SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 415/2013-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S., zastúpených advokátom Mgr. T. A., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012 a jeho uznesením z 11. decembra 2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. T. G. a H. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2013 doručená sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012 a jeho uznesením z 11. decembra 2012.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) Uznesením zo dňa 11. decembra 2012, sp. zn. 14 Co/87/2012- 277, identifikačné číslo spisu: 8108201111, zmenil Uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn. 14 C/9/2008- 271 tak, že rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom taktiež rozhodol o tom, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva....
Sťažovatelia v súvislosti s touto sťažnosťou poukazujú na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považujú tak po stránke vecnej, ako aj po stránke právnej za správne a v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ohľadom trov konania. Sťažovatelia majú za to, že súd prvého stupňa sa v celom rozsahu správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Súd prvého stupňa správne aplikoval na právnu situáciu sťažovateľov v predmetom konaní ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia....
V súvislosti s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu sťažovatelia uvádzajú, že nesúhlasia s týmto rozhodnutím, a to tak s jeho výrokovou časťou, ako aj s jeho odôvodnením.
Sťažovatelia majú za to, že odvolací súd nesprávne aplikoval v ich konkrétnom prípade príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania.... Sťažovatelia sa cítia rozhodnutím odvolacieho súdu poškodení na svojich ekonomických a hospodárskych právach účastníkov konania, pretože oprávnene očakávali, právoplatne priznanú náhradu trov konania, pri úspechu v predmetnej veci, ktorú v konečnom dôsledku dosiahli.“
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľov, Ing. T. G. a H. G., na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.), v konaní vedenom pod spisovou značkou 14 Co/87/2012, porušené bolo.
2. Sťažovateľom, Ing. T. G. a H. G., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., a to každému z nich, ktoré je Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľov.
3. Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 87/2012. V rámci predbežného prerokovania ich sťažnosti ústavný súd skúmal, či sú splnené podmienky jej prijatia na ďalšie konanie a či neexistuje zákonný dôvod na jej odmietnutie. V tejto súvislosti ústavný súd zobral do úvahy, že jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje jej zmeškanie odpustiť vzhľadom na jej kogentnú povahu (pozri napr. IV. ÚS 13/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Pri posudzovaní podmienky podania ústavnej sťažnosti v dvojmesačnej lehote ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Co 87/2012 z 11. decembra 201 nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2013, a preto dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti uplynula 24. marca 2013. Keďže uvedený deň pripadol na nedeľu, dvojmesačná lehota uplynula najbližší pracovný deň, t. j. v pondelok 25. marca 2013. Sťažnosť sťažovateľov bola na poštovú prepravu podaná 26. marca 2013 (utorok), t. j. až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ústavnému súdu bola doručená 28. marca 2013.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. septembra 2013