SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 411/2023-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 20/2021 zo 17. februára 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/041639 z 28. novembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OSZP3-2018/026032-12/F-47 z 31. augusta 2018, ktorým povolil stavebníkovi spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania (kolaudácia, pozn.).
3. Sťažovateľ podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26 S 16/2019-270 z 1. októbra 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu zamietol ako nedôvodnú.
4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok na aplikáciu § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), pretože podľa názoru sťažovateľa na uvedenú situáciu predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať, keďže nejde o povoľovanie strategického parku, ale len povoľovanie významnej investície realizovanej v rámci strategického parku. Strategický park podľa jeho tvrdenia nie je obsiahnutý v Územnom pláne mesta Nitra a zároveň ide o stavbu, ktorá je súčasťou strategického parku. Namietal tiež, že strategický park nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, čo malo predchádzať zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra project“. Poukázal tiež na to, že v prípade strategického parku, ktorého súčasťou je povoľovaná stavba, je povinné viesť zisťovacie konanie bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Takisto namietal nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, argumentujúc tým, že ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou, preto v zmysle § 117b stavebného zákona mal byť príslušný okresný úrad v sídle kraja. V nadväznosti na uvedené tvrdil, že celý proces vydávania stavebných povolení prebehol nezákonne, preto vydanie kolaudačného rozhodnutia na vodné stavby taktiež trpí touto vadou nezákonnosti.
5. Najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. V relevantnej časti odôvodnenia, reagujúc na uplatnené námietky, konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v rozsudku krajského súdu (bod 35), keďže v kasačnej sťažnosti boli namietané v zásade tie isté skutočnosti, s ktorými sa náležite už vysporiadal krajský súd. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu dal do pozornosti skutočnosť, že predmetom kolaudačného rozhodnutia je skúmanie zo strany príslušného stavebného úradu, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení (bod 36). K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia § 32 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia najvyšší súd konštatoval nedôvodnosť tejto námietky, pretože táto otázka už bola riešená v konaní o vydanie stavebného povolenia, navyše uviedol, že právny názor sťažovateľa nemá oporu v zákonnom texte (bod 39). K namietanej miestnej nepríslušnosti správneho orgánu uviedol, že kolaudované stavby na základe vydaných stavebných povolení sú súčasťou a sú zahrnuté vo výraze „príprava územia“ na zabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne súvisí s výstavbou a následne aj kolaudáciou predmetných stavieb. Poukázal tiež na rovnaké právne posúdenie totožných námietok sťažovateľa v iných svojich rozhodnutiach vrátane rozsudku sp. zn. 1 Sžk 48/2020 zo 16. februára 2020, ktorý prešiel testom ústavnosti č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo 17. augusta 2022 (bod 42). Ďalej konštatoval, že námietky sťažovateľa sa netýkali zákonnosti rozhodnutia žalovanej ani prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorými sa predmetné vodné stavby povolili do trvalého užívania, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné (bod 45). K námietke sťažovateľa týkajúcej sa jeho vlastníckeho práva k parcele č. v k. ú. a neexistencii právneho titulu stavebníka k pozemku kasačný súd poukázal na záver krajského súdu, že stavebný objekt (dažďová zaolejovaná kanalizácia na parcele č. ) nebol predmetom kolaudačného konania týchto vodných stavieb (bod 46). Rovnako aj namietané porušenie § 33 ods. 2 Správneho súdneho poriadku vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnenú námietku, keďže začatie kolaudačného konania spolu s miestnym zisťovaním bolo sťažovateľovi preukázateľne doručené 26. júna 2018. Sťažovateľ sa ústneho prejednania spojeného s miestnym zisťovaním zúčastnil, z ktorého odišiel o 10.20 h, a ohliadky sa už nezúčastnil. V lehote predložil písomné pripomienky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v časti Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania vysporiadal (bod 47). Vychádzajúc z uvedeného, kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, žaloba sťažovateľa bola rozsudkom krajského súdu zamietnutá vecne správne a námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záverov krajského súdu a jeho súladnosť so zákonom. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol (bod 48).
II.
Argumentácia sťažovateľa
6. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu, ktorý nedáva riadne a dostatočné odpovede na sťažovateľove argumenty obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, čím porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania a opakuje svoje námietky prednesené v konaní pred správnymi súdmi s tým, že na ne podľa svojho presvedčenia nedostal zo strany konajúcich súdov relevantné odpovede.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právnych noriem súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).
8. Ústavný súd sa v rozsahu svojej právomoci z obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu (pozri bod 5 tohto uznesenia) presvedčil, že sťažovateľovo tvrdenie o nedostatku jeho odôvodnenia neobstojí. Najvyšší súd priliehavo, logicky a dostatočne reagoval na sťažnostnú argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti sťažovateľa a vysporiadal sa so všetkými ťažiskovými otázkami podstatnými pre rozhodnutie o prejednávanej veci.
9. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu a obsahom označených procesných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.
10. Na základe uvedeného ústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
III.1. Obiter dictum:
11. Ústavný súd s poukazom na obiter dictum vo veci sp. zn. II. ÚS 485/2022 sťažovateľovi dáva do pozornosti, že v prípade doručenia jeho ďalších obdobných sťažností, ktoré boli už odmietnuté skoršími rozhodnutiami ústavného súdu, pristúpi k aplikácii § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
12. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2023
Ľuboš Szigeti
predseda senátu