôvodné. Keďže sťažovateľ zistil túto skutočnosť až neskôr, nemoholpodať námietky zaujatosti skôr, v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemalsťažovateľ vedomosť o prepojení súdneho exekútora s konateľom oprávneného v exekučnomkonaní. Nemohol preto podať námietku zaujatosti po doručení upovedomenia o začatíexekúcie, ale podal ju bezodkladne potom, čo sa o zaujatosti súdneho exekútora dozvedel.Sťažovateľ splnomocnil a poveril na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora svojumanželku a udelil jej plnú moc 19. mája 2014. Manželka sťažovateľa na jeho pokyn doručilaokresnému súdu námietku zaujatosti 21. mája 2014. Okresný súd výzvou č. k.16 Er 2599/2012-54 vyzval manželku sťažovateľa, aby v lehote 15 dní v zmysle § 27 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doložila do spisu listinný dôkazpreukazujúci získanie právnického vzdelania druhého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, žemanželka sťažovateľa nemá právnické vzdelanie druhého stupňa, sťažovateľ doručilokresnému súdu 2. júna 2014 odvolanie plnej moci svojej manželke a súčasne oznámil, žena námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorá bola podaná 21. mája 2014, trvá a plne sastotožňuje s jej obsahom. Výzvou z 5. novembra 2014 vyzval exekučný súd sťažovateľa,aby oznámil, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora. Sťažovateľ doručilokresnému súdu oznámenie, že o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora sa dozvedel 19.mája 2014.
4. Okresný súd námietku zaujatosti súdneho exekútora zamietol, súdneho exekútoraz vykonávania exekúcie nevylúčil a vydal napadnuté uznesenie, ktoré bolo sťažovateľovidoručené 16. januára 2015. Okresný súd odôvodnil svoje zamietnutie tým, že námietkysťažovateľa voči osobe súdneho exekútora nie sú dôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov: Poprvé (i), sťažovateľ podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene. Okresný súdkonštatoval, že sťažovateľ sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora 19. mája2014 a prvý deň, keď mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol 20. máj 2014 a posledný deňlehoty na podanie námietky pripadol na 26. máj 2014. Okresný súd bol toho názoru, žepovinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až 2. júna 2014,pretože podaná námietka zaujatosti doručená okresnému súdu 21. mája 2014 bola podanáa podpísaná manželkou povinného, ktorá nie je účastníčkou exekučného konania a nemožnoju považovať za zástupcu povinného v exekučnom konaní. Okresný súd ďalej uvádza, žepodanie povinného z 30. mája 2014 doručené okresnému súdu 2. júna 2014, v ktorompovinný uvádza, že trvá na podanej námietke z 19. mája 2014 doručenej okresnému súdu21. júna 2014, nemá deklaratórne účinky, t. j. že takéto vyjadrenie povinného nemožnoposudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už 21. mája 2014, naopak,text námietky zaujatosti manželky povinného z 21. mája 2014 sa stal na základe vyjadreniapovinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až 2. júna 2014, keďže až vtedy prejavilpovinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora. Po druhé (ii), sťažovateľnepreukázal svoje tvrdenie. Okresný súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie,že právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,v čase, keď bol jej zamestnancom súdny exekútor. Okresnému súdu je známe, že súdnyexekútor bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., po obdobiepribližne jedného roka, súdny exekútor nebol v riadiacich ani výkonných funkciáchspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a právny zástupca oprávneného nebol zamestnancomspoločnosti, bol len určitú dobu právnym zástupcom.
