znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 413/06-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2007 prerokoval sťažnosť E. K., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a 5, čl. 42 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 2, čl. 16, čl. 19, čl. 20 ods. 1, čl. 23, čl. 27 ods. 1 a 3 a čl. 32 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a čl. 1   a čl. 2   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K.   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. júna 2005 doručené   podanie   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a 5, čl. 42 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, č. 6 ods. 2, čl. 16, čl. 19, čl. 20 ods. 1, čl. 23, čl. 27 ods. 1 a 3 a čl. 32 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 a čl. 2 Dodatkového protokolu k dohovoru.

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že dňa 23. decembra 2002 podala okresnému súdu návrh „na súdne konanie (...), ktorého predmetom je znemožnené právne postavenie zdravotne   poškodených   synov   a právneho   postavenia   zákonného   zástupcu   maloletých pri zabezpečovaní osobitne náročnej starostlivosti pri výchove a vzdelávaní“.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20   ods. 1   a 2   v spojení   s   § 50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   predovšetkým   z   dôvodu,   že k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ďalej neobsahovala návrh rozhodnutia (petit) vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne (v   súlade   s   čl. 127   ústavy   a   § 56   zákona o ústavnom súde), aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci   (napr. III. ÚS 234/04,   III. ÚS 120/05).   Sťažnosť   zároveň   neobsahovala   označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody.   Z podania   nebolo   možné   zistiť,   či   sťažnosť   podala   sťažovateľka   aj   v mene svojich detí. Ďalej sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala, že pred tým, ako podala sťažnosť ústavnému   súdu,   vyčerpala   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých využitie je oprávnená podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd vo výzvach z 29. júna 2005 a zo 6. novembra 2006 upozornil a poučil sťažovateľku o tom, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ju,   aby   v stanovenej lehote   nedostatky   svojej   sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade   môže   ústavný   súd   návrh   odmietnuť   a uznesenie   sa   nemusí   odôvodňovať   (§ 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   sťažovateľku   zároveň   poučil   o tom,   aké predpoklady musia byť splnené na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľka reagovala na výzvy listami z 1. augusta 2005 a z 27. novembra 2006. Tieto   podania   boli   nejasne formulované,   pričom   sťažovateľka   v   nich   opäť neodstránila nedostatky podania.

S prihliadnutím na zistené skutočnosti ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 413/06 zo   14.   decembra   2006   žiadosti   sťažovateľky   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred ústavným   súdom   nevyhovel   s   odôvodnením,   že   u sťažovateľky   nie   sú   splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu na jej zastupovanie v ústavnoprávnom konaní o jej sťažnosti, a súčasne jej dal možnosť do 10 dní od doručenia tohto uznesenia predložiť splnomocnenie   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom. V odôvodnení   citovaného   uznesenia   taktiež   uviedol,   že   v prípade   nesplnenia   tejto povinnosti bude jej sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde.   Uznesenie   bolo   sťažovateľke   doručené 16. januára 2007.

Na uznesenie ústavného súdu sťažovateľka reagovala podaním z 18. januára 2007 doručeným ústavnému súdu 24. januára 2007, avšak splnomocnenie pre advokáta napriek uvedenému nepredložila.

Ústavný   súd   opätovne   pripomína,   že   od   povinného   zastúpenia   advokátom,   ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nemožno upustiť.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Aj   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   výslovne   poučil   sťažovateľku   o tom,   že   jej zastupovanie   advokátom   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   povinné,   čo   ustanovuje aj § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila. Ústavný súd sťažovateľku poučil aj o tom, že na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené tri predpoklady, a teda, že sťažovateľka musí o takéto   ustanovenie   požiadať,   musia   to   odôvodňovať   jej   majetkové   pomery   a vo   veci nemôže   ísť   o zrejmé   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   V tejto súvislosti ústavný súd sťažovateľku upozornil na to, že všetky tri predpoklady musia byť splnené   súčasne,   a ak   hoci   len   jeden   z predpokladov   nie   je   splnený,   nemožno   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Pretože   sťažovateľka   nepredložila   ústavnému   súdu   v stanovenej   lehote splnomocnenie pre   advokáta   a nesplnila ani podmienky   pre jeho ustanovenie,   rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2007