znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 414/06-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť T. P., (...), t. č. vo výkone väzby, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. b), c) a d) a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   pri   rozhodovaní   o jeho   väzbe   vo   veciach   vedených   pod   sp. zn.   2 To 90/2005 a sp. zn. 2 Ntv 31/2005 a jeho uzneseniami z 13. septembra 2005, uznesením Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky sp. zn.   1 Ndt 7/2006   z 15. februára   2006, ako   aj   postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. 3 T 3/2004 a jeho rozsudkom z 18. mája 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2005   doručená   sťažnosť   T.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   doplnená štyrmi   podaniami doručenými ústavnému súdu 12. júna 2006 a podaním doručeným 15. februára 2007, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5, čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. b), c) a d) a čl. 14   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) pri rozhodovaní   o jeho   väzbe   vo   veciach   vedených   pod   sp. zn.   2 To 90/2005   a sp. zn. 2 Ntv 31/2005   a jeho   uzneseniami   z 13.   septembra   2005,   uznesením   najvyššieho   súdu sp. zn.   1 Ndt 7/2006   z 15. februára   2006, ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 3 T 3/2004 a jeho rozsudkom z 18. mája 2006.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   na   podklade   obžaloby   krajského   prokurátora   v Banskej Bystrici sp. zn. Kv 34/03 z 30. júna 2004 je krajským súdom vedené trestné stíhanie proti sťažovateľovi (zároveň aj proti jeho družke V. M.) pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Trestného zákona platného do 31. decembra 2005. Sťažovateľ bol v predmetnej veci vzatý do väzby ešte v prípravnom konaní, a to na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. Tp 29/03   z 19.   marca   2003   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp. zn.   2 Tpo 31/03 z 8.apríla 2003.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľa   v pôvodne   predloženej   podobe   nespĺňala náležitosti kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), vyzval ho ústavný súd 24. mája 2006 na jej doplnenie a predloženie písomností nevyhnutných na jej posúdenie podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde.

Následne   sťažovateľ   listom   zo   7.   júna   2006   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním poukazujúc na to, že je väzobne stíhanou osobou a nemá finančné prostriedky potrebné na to, aby mohol hradiť náklady zvoleného obhajcu.

S prihliadnutím na zistené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že u sťažovateľa ide   o   zrejme   bezúspešné   uplatnenie   nároku   na   ochranu   ústavnosti,   a preto   uznesením zo 14. decembra 2006 rozhodol o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom   tak,   že   jej   nevyhovel,   a   súčasne   mu   dal   možnosť   do   30   dní od doručenia tohto uznesenia predložiť splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V odôvodnení citovaného uznesenia ústavný súd taktiež uviedol,   že   v prípade   nesplnenia   tejto   povinnosti   bude   jeho   sťažnosť   odmietnutá pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom súde. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 5. januára 2007.

Na   uznesenie   ústavného   súdu   sťažovateľ   reagoval   podaním   z 3.   februára   2007 doručeným ústavnému súdu 15. februára 2007, avšak splnomocnenie pre advokáta napriek uvedenému nepredložil,   iba oznámil, že si „zvolil   plnou   mocou   advokáta   vo   veci (...)“ a uviedol meno advokáta.

V nadväznosti na to ústavný súd 16. februára 2007 vyzval označeného advokáta, aby oznámil, či prevzal zastupovanie sťažovateľa v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom. Uvedený advokát listom doručeným ústavnému súdu 9. marca 2007 uviedol, že prijme   splnomocnenie   sťažovateľa,   ak   mu   bude   uhradená   záloha   za   jeho   zastupovanie. Dňa 27. marca 2007 ústavný súd zisťoval u advokáta, či prijal zastupovanie sťažovateľa v konaní   pred   ústavným   súdom.   Advokát   potvrdil   ústavnému   súdu   už   uvedené.   Preto ústavný   súd   28.   marca   2007   znova   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľ prevzal výzvu 2. apríla 2007.

Sťažovateľ do predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom splnomocnenie na svoje zastupovanie v ústavnoprávnom konaní nepredložil.

Ústavný   súd   pripomína,   že   od   povinného   zastúpenia   advokátom,   ktoré   vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nemožno upustiť.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   zákonom   ustanovené náležitosti a navyše sťažovateľ nepripojil k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre tento nedostatok upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2007