SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 411/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa   Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,L. Novomeského 2631/25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) a čl. 8ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu navýkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava v konaní vedenom podč. 1750340-1/21-2014-DT a jeho rozhodnutiami z 29. júla 2014 a 12. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietaporušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6ods. 1, 2 a   3 písm.   b), c) a d) a čl.   8 ods.   1 a   2 Dohovoru   o ochrane   ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu navýkon   trestu   odňatia   slobody   Bratislava   (ďalej   len   „ústav   na   výkon   väzby“)v disciplinárnom   konaní   vedenom   pod   č.   1750340-1/21-2014-DT   a jeho   rozhodnutiamiz 29. júla 2014 a 12. augusta 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v období od 12. apríla 2014do   15.   januára   2015   nachádzal   vo   väzbe   v konaní   vedenom   Okresným   súdomBratislava I pod sp. zn. 5 T 52/2009. Z väzby bol prepustený uznesením Krajského súduv Bratislave   sp.   zn.   1   Tos   1/2015   z 15.   januára   2015.   Počas   výkonu   väzbu   bol„29. 07. 2014...   ústavne   nekonformne   a na   podklade   tomu   nespravodlivého   konania porušovateľa... odsúdený v disciplinárnom trestnom konaní č. k. 1750340-1/21-2014-DT pokarhaním a následne bez vyčkania na právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia bol premiestnený už dňa 29. 07. 2014 z tzv. otvoreného režimu na tzv. štandard, kde bol ponižujúco väznený v cele pred dvoch väzňov do jeho prepustenia z väzby dňa 15. 01. 2015 –   teda   fakticky   7   mesiacov   izolácie   a obmedzenia   slobody   pohybu,   pričom   mu   boli neprípustne   obmedzené   návštevy   s manželkou,   boli   svojvoľne   nevykonané,   bolo   mu obmedzené telefonovanie s manželkou a deťmi, bolo mu marené telefonické spojenie s jeho advokátmi..., dokonca došlo k tomu, že bola neprípustne kontrolovaná pošta sťažovateľa s advokátmi...   Sťažovateľ   bol   nútený   za asistencie   policajtov   a ich   obuškov   sa   vyzliekať donaha,   bol   na   ňom   vykonávaný   pravidelne   filcung...   Zdravotný   stav   sťažovateľa   – invalidného   dôchodcu   −   sa   pod   vplyvom   ponižujúceho   a neľudského   zaobchádzania, pravidelného   nočného   budenia   rozsvecovaním   svetiel   a kontroly   rapídne   zhoršil,   takže aj v čase podania tejto sťažnosti ešte stále sa podrobuje liečeniu.“.

Sťažovateľ   uvádza,   že   k týmto   zásahom   počas   výkonu   väzby   došlo   na   základerozhodnutia ústavu na výkon väzby z 29. júla 2014 o uložení disciplinárneho trestu, ktorénebolo podpísané a opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, v ďalšom vyhotovení obsahovalonesprávne poučenie, že podanie odvolania nemá odkladný účinok, rozhodnutie v opravenejverzii obsahujúcej správne poučenie bolo podľa sťažovateľa antedatované, nebolo podpísanéa opatrené   odtlačkom   úradnej   pečiatky.   Rozhodnutie   o odvolaní   z 12.   augusta   2014neobsahovalo spisovú značku konania a pri podpise úradnej osoby neboli uvedené hodnosť,meno, priezvisko a funkcia. Sťažovateľ ďalej uvádza, že mu bolo „znemožnené, aby si v primeranej lehote zvolil obhajcu, nemal vedomosť o svedkoch, ktorí svedčili proti nemu z radov   policajtov   ZVJS,   nemohol   dosiahnuť   ich   predvolanie   k vypočutiu   za rovnakých podmienok   ako   porušovateľ,   bolo   mu   znemožnené   im   klásť   otázky   a tým   dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech – teda došlo zásadným spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie“.

Sťažovateľ   sa   domáhal   preskúmania   zákonnosti   postupu   ústavu   na   výkon   väzbypodaním adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálnaprokuratúra“),   ktoré   vybavila   Okresná   prokuratúra   Bratislava   I (ďalej   len   „okresnáprokuratúra“) prípisom č. k. 3 Pn 236/14/1101-10 z 19. novembra 2014. Následne požiadalo preskúmanie postupu okresnej prokuratúry Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej len„krajská   prokuratúra“).   O výsledku   preskúmania   bol   sťažovateľ   upovedomený   prípisomkrajskej   prokuratúry   č.   k.   3   Kn   1/14/1100-124   z 27.   februára   2015,   ktorá   v ňomkonštatovala, že nezistila pochybenia v postupe okresnej prokuratúry ani v postupe ústavuna výkon väzby pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu, ktoré by boli dôvodomna vydanie iného rozhodnutia.

