znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 415/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S., zastúpených advokátom Mgr. T. A., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012 a jeho uznesením z 11. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. G. a H. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2013 doručená sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012 a jeho uznesením z 11. decembra 2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„Krajský   súd   v   Košiciach (správne   má   byť   v Prešove,   pozn.) Uznesením   zo   dňa 11. decembra 2012,   sp.   zn.   14 Co/87/2012-   277,   identifikačné číslo   spisu:   8108201111, zmenil Uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn. 14 C/9/2008- 271 tak, že rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom   taktiež   rozhodol   o   tom,   že   účastníkom   náhradu   trov   odvolacieho   konania nepriznáva....

Sťažovatelia v súvislosti s touto sťažnosťou poukazujú na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považujú tak po stránke vecnej, ako aj po stránke právnej za správne a v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ohľadom trov konania. Sťažovatelia   majú   za   to,   že   súd   prvého   stupňa   sa   v   celom   rozsahu   správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Súd prvého stupňa správne aplikoval na právnu situáciu sťažovateľov v predmetom konaní ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech   v   pomerne   nepatrnej   časti   alebo   ak   rozhodnutie   o   výške   plnenia   záviselo   od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia....

V súvislosti s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu sťažovatelia uvádzajú, že nesúhlasia   s   týmto   rozhodnutím,   a   to   tak   s   jeho   výrokovou   časťou,   ako   aj   s   jeho odôvodnením.

Sťažovatelia   majú   za   to,   že   odvolací   súd   nesprávne   aplikoval   v   ich   konkrétnom prípade príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania.... Sťažovatelia   sa   cítia   rozhodnutím   odvolacieho   súdu   poškodení   na   svojich ekonomických a hospodárskych právach účastníkov konania, pretože oprávnene očakávali, právoplatne   priznanú   náhradu   trov   konania,   pri   úspechu   v   predmetnej   veci,   ktorú v konečnom dôsledku dosiahli.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľov,   Ing.   T.   G.   a H.   G.,   na   súdnu   ochranu   podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práva   a   základných slobôd,   postupom Krajského   súdu v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.), v konaní vedenom pod spisovou značkou 14 Co/87/2012, porušené bolo.

2. Sťažovateľom, Ing. T. G. a H. G., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., a to každému z nich, ktoré je Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľov.

3. Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Za   zjavne   neopodstatnený   možno   považovať   návrh,   pri   predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012. V rámci predbežného prerokovania ich sťažnosti ústavný súd skúmal, či sú splnené podmienky jej prijatia na ďalšie konanie a či neexistuje   zákonný   dôvod   na   jej   odmietnutie.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   zobral   do úvahy, že jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   dôvodom   na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje jej zmeškanie   odpustiť   vzhľadom   na   jej   kogentnú   povahu   (pozri   napr.   IV.   ÚS   13/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Pri   posudzovaní   podmienky   podania   ústavnej   sťažnosti   v   dvojmesačnej   lehote ústavný   súd   zistil,   že   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   14   Co   87/2012 z 11. decembra 201 nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2013, a preto dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti uplynula 24. marca 2013. Keďže uvedený deň pripadol na nedeľu, dvojmesačná   lehota   uplynula   najbližší   pracovný   deň,   t. j.   v   pondelok   25.   marca   2013. Sťažnosť sťažovateľov bola na poštovú prepravu podaná 26. marca 2013 (utorok), t. j. až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ústavnému súdu bola doručená 28. marca 2013.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013