5. S uvedenými tvrdeniami okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ prejavilsvoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora 19. mája 2014, kedy udelil plnúmoc svojej manželke, aby za neho a v jeho mene podala a doručila okresnému súdunámietku zaujatosti súdneho exekútora podľa pokynov sťažovateľa. Bez udelenia plnej mocina podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora by manželka povinného nemohla podať,podpísať a doručiť podanie a vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora sťažovateľaexekučnému súdu, preto sťažovateľ odmieta úvahu exekučného súdu, že svoju vôľu prejavilaž 2. júna 2014. Totiž až výzvou z 22. mája 2014, doručenou 30. mája 2014, sa sťažovateľdozvedel, že ho manželka nemôže v exekučnom konaní zastúpiť v čase jeho neprítomnosti,až vtedy sa obrátil na advokáta, ktorý ho poučil, že v exekučnom konaní môže byťzastúpený len zástupcom s právnickým vzdelaním druhého stupňa, a vo výzve takétopoučenie absentuje. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže stotožniť s názoromokresného súdu a nie je pravdou, že svoju vôľu prejavil po prvýkrát až 2. júna 2014, keďsvoju vôľu prejavil už pred spísaním a podaním námietky 19. mája 2014, aj keď na tosplnomocnil svoju manželku. Už udelením plnej moci na spísanie vznesenej námietkysvojej manželke sťažovateľ prejavil svoju vôľu. Sťažovateľ je toho názoru, že otázka, či jesúdny exekútor zaujatý alebo nie je, pracovné zaradenie súdneho exekútora v spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., či bol v riadiacej, výkonnej alebo radovej funkcii, je nepodstatná,ako aj skutočnosť, či konateľ oprávneného bol právnym zástupcom tej istej spoločnosti akoaj súdny exekútor v tom istom čase, alebo vykonával funkciu vopred určenéhoa predformulovaného splnomocnenca tej istej spoločnosti ako aj súdny exekútor. Podstatnéje, že súdny exekútor a konateľ oprávneného vykonávali pre tú istú spoločnosť v rovnakomčase približne podobné funkcie a vybrala si ich pre svoju podnikateľskú činnosť tá istáspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Okrem toho, že ⬛⬛⬛⬛ je právnymzástupcom oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., je aj konateľom oprávneného.Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre viacnásobne konštatoval, že nezlučiteľnosťčinnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučnéhoporiadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenomvýkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá jenezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jehonestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Ústavný súd ďalejjudikoval, že nie je potrebné preukázať zaujatosť súdneho exekútora, ale postačí už samotnépreukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Skutočnosť, že súdnyexekútor bol zamestnancom tej istej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pre ktorúvykonával funkciu aj konateľ oprávneného, by podľa názoru sťažovateľa mala byťokolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1Exekučného poriadku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje, že výklad a používanieustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právoúčastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchtoustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnuochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudsképráva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt v. Belgicko, v ktorom ESĽP vyslovil názor, žespravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa javiť, že je poskytovaná.
6. Sťažovateľ má podľa jeho záverov v zmysle už citovaného článku ústavy právo naspravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu, bolzamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v čase, keď aj konateľ oprávnenéhovykonával funkciu pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., vzbudzuje dôvodné pochybnostio zaujatosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pojem nestrannosť sa v zmyslečl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd. PodľaESĽP ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovaťza súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočnevykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Skutočnosť predchádzajúcehoprepojenia súdneho exekútora s konateľom oprávneného v tom istom čase pre tú istúspoločnosť vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti predmetného súdneho exekútoraa vzbudzuje pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní.
7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedených skutočnostískonštatoval, že okresný súd postupom a napadnutým uznesením porušil jeho základnéprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutéuznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavnýsúd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
8. Okresný súd napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. RudolfaKrutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 2599/2012, EX 10170/2012.
9. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil týmito právnymi závermi:„Základným predpokladom pre vylúčenie súdneho exekútora na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom exekučného konania je včasnosť jej podania. V Exekučnom poriadku je stanovená lehota na podanie námietky zaujatosti ako päťdňová, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa účastník exekučného konania dozvedel o dôvode vylúčenia súdneho exekútora.
Z uvedeného dôvodu exekučný súd najprv skúmal, či bola námietka zaujatosti súdneho exekútora vznesená povinným včas.
Povinný sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora dozvedel dňa 19.05.2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol dňa 20.05.2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadol na deň 26.05.2014.
Exekučný súd má za to, že povinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až dňa 02.06.2014. Pokiaľ ide o podanie doručené súdu dňa 21.05.2014 podané a podpísané manželkou povinného ⬛⬛⬛⬛, nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora. ⬛⬛⬛⬛ totiž nie je účastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p. Vo veciach podľa Exekučného poriadku je totiž podľa § 27 ods. 3 O.s.p. podmienkou zastúpenia zastúpenie advokátom. To neplatí, ak ide o blízku osobu účastníka konania a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. ⬛⬛⬛⬛ je síce blízkou osobou povinného, avšak nedoložila súdu doklad, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Navyše exekučný súd uvádza, že aj z iných konaní vedených na tunajšom súde, mu je známa skutočnosť, že ⬛⬛⬛⬛ nemá vysokoškolské právnické vzdelanie aspoň druhého stupňa.