Vybavenie svojho podania krajskou prokuratúrou považuje sťažovateľ za „nezákonné a protiústavné, nepresvedčivo odôvodnené, neprípustne legalizujúce protiústavné konanie porušovateľa ako aj ústavne nekonformný postup a laxný prístup Okresnej prokuratúry Bratislava I“.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv došlo „zneužitím inštitútu špeciálneho režimu väzby bez existencie zákonných rozhodnutí dňa 29. 07. 2014 a 12. 08. 2014 (konečné rozhodnutie – opätovne nezákonné)“, a preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné práva a slobody ⬛⬛⬛⬛ chránené podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b, c, d, čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska č. 5, 812 29 Bratislava v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1750340-1/21 -2014-DT porušené boli.

2. rozhodnutia vydané Ústavom na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska č. 5, 812 29 Bratislava v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1750340-1/21-2014-DT dňa 29. 07. 2014 a dňa 12. 08. 2014 sa zrušujú.

3. rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 3 Kn 1/14/1100-124 zo dňa 27. 02. 2015 sa zrušuje

... ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 70.000,- Eur, ktoré je Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

... ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava povinný zaplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   −   advokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   § 20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd môžerozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomusubjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Sťažovateľ, ktorýje   zastúpený   advokátkou,   ktorá   je   zodpovedná   za   podanie   sťažnosti   spĺňajúcej   všetkynáležitosti a podmienky konania pred ústavným súdom, navrhol, aby ústavný súd rozhodol,že k porušeniu jeho práv došlo postupom ústavu na výkon väzby v disciplinárnom konaní.V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie z 29. júla 2014, ktorým bol sťažovateľ uznaný zavinného z disciplinárneho previnenia podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 221/2006 Z. z.o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“), za čo mubol   uložený   disciplinárny   trest   podľa   §   40   ods.   3   písm.   a)   zákona   o výkone   väzby   –pokarhanie.   Odvolanie   sťažovateľa   bolo   zamietnuté   a napadnuté   rozhodnutie   potvrdenérozhodnutím ústavu na výkon väzby z 12. augusta 2014.

Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavevykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone väzby tu odkazuje na § 18zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono prokuratúre“).

Podľa § 18 ods. 1 zákona o výkone väzby prokurátor dozerá na to, aby v miestach,kde   sa   vykonáva   väzba,   trest   odňatia   slobody,   disciplinárne   tresty   vojakov,   ochrannéliečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutiasúdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutiasúdu   alebo   iného   oprávneného   štátneho   orgánu   o   pozbavení   alebo   obmedzení   osobnejslobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právnepredpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenomv odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo inéhooprávneného štátneho orgánu,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazualebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ichnadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväznýmprávnym predpisom,

d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

Z uvedenej   zákonnej   úpravy   vyplýva,   že   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutío disciplinárnom previnení, ako aj príkazov a opatrení ústavu na výkon väzby týkajúcichsa výkonu väzby patrí do právomoci príslušnej prokuratúry, ktorá je povinná v prípadezistenia   porušenia   právnych predpisov   ústavom   na   výkon   väzby   zabezpečiť   nápravuprotiprávneho stavu   (obdobne   napr.   uznesenie   sp.   zn.   I.   ÚS   265/2012,   ktoré   odkazujeaj na judikatúru všeobecných súdov – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 6 Sžo 53/2011 z 20. marca 2012).

Sťažovateľ požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ústavu na výkon väzbyokresnú   prokuratúru   a o prešetrenie   jej   postupu   krajskú   prokuratúru.   Využil   tak   účinnéprávne prostriedky, ktoré mal k dispozícii vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam ústavuna výkon väzby. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nemá právomoczaoberať sa vytýkanými nedostatkami a posudzovaním zákonnosti napadnutých rozhodnutíústavu   na   výkon   väzby.   S výsledkom   preskúmania   zo   strany   prokuratúry   sťažovateľnesúhlasí,   orgány   prokuratúry   však   v sťažnosti   za   porušovateľa   svojich   práv   neoznačil.Ústavný súd preto s poukazom na viazanosť petitom v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatokprávomoci na jej prerokovanie.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že argumentácia sťažovateľa je zameraná aj na následnéopatrenia vo výkone väzby súvisiace s preradením do štandardného režimu výkonu väzby,ku ktorému došlo v nadväznosti na jeho potrestanie za disciplinárne previnenie. Ústavnýsúd   aj   v tejto   súvislosti   odkazuje   na   právne   prostriedky   podľa   §   18   ods.   2   zákonao prokuratúre, ktoré má k dispozícii príslušný prokurátor v prípade zistenia, že vo vzťahuk obvinenému sú počas výkonu väzby vykonávané opatrenia v rozpore so zákonom alebos iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Z predloženej dokumentácie obsahujúcejžiadosti adresované generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre nevyplýva, že sťažovateľžiadal aj o preskúmanie týchto opatrení.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa zotrval na svojej stabilizovanej judikatúre, podľaktorej je každý sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetkyprávne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôdúčinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov(napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sapostupu ústavu na výkon väzby prijatého v nadväznosti na napadnuté rozhodnutia ústavu navýkon   väzby   podľa   § 25   ods.   2   v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súdeako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015