znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 411/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   na   účinný   prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresnou prokuratúrou   Prešov,   Krajskou   prokuratúrou   v Prešove,   Okresným   riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Úradom justičnej a kriminálnej polície a Okresným súdom Prešov v súvislosti s trestným oznámením z 24. októbra 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2007 doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa   čl. 20 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“), základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru Okresnou prokuratúrou Prešov, Krajskou prokuratúrou   v Prešove,   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   v Prešove,   Úradom justičnej a kriminálnej polície a Okresným súdom Prešov (ďalej aj „okresný súd“).

Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo: „... Dňa 24. októbra 2003 som podal trestné oznámenie   na   neznámeho   páchateľa   na   Okresnú   prokuratúru   v   Prešove.   Podaním oznamujem prokurátorovi, že mi neznámy páchateľ nevyplatil mzdu ani odstupné a Okresný súd v Prešove podľa môjho názoru zámerne zdržal spis č. 14 C 236/94 z dňa 18. 9. 2002, aby sa na odvolací súd dostal až po vyhlásení konkurzu, na zamestnávateľa

Dňa 07.01.2005 som dostal z Okresnej prokuratúry uznesenie, v ktorom mi oznamuje že nedošlo k trestnému činu, ja som s tým nesúhlasil a podal odvolanie.

Preto,   že   moje   podanie   nebolo   ukončené,   dňa   28.   9.   2005   som   požiadal vyšetrovateľa, aby pokračoval vo vyšetrovaní a predložím som právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Prešove. To všetko som oznámil aj Krajskej prokuratúre v Prešove.

Dňa 9. 3. 2007 som dostal oznámenie, že moje podanie z dňa 28. 9. 2005 sa vo vyšetrovacom   spise   nenachádza,   a   nikto   sa   k tomu   nevie   vyjadriť   prečo   sa   spomínané podanie v spise nenachádza.

Dňa 12. 09. 2007 som dostal uznesenie od vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove kde moje podanie odmieta, že skutok sa nestal. Na spomínané uznesenie som podal odvolanie dňa 19. 09. 2007.

Z dôvodu že sa stratilo moje podanie z dňa 28. 9. 2005 prevzala vyšetrovanie aj špeciálna   prokuratúra   a dňa   11.   októbra   2007 som dostal uznesenie,   že moje   podanie zamieta. Doba od môjho podania zo dňa 24. 10. 2003 je skoro 4 roky je to neprimeraný čas na vybavenie môjho podania v trestnej veci, ani do dnešného dňa nie je moje podanie, ktoré som podal na Okresnú prokuratúru skončené a právoplatné rozhodnuté.

Tak ako som to už uviedol doba od podania je neprimerane dlhá. Podľa môjho názoru za to, že moje podanie z dňa 28. 10. 2003 nie je právoplatne rozhodnuté, zodpovedá Okresná   a   Krajská   prokuratúra   spolu   s   Okresným   riaditeľstvom   PZ   v   Prešove.   Moje podanie zo dňa 28. 9. 2005, ktoré sa v spise nenachádza zatiaľ z nezistených príčin sa stratilo, aj to zapríčinilo, že celé vyšetrovanie je neprimerane dlhé. Dokazuje to, že sa jedná aj o zlý úradný postup, zapríčinený podľa môjho názoru Okresnou prokuratúrou a Krajskou prokuratúrou v Prešove.

Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove porušuje Ústavu SR, a zapríčinila zlý úradný postup v tom, že zapríčinila stratu môjho podania z 28. 9. 2005 a Okresná a Krajská prokuratúra v tom, že zle dozorovala celé vyšetrovanie...

Aj spomínané uznesenie dokazuje, že keď nie je dôvod na začatie trestného stíhania, čo podľa môjho názoru skutok sa stal, preto že mi vnikla škoda, tým že mi nebola vyplatená mzda, odstupné a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni, čo znamená že škoda je vyčísliteľná a páchateľ nie je známy ?????.