Pokiaľ ide o podanie povinného zo dňa 30.05.2014 doručené exekučnému súdu dňa 02.06.2014, v ktorom uviedol, že trvá na podanej námietke zaujatosti a plne sa stotožňuje s jej obsahom, exekučný súd uvádza, že takéto podanie nemá deklaratórne účinky. Uvedené znamená, že takéto vyjadrenie povinného, nemožno posudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už dňa 21.05.2014. Naopak, text námietky zaujatosti manželky povinného zo dňa 21.05.2014 sa stal na základe vyjadrenia povinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až dňa 02.06.2014, nakoľko až vtedy prejavil povinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora.
Nakoľko povinný podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene, exekučný súd rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2599/2012, EX 10170/12.
Navyše exekučný súd uvádza, že povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v čase, kedy bol zamestnancom uvedenej spoločnosti aj súdny exekútor. Exekučnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že súdny exekútor bol rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. po obdobie približne jedného roka. Súdny exekútor nebol v riadiacich ani výkonných funkciách v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Taktiež je exekučnému súdu známa skutočnosť, že právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale bol po určitú dobu právnym zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Táto skutočnosť sama osebe nepredstavuje taký dôvod, pre ktorý by mal byť súdny exekútor vylúčený pre jeho zaujatosť. Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú taký pomer súdneho exekútora k právnemu zástupcovi oprávneného v zmysle § 30 ods. 1 E. P., pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora.“
III.
1 0. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôdalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietanýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením aleboiným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jejprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS35/02).
IV.
12. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neposkytol ochranu jeho ústavnýmprocesným právam a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvektrestnom čine, z ktorého je obvinený.
14. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiachfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese jenevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).
15. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravenékonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnejochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inúprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúryústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva naspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedápovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkakonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníkaprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade splatným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravenénáležitosti odôvodnenia rozsudku.
16. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkovýstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojenápovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnenírozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo vecivyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižnevysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súdvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšienavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodneniarozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríkladvzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravnéhoprostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obevyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovanéhopostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
17. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnychgarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantnéotázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberala vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prerokúvanú vec.
18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnychzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.
19. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmyslečl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciouvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,II. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontroluzlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesnéhopostupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základnýchslobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkovéalebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo stranyústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tedaz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následokporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).
20. Okresný súd založil napadnuté uznesenie na právnom názore, že sťažovateľnepodal včas námietku zaujatosti súdneho exekútora, keďže námietku podanú manželkousťažovateľa 21. mája 2014 „nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora“, keďže „ ⬛⬛⬛⬛ totiž nie je účastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p.“.
21. Podľa § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickouosobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Podľa § 27 ods. 3 OSP v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľaodseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 mávysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkouosobou.
22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupea v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavnenekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.
23. Výklad a aplikácia právnych noriem týkajúcich sa právneho zastúpeniasťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na daný skutkový stav v sťažovateľovejveci, ako aj konštatácia, že podanie urobené prostredníctvom právneho zástupcu(manželky), kde toto právne zastúpenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti právnehozastúpenia účastníka exekučného konania (manželka hoci je osobou blízkou, ale bezprávnického vzdelania), nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietkuzaujatosti, ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľné a súladné s princípmideterminujúcimi základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo naspravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
24. Možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že sťažovateľ vzniesol platnea účinne námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej 5-dňovej lehoty (§ 30 ods. 5 Exekučnéhoporiadku), a to až 2. júna 2014. Sťažovateľ sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútoradozvedel podľa vlastných slov 19. mája 2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietkuzaujatosti, bol 20. máj 2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadolna 26. máj 2014.
25. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdnehoexekútora prejavil už 19. mája 2014 udelením plnej moci manželke, ústavný súd dodáva, žeprejav vôle spočívajúci v uplatnení námietky zaujatosti súdneho exekútora vyvolávajúcizamýšľané právne účinky musí byť ako právne perfektný podaný v 5-dňovej lehote podľa§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku na príslušný exekučný súd (resp. poštovú prepravu).Takúto právne perfektnú námietku zaujatosti sťažovateľ uplatnil až 2. júna 2014.
26. K sťažovateľovmu argumentu, že o práve byť právne zastúpený v exekučnomkonaní buď advokátom, alebo osobou blízkou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňav odbore právo (§ 27 OSP) sa dozvedel až z výzvy okresného súdu a následnej konzultácies advokátom, ústavný súd konštatuje, že podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolov Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známymkaždému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväznýchprávnych predpisov je nevyvrátiteľná. Sťažovateľom uvedený argument sa v týchtointenciách javí byť zjavne neopodstatnený.
27. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že právne závery okresného súdua odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavnenelogické a je nutné ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, doktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.
28. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015