znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 411/09-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. Š., N., zastúpenej advokátom JUDr. S. P., N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 13 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Tos /20/2009 z 9. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009 doručená sťažnosť JUDr. M. Š., N. (ďalej len „sťažovateľka“). Po výzve ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania sťažovateľka 9. novembra 2009, bez ďalšieho doplnenia sťažnosti, doručila ústavnému súdu plnú moc, ktorou splnomocnila svojím zastupovaním advokáta JUDr. S. P. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 13 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   5   Tos/20/2009 z 9. apríla 2009.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti najmä uviedla, že:«Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2T/107/2007 zo dňa 27.2.2009 mi ako obhajkyni obž. M. R. bola uložená podľa §-u 70 ods. 1 Trestného poriadku poriadková pokuta vo výške 500,-Eur.

Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty mala byť skutočnosť, že ako obhajkyňa obž. M. R. som dňa 21. 1. 2009 prevzala oznámenie o zmene termínu hlavného pojednávania stanoveného na deň 23. 2. 2009 na termín 27. 2. 2009, teda som od 21. 1. 2009 bola upovedomená, že hlavné pojednávanie sa bude konať dňa 27. 2. 2009, avšak napriek tomu som dňa 24. 2. 2009 vypovedala plnú moc udelenú klientom. Keďže k vypovedaniu plnej moci prišlo len tri dni pred konaním hlavného pojednávania, mala som svojim konaním spôsobiť zákonnú prekážku konania hlavného pojednávania.

Proti   rozhodnutiu   súdu   som   si   v   zákonom   stanovenej   lehote   s   poukazom   na ustanovenie §-u 185 Tr. por. podala sťažnosť.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Tos/20/2009,IČS: 4107010616 zo dňa 9.4.2009 bola mnou podaná sťažnosť s poukazom na ustanovenie §-u 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietnutá.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu 1. stupňa bolo správne, nakoľko som svoju neprítomnosť na hlavných pojednávaniach z dôvodu opatery maloletých detí ospravedlnila viackrát, a tým zmarila hlavné pojednávania určené na dni 1. 7. 2008, 6. 10. 2008, a aj 27. 2. 2009. Čo sa týkalo vypovedania plnej moci z dôvodu neposkytnutia   odmeny   zo   strany   klienta,   malo   k   jej   vypovedaniu   prísť   v   dostatočnom časovom predstihu, aby tak nedošlo k zmareniu nariadeného úkonu. Krajský súd záverom vyjadril svoj súhlas s konštatovaním súdu 1. stupňa, že môj postup nebol nevyhnutný. So závermi a rozhodnutiami nesúhlasím a tieto sú vydané v rozpore so zákonom. Krajský súd v rámci rozhodovania o sťažnosti neprihliadol na závažnú skutočnosť a to, že súd pri uložení poriadkovej pokuty s poukazom na ustanovenie §-u 70 ods. 1 Tr. por. uložil pokutu „obhajcovi“, ktorý v čase rozhodovania súdu už nebol v procesnom postavení obhajcu obžalovaného.

Ďalším závažným pochybením súdu a následne vydaním rozhodnutia v rozpore so zákonom bolo nedodržanie dikcie zákonnosti ustanovenia §-u 70 ods. 1 Tr. por. v časti... „Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu... Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť osoby vopred upozornené.“

V tejto súvislosti som v rámci odôvodnenia sťažnosti na tento nedostatok poukázala, avšak krajský súd nielenže nezobral argumentáciu do úvahy, ale ani sa s týmto pochybením súdu 1. stupňa nevysporiadal. Ak mal súd za to, že som z dôvodu opatery maloletých detí viackrát   ospravedlnila   svoju   neprítomnosť   na   hlavnom   pojednávaní,   bol   to   dôvod,   aby napomenul   obhajcu   na   možnosť   uloženia   poriadkovej   pokuty,   tak   ako   to   má   na   mysli ustanovenie §-u 70 ods. 1 Tr. por.

Taktiež   chcem   poukázať   na   skutočnosť,   že   podľa   §-u   24   zák.   č.   586/2003   Z.   z. v platnom znení poskytuje advokát právne služby za odmenu. V prípade, že mu odmena nie je poskytovaná, nemôže byť žiadnym spôsobom k výkonu nútený. Mám za to, že ukončenie poskytovania právnej pomoci z uvedeného dôvodu nemôže byť sankcionované zo strany štátnych orgánov a to aj s ohľadom na skutočnosť, že k vypovedaniu plnej moci prišlo v dostatočnom termíne pred konaním hlavného pojednávania. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že som vypovedaním plnej moci zmarila hlavné pojednávanie. Tu odkazujem na postup súdov v tzv. väzobných prípadoch.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR: „Povinnosť možno ukladať: a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne.“

Mám za to, že rozhodnutím Krajského súdu Nitra v konaní 5 Tos/20/2009, IČS: 4107010616   zo   dňa   9.4.2009   bolo   porušené   moje   základné   právo   čl.   46   ods.1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   podľa   čl.   6   ods.   1,   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo JUDr. M. Š. podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo Uznesením Krajského súdu Nitra 5 Tos/20/2009 zo dňa 9.4.2009 porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu Nitra 5Tos/20/2009 zo dňa 9.4.2009 sa zrušuje.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala   porušenie   svojich   označených   práv   (v petite sťažnosti   uviedla   čl.   13   dohovoru,   zrejme   však   mala   na   mysli   čl.   13   ústavy,   pozn.) uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 5   Tos/20/2009   z 9.   apríla 2009,   ktorým   krajský   súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T/107/2007 z 27. februára 2009, ktorým jej bola uložená poriadková pokuta.