To dokazuje aj to, že podľa môjho názoru sa porušuje moje základné právo vlastniť a užívať   majetok.   Pretože   mzda   priznaná   nezávislým   súdom   je   môj   majetok   a   ja   ho nemôžem užívať.

Spomínanom uznesení sa podľa môjho názoru porušuje Ústava SR, aj v tom, že sú zanedbané povinnosti Vyšetrovacích úradov a dochádza k zlému úradnému postupu, tak ako som to už popísal.

V uznesení z dňa 11. októbra 2007 prokurátor uvádza: že vyšetrovateľ sa nezaoberal porušovaním   zákona   v   rozhodovacej   činnosti   na   Okresnom   súde   v   Prešove   vo   Vašom súdnom spise pod sp. zn. 14 C 236/94 poukazujúc na článok 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní sú viazaný len ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Keď   je   to   pravda   čo   v   uznesení   píše   prokurátor   špeciálnej   prokuratúry,   tak   je nespochybniteľné, že podľa môjho názoru práve Okresný súd v Prešove porušuje Ústavu SR a medzinárodný dohovor v spomínaných článkoch a článku 13 dohovoru.

Predsa Okresný súd poslal zámerne spis na Krajsky súd v Prešove a zámerne napísal v rozhodnutí zlé meno v súdnom rozhodnutí.

To   dokazuje,   že mi   bolo   bránenie   v   práve   a   pokračovať   v   súdnom   konaní   pred vyhlásením konkurzu na zamestnávateľa.

Prokurátor špeciálnej prokuratúry nepostupoval správne, keď ani vyšetrovateľ ani on   sám   nemôže   pokračovať   vo   vyšetrovaní,   či   Okresný   súd   konal   správne   alebo   bol porušený zákon, alebo Ústava SR. Mal požiadať súdnu radu, aby celú vec prešetrila alebo podať sťažnosť na Ústavný súd. Predsa tak ako nezávislý súd aj vyšetrovateľ a prokurátor je viazaný Ústavou a ústavnými zákonmi. Preto aj špeciálna prokuratúra podľa môjho názoru sa dopúšťa porušovania Ústavy SR.

Chcem poukázať aj na skutočnosť, že už ústavný súd a medzinárodný súd rozhodol že boli porušené Ústava a medzinárodný dohovor. To znamená, že súd nedodržuje čl. 144 Ústavy SR. Spomínané uznesenie špeciálneho prokurátora dokazuje aj to, že sa porušuje medzinárodná   zmluva   čl.   13,   kde   sa   nemôžem   domôcť   výkonu   rozhodnutia,   aj   keď medzinárodný súd mi priznal porušenie čl. 6.

Chcem poukázať na skutočnosť, že celý súdny spor trvá viac ako 14 rokov a ja sa ani po právoplatných súdnych rozhodnutiach nemôžem domôcť výkonu súdneho rozhodnutia. Tým sa nezaoberal ani prokurátor špeciálnej prokuratúry v uznesení.

Žiadam Ústavný súd, aby my priznal právneho zástupcu na začatie konania pred Ústavnom   súdom   SR.   Predkladám   súdu   potvrdenie   sociálnej   poisťovni   a   úradu   práce v Prešove...

Žiadam Ústavný súd SR, aby moja sťažnosť bola prijatá tak, ako to prikazuje Ústava a ústavný zákon. Žiadam ústavný súd aby vydal takéto rozhodnutie:

Sťažovateľovi   F.   P.   sa   porušujú   základné   práva   a   slobody   priznané   v Ústave Slovenskej republiky a medzinárodným dohovorom. V Ústave SR v článku 20 každý má právo vlastniť majetok.

Článok 46 ods. 3, každý má právo na náhradu škody. Článok 48 ods. 2, každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Porušuje sa medzinárodný dohovor v článku 6 a v článku 13. Na základe predložených dôkazov je nespochybnené, že dochádza k spomínaným porušeniam Ústavy SR a medzinárodného dohovoru, tak ako som to už uviedol v mojej sťažnosti.

