SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 410/2021-11
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Jany Laššákovej a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupom a rozhodnutiam Okresného súdu Topoľčany z 5. decembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 46/2016 a Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 44/2019 takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na obhajobu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkami všeobecných súdov a ich postupmi označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť. Zároveň žiada, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom o podanej ústavnej sťažnosti.
2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí vyplýva nasledovný stav veci:
3. Sťažovateľ bol okresným súdom v bodoch 1 a 2 rozsudku odsúdený za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 3 písm. b) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a sčasti dokonané, na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
4. Krajský súd napadnutým uznesením odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany a sťažovateľa zamietol, pretože nie sú dôvodné.
II.
Argumentácia sťažovateľa
5. Proti uvedeným rozhodnutiam a postupom všeobecných súdov podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že v predmetných konaniach mu nebolo umožnené preštudovať súvisiace spisy iných trestných súdov, a to Okresného súdu Piešťany, Okresného súdu Poprad a Okresného súdu Námestovo, čím boli porušené jeho označené práva podľa dohovoru, ústavy a listiny.
6. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu č. k. III. ÚS 234/2021 z 27. mája 2021 v jeho inej veci, doručené mu 7. júna 2021, a od tohto rozhodnutia a jeho doručenia odvíja aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti a súčasne žiada po rozhodnutí ústavného súdu vrátiť všetky predložené prílohy k ústavnej sťažnosti.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, I. ÚS 1/2019), a preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).
8. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. Ústavný súd zistil, že v tomto prípade napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov nadobudli právoplatnosť ešte 12. júna 2019. Sťažovateľ odvíja splnenie podmienky 2-mesačnej lehoty na podanie inej ústavnej sťažnosti od doručenia nálezu ústavného súdu (bod 6), ktorým navyše nebolo sťažovateľovi vyhovené tiež pre oneskorenosť (vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 21/2017, konanie bolo skončené právoplatne 28. januára 2020, pozn.).
10. Ústavný súd konštatuje, že nie je možné odvíjať lehotu na podanie ústavnej sťažnosti od doručenia nálezu ústavného súdu v inej veci sťažovateľa. Ústavná sťažnosť bola podaná zjavne oneskorene, teda po uplynutí lehoty uvedenej v § 124 zákona o ústavnom súde.
11. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutým postupom a rozhodnutiam všeobecných súdov v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu:
12. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
13. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť má náležitosti ustanovené zákonom, nie je podