SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 411/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,L. Novomeského 2631/25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) a čl. 8ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu navýkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava v konaní vedenom podč. 1750340-1/21-2014-DT a jeho rozhodnutiami z 29. júla 2014 a 12. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu navýkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ústav na výkon väzby“)v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1750340-1/21-2014-DT a jeho rozhodnutiamiz 29. júla 2014 a 12. augusta 2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v období od 12. apríla 2014do 15. januára 2015 nachádzal vo väzbe v konaní vedenom Okresným súdomBratislava I pod sp. zn. 5 T 52/2009. Z väzby bol prepustený uznesením Krajského súduv Bratislave sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015. Počas výkonu väzbu bol„29. 07. 2014... ústavne nekonformne a na podklade tomu nespravodlivého konania porušovateľa... odsúdený v disciplinárnom trestnom konaní č. k. 1750340-1/21-2014-DT pokarhaním a následne bez vyčkania na právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia bol premiestnený už dňa 29. 07. 2014 z tzv. otvoreného režimu na tzv. štandard, kde bol ponižujúco väznený v cele pred dvoch väzňov do jeho prepustenia z väzby dňa 15. 01. 2015 – teda fakticky 7 mesiacov izolácie a obmedzenia slobody pohybu, pričom mu boli neprípustne obmedzené návštevy s manželkou, boli svojvoľne nevykonané, bolo mu obmedzené telefonovanie s manželkou a deťmi, bolo mu marené telefonické spojenie s jeho advokátmi..., dokonca došlo k tomu, že bola neprípustne kontrolovaná pošta sťažovateľa s advokátmi... Sťažovateľ bol nútený za asistencie policajtov a ich obuškov sa vyzliekať donaha, bol na ňom vykonávaný pravidelne filcung... Zdravotný stav sťažovateľa – invalidného dôchodcu − sa pod vplyvom ponižujúceho a neľudského zaobchádzania, pravidelného nočného budenia rozsvecovaním svetiel a kontroly rapídne zhoršil, takže aj v čase podania tejto sťažnosti ešte stále sa podrobuje liečeniu.“.
Sťažovateľ uvádza, že k týmto zásahom počas výkonu väzby došlo na základerozhodnutia ústavu na výkon väzby z 29. júla 2014 o uložení disciplinárneho trestu, ktorénebolo podpísané a opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, v ďalšom vyhotovení obsahovalonesprávne poučenie, že podanie odvolania nemá odkladný účinok, rozhodnutie v opravenejverzii obsahujúcej správne poučenie bolo podľa sťažovateľa antedatované, nebolo podpísanéa opatrené odtlačkom úradnej pečiatky. Rozhodnutie o odvolaní z 12. augusta 2014neobsahovalo spisovú značku konania a pri podpise úradnej osoby neboli uvedené hodnosť,meno, priezvisko a funkcia. Sťažovateľ ďalej uvádza, že mu bolo „znemožnené, aby si v primeranej lehote zvolil obhajcu, nemal vedomosť o svedkoch, ktorí svedčili proti nemu z radov policajtov ZVJS, nemohol dosiahnuť ich predvolanie k vypočutiu za rovnakých podmienok ako porušovateľ, bolo mu znemožnené im klásť otázky a tým dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech – teda došlo zásadným spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie“.
Sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu ústavu na výkon väzbypodaním adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálnaprokuratúra“), ktoré vybavila Okresná prokuratúra Bratislava I (ďalej len „okresnáprokuratúra“) prípisom č. k. 3 Pn 236/14/1101-10 z 19. novembra 2014. Následne požiadalo preskúmanie postupu okresnej prokuratúry Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej len„krajská prokuratúra“). O výsledku preskúmania bol sťažovateľ upovedomený prípisomkrajskej prokuratúry č. k. 3 Kn 1/14/1100-124 z 27. februára 2015, ktorá v ňomkonštatovala, že nezistila pochybenia v postupe okresnej prokuratúry ani v postupe ústavuna výkon väzby pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu, ktoré by boli dôvodomna vydanie iného rozhodnutia.
Vybavenie svojho podania krajskou prokuratúrou považuje sťažovateľ za „nezákonné a protiústavné, nepresvedčivo odôvodnené, neprípustne legalizujúce protiústavné konanie porušovateľa ako aj ústavne nekonformný postup a laxný prístup Okresnej prokuratúry Bratislava I“.
Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv došlo „zneužitím inštitútu špeciálneho režimu väzby bez existencie zákonných rozhodnutí dňa 29. 07. 2014 a 12. 08. 2014 (konečné rozhodnutie – opätovne nezákonné)“, a preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné práva a slobody ⬛⬛⬛⬛ chránené podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b, c, d, čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska č. 5, 812 29 Bratislava v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1750340-1/21 -2014-DT porušené boli.
2. rozhodnutia vydané Ústavom na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska č. 5, 812 29 Bratislava v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1750340-1/21-2014-DT dňa 29. 07. 2014 a dňa 12. 08. 2014 sa zrušujú.
3. rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 3 Kn 1/14/1100-124 zo dňa 27. 02. 2015 sa zrušuje
... ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 70.000,- Eur, ktoré je Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
... ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne − advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd môžerozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomusubjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Sťažovateľ, ktorýje zastúpený advokátkou, ktorá je zodpovedná za podanie sťažnosti spĺňajúcej všetkynáležitosti a podmienky konania pred ústavným súdom, navrhol, aby ústavný súd rozhodol,že k porušeniu jeho práv došlo postupom ústavu na výkon väzby v disciplinárnom konaní.V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie z 29. júla 2014, ktorým bol sťažovateľ uznaný zavinného z disciplinárneho previnenia podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 221/2006 Z. z.o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“), za čo mubol uložený disciplinárny trest podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o výkone väzby –pokarhanie. Odvolanie sťažovateľa bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdenérozhodnutím ústavu na výkon väzby z 12. augusta 2014.
Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavevykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone väzby tu odkazuje na § 18zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono prokuratúre“).
Podľa § 18 ods. 1 zákona o výkone väzby prokurátor dozerá na to, aby v miestach,kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochrannéliečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutiasúdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutiasúdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnejslobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právnepredpisy.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenomv odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo inéhooprávneného štátneho orgánu,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazualebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ichnadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväznýmprávnym predpisom,
d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutío disciplinárnom previnení, ako aj príkazov a opatrení ústavu na výkon väzby týkajúcichsa výkonu väzby patrí do právomoci príslušnej prokuratúry, ktorá je povinná v prípadezistenia porušenia právnych predpisov ústavom na výkon väzby zabezpečiť nápravuprotiprávneho stavu (obdobne napr. uznesenie sp. zn. I. ÚS 265/2012, ktoré odkazujeaj na judikatúru všeobecných súdov – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 6 Sžo 53/2011 z 20. marca 2012).
Sťažovateľ požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ústavu na výkon väzbyokresnú prokuratúru a o prešetrenie jej postupu krajskú prokuratúru. Využil tak účinnéprávne prostriedky, ktoré mal k dispozícii vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam ústavuna výkon väzby. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nemá právomoczaoberať sa vytýkanými nedostatkami a posudzovaním zákonnosti napadnutých rozhodnutíústavu na výkon väzby. S výsledkom preskúmania zo strany prokuratúry sťažovateľnesúhlasí, orgány prokuratúry však v sťažnosti za porušovateľa svojich práv neoznačil.Ústavný súd preto s poukazom na viazanosť petitom v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatokprávomoci na jej prerokovanie.
Zo sťažnosti tiež vyplýva, že argumentácia sťažovateľa je zameraná aj na následnéopatrenia vo výkone väzby súvisiace s preradením do štandardného režimu výkonu väzby,ku ktorému došlo v nadväznosti na jeho potrestanie za disciplinárne previnenie. Ústavnýsúd aj v tejto súvislosti odkazuje na právne prostriedky podľa § 18 ods. 2 zákonao prokuratúre, ktoré má k dispozícii príslušný prokurátor v prípade zistenia, že vo vzťahuk obvinenému sú počas výkonu väzby vykonávané opatrenia v rozpore so zákonom alebos iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Z predloženej dokumentácie obsahujúcejžiadosti adresované generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre nevyplýva, že sťažovateľžiadal aj o preskúmanie týchto opatrení.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa zotrval na svojej stabilizovanej judikatúre, podľaktorej je každý sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetkyprávne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôdúčinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov(napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sapostupu ústavu na výkon väzby prijatého v nadväznosti na napadnuté rozhodnutia ústavu navýkon väzby podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súdeako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2015