znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 411/2011-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., Š., vo veci namietaného porušenia jej základných   práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   podľa   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   N.   P.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2010   doručená   sťažnosť   JUDr.   N.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009.

Z obsahu   sťažnosti   napísanej   v ruskom   jazyku   je   zrejmá   celková   nespokojnosť sťažovateľky s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009, v rámci   ktorého   krajský   súd   ako   odvolací   súd   rozhodoval   vo   veci   námietky   miestnej nepríslušnosti, ako aj vo veci návrhu na zastavenie exekúcie v prebiehajúcom exekučnom konaní   vedenom   Okresným   súdom   Košice   II   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   ktorého   je sťažovateľka účastníčkou v procesnom postavení povinnej.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   využíva   svoje   ústavné   a zákonné   právo používať svoj materinský jazyk (ruštinu) v úradnom styku, keďže neovláda slovenský jazyk v dostatočnom rozsahu, a preto žiada, aby jej všetky listiny boli zasielané a doručované s ich úradným prekladom do ruského jazyka. Tejto požiadavke sťažovateľky ústavný súd nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka v zmysle platných predpisov k návrhu na začatie konania nepripojila ani splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom, pričom práve prostredníctvom tohto právneho zastúpenia by bolo možné účinne zabezpečiť aj jazykové práva sťažovateľky. Okrem toho zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaniach vedených   pod sp.   zn. II. ÚS 104/2010, sp.   zn. II. ÚS   51/2010, sp. zn.   III.   ÚS   41/2010,   sp.   zn.   II.   ÚS   173/2010,   sp. zn.   IV.   ÚS   192/2010,   sp.   zn. I. ÚS 452/2010 a sp. zn. II. ÚS 481/2010 sťažovateľka adresovala sťažnosti ústavnému súdu v slovenskom jazyku a nežiadala v týchto konaniach o možnosť používať svoj materinský jazyk. Skutočnosť, že sťažovateľka ovláda slovenský jazyk, vyplýva aj zo spisu krajského súdu sp. zn. 4 CoE 195/2009, ktorého súčasťou je úradný záznam z výsluchu sťažovateľky z 10.   mája   2010,   v ktorom   sa   konštatuje   jej   znalosť   slovenského   jazyka.   Navyše, sťažovateľka   na   písomnosti   jej   doručované   ústavným   súdom   v konaní   o jej   sťažnosti reagovala podaniami z 27. januára 2011 a 12. júla 2011, ktoré sú napísané v slovenskom jazyku.

Na základe toho, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosť podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd výzvou z 11. januára 2011 vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ju upozornil,   že   ak   nepredloží   splnomocnenie   v   uvedenej   lehote,   ústavný   súd   môže   jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   túto   výzvu   sťažovateľka   reagovala   vyhlásením   doručeným   ústavnému   súdu 15. marca 2011 o odmietnutí sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť v rozhodovaní   vo   veci   jej   sťažnosti   z dôvodu,   že   podľa   jej   názoru   povinné   zastúpenie advokátom v jej prípade nie je potrebné, keďže je plne spôsobilá na právne úkony a má právnické vzdelanie a prax v oblasti ochrany ľudských práv a trestného práva. Ústavný súd uznesením   č.   k.   III.   ÚS   188/2011-25   z 20.   apríla   2011   vo   veci   uplatnenej   námietky zaujatosti   rozhodol   o nevylúčení   sudcu   ústavného   súdu   Sergeja   Kohuta   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti sťažovateľky.

Listom   z 9.   augusta 2011, ktorým   ústavný súd reagoval na žiadosť sťažovateľky o informáciu   týkajúcu   sa   jej   povinného   zastúpenia   advokátom   v konaní   pred   ústavným súdom,   bola   sťažovateľka   opakovane   upozornená   na   nesplnenie   procesnej   podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom vyplývajúcej z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a poučená o jej práve požiadať o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a o podmienkach výkonu tohto práva. Ústavný súd opätovne vyzval sťažovateľku na predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   v lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   s   upozornením,   že   v prípade   nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Výzvu ústavného súdu sťažovateľka prevzala 30. augusta 2011.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   aj   napriek   opakovanému   upozorneniu ústavného   súdu,   že   v prípade   nepredloženia   splnomocnenia   môže   byť   jej   sťažnosť odmietnutá,   toto   splnomocnenie   v   lehote   stanovenej   ústavným   súdom   nepredložila, a napriek poučeniu o možnosti požiadať o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným   súdom   o ustanovenie   právneho   zástupcu   nepožiadala.   Sťažovateľka 13. septembra   2011,   teda   po   uplynutí   lehoty   stanovenej   ústavným   súdom,   doručila ústavnému   súdu   potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch,   ktorého vyplnený obsah je nečitateľný, samotné potvrdenie nie je opatrené pečiatkou príslušného obecného úradu a jeho prílohou je potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K., z ktorého nie je zrejmý dátum jeho vydania.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd opierajúc sa   o svoju   konštantnú   judikatúru   (podobne   III.   ÚS   37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje   upustiť   v konaní   pred   ústavným   súdom   od   splnenia   procesnej   podmienky povinného   právneho   zastúpenia   advokátom,   a to   ani   v prípadoch,   ak   sťažovateľ   má právnické vzdelanie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľku, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľka v lehote   stanovenej   ústavným   súdom   a   ani   do   dňa   jej   predbežného   prerokovania splnomocnenie   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom nepredložila, hoci by to bolo žiaduce aj v záujme plného uplatnenia jej jazykových práv, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2011