Žiadam ústavný súd SR, aby mi priznal primerané finančne zadosťučinenie § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Rozsah finančného zadosťučinenia žiadam finančnú čiastku vo výške 2 047 520,- Sk + trovy konania 111 952,- Sk priznané Okresným súdom v Prešove a nemajetkovú ujmu vo výške 1 000 000,- Sk.

Ako dôvod uvádzam, že ani v trestnom konaní sa moje podanie v primeranom čase neskončila a ja naďalej sa nemôžem domôcť výkonu rozhodnutia ani v trestnoprávnom konaní.   Je   preukázateľná   škoda,   tak   ako   som   ju   uviedol   v   primeranom   finančnom zadosťučinení a nemajetkovej ujme.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľky, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

1. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľa, že postupom Okresnej prokuratúry   Prešov, Krajskej   prokuratúry   v Prešove,   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície a Okresného súdu Prešov došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože do podania predmetnej sťažnosti ústavnému súdu nebolo začaté trestné stíhanie v dôsledku jeho trestného oznámenia z 24. októbra 2003, ktoré   podal   na neznámeho páchateľa.   Podľa   jeho   presvedčenia   mu „neznámy   páchateľ nevyplatil mzdu ani odstupné a Okresný súd v Prešove podľa môjho názoru zámerne zdržal spis č. 14 C 236/94 z dňa 18. 9. 2002, aby sa na odvolací súd dostal až po vyhlásení konkurzu, na zamestnávateľa“.

Ústavný súd pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí   medzi   základné práva   a slobody   podľa   druhej   hlavy ústavy   a ani ho nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   (II. ÚS 42/00),   pričom v okolnostiach danej veci to znamená, že sťažovateľ nemôže odvíjať začatie napadnutého konania od podania trestného oznámenia, ale až od vznesenia obvinenia, keď už sťažovateľ môže byť v procesnom postavení poškodeného (mutatis mutandis I. ÚS 121/07, Európsky súd   pre   ľudské   práva   Tomasi   v.   Francie,   1992).   V súvislosti   s predmetným   trestným oznámením   sťažovateľa   neexistuje   dosiaľ   žiadne   obvinenie   orgánov   činných   v trestnom konaní, a preto sťažovateľ ani nemôže vystupovať v postavení poškodeného, teda v jeho prípade   ani   nemôže   dôjsť   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a rovnako ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu,   ústavný   súd   konštatuje,   že   k porušeniu uvedených práv označeným štátnym orgánom v okolnostiach danej veci ani nemohlo dôjsť, pretože okresný súd v danej veci ani nekonal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v tejto časti treba považovať predmetnú sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde za zjavne neopodstatnenú.

2.   Sťažovateľ   namieta   aj   skutočnosť,   že   uznesením   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   v Prešove,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   sp.   zn.   ČVS:   ORP- 725/3-JP-PO-2007 z 12. septembra 2007 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ústavy, základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru, pretože jeho uvedené trestné oznámenie bolo odmietnuté, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku“. Ako to z príloh, ktoré   sťažovateľ   k svojmu   podaniu   pripojil,   vyplýva,   proti   uvedenému   uzneseniu   podal sťažovateľ 19. septembra 2007 sťažnosť.  

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   o sťažnosti   proti   uzneseniu   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-725/3-JP-PO-2007 z 12. septembra 2007 pripadalo jednoznačne rozhodovanie iného orgánu než ústavného súdu. Sťažovateľ teda v okolnostiach danej veci mal na ochranu svojich práv účinné   a dostupné   právne   prostriedky   nápravy,   ktoré   aj   využil,   čo   je   okolnosť,   ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o tejto časti sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

3.   Pokiaľ   sťažovateľ   vo   svojej   nejasnej   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 20 ústavy, práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru   v spojitosti   s namietaným   porušením   práv   zaručených   v čl.   48   ods.   2   ústavy a v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   konštatuje,   že zo skutočností,   ktoré   sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, nevyplýva žiadna možnosť porušenia označených základných práv, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008