Podľa čl. 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona(...)

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Zo sťažovateľkinej argumentácie vyplývajúcej zo sťažnosti je zrejmé, že podstata ňou namietaného porušenia základných práv a slobôd spočíva predovšetkým v namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov krajského súdu, ktoré sú podľa sťažovateľky „v rozpore so zákonom“.

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nemá   zásadne   oprávnenie preskúmavať,   či   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol,   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový   stav   a aké   právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil (II. ÚS 21/96). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných   súdov.   Úlohou   ústavného súdu   nie je zastupovať všeobecné   súdy,   ktorým predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ústavy (I. ÚS 13/01).

Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla,   nevyplýva   žiadna   možnosť   porušenia   označených   článkov   ústavy   a   dohovoru, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľka, ktorá je právnicky vzdelaná a v konaní pred ústavným súdom je zastúpená advokátom, teda kvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadnu ústavne relevantnú skutočnosť, na základe   ktorej   by   bolo   možné   usudzovať,   že   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   je postihnuté   takými   nedostatkami,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o jeho   zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označeného práva sťažovateľky.

Sťažovateľka v podstate nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu a s posúdením skutkového stavu týmto súdom, ktorý v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol najmä, že:„Napadnutým uznesením súd I. stupňa uložil postupom podľa § 70 ods. 1 Tr. por. obhajkyni JUDr. M. Š. poriadkovú pokutu 500 eur.

Svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   súd   I.   stupňa   určil   termín   hlavného pojednávania na deň 26.01.2009, o zrušenie ktorého požiadala obhajkyňa z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci, na ktoré bola predvolaná pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.   Na   určený   termín   hlavného   pojednávania   na   deň   27.02.2009   sa   obhajkyňa obžalovaného   ospravedlnila   dňa   25.02.2009   tým,   že   dňa   24.02.2009   vypovedala obžalovanému M. R. plnú moc a z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Týmto postupom obhajkyne   bolo   zmarené   vykonanie   hlavného   pojednávania,   navyše   súd   I. stupňa konštatoval, že v konaní obhajkyne išlo o neuvážené a nie o nevyhnutné konanie, keďže o termíne hlavného pojednávania vedela v dostatočnom časovom predstihu.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej 3-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala sťažnosť   obhajkyňa,   ktorú   odôvodnila   tým,   že   nebola   poučená   o   možnosti   uloženia poriadkovej pokuty tak, ako to predpokladá ustanovenie § 70 ods. 1 Tr. por. Okrem toho, patrí k advokátom, ktoré sa na hlavné pojednávania dostavujú pravidelne, je všeobecne známou skutočnosťou, že v kancelárii pracuje iba v pondelok a v stredu a v ostatných dňoch sa stará o maloleté dieťa, a v prípade, že je termín pojednávania určených v iných dňoch, musí si zabezpečiť opateru zo strany tretej osoby. Navyše klientovi vypovedala plnú moc z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam zo strany klienta, nedošlo k poskytnutiu odmeny. (...) Odvolací súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením Trestného poriadku z predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď uložil obhajkyni   JUDr.   M.   Š.   poriadkovú   pokutu.   Preskúmaním   spisového   materiálu   zistil,   že postup obhajkyne v danej trestnej veci, kedy ospravedlňuje svoju neprítomnosť na hlavných pojednávaniach   z   dôvodu   opatery   maloletých   detí,   nie   je   ojedinelý.   Obhajkyňa   z   tohto dôvodu   zmarila   hlavné   pojednávanie   určené   na   dni   01.07.2008,   06.10.2008 a v neposlednom   rade   na   deň   27.02.2009.   Okrem   toho   zmarila   termín   hlavného pojednávania na deň 26.01.2009, kedy požiadala o zrušenie termínu hlavného pojednávania s tým, že v uvedený deň jej bol doručený termín pojednávania aj v inej veci. Pokiaľ ide o vypovedanie plnej moci z dôvodu, že obžalovaný si neplní svoje povinnosti voči obhajkyni tým,   že   jej   neposkytuje   za   obhajobu   v   danej   trestnej   veci   odmenu,   obhajkyňa   sama konštatuje   vo   svojej   sťažnosti,   že   obžalovaného   opakovane   vyzvala   k plneniu   si   svojej povinnosti a z daného sa dá vyvodiť, že tento stav zo strany obžalovaného, trvá už dlhší čas. Pokiaľ obhajkyňa mienila z tohto dôvodu obžalovanému vypovedať plnú moc, mala tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu, aby nebol zmarený nariadený úkon trestného konania a aby súd I. stupňa mal možnosť obžalovanému ustanoviť obhajcu, resp. aby si obžalovaný mal možnosť zvoliť iného obhajcu. Avšak obhajkyňa toto urobila 3 dni pred vykonaním hlavného pojednávania. Krajský súd súhlasí s konštatovaním súdu I. stupňa, že postup   obhajkyne   nebol   nevyhnutný   a   svojim   konaním   zmarila   vykonanie   nariadeného úkonu v trestnom konaní.

So zreteľom na uvedené, krajský súd preto rozhodnutie súdu I. stupňa považoval za vecne správne a zákonné a preto sťažnosť obhajkyne zamietol podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Tr. por.“

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad krajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti   napadnutého   postupu   a rozhodnutia   krajského   súdu.   Preto   bolo   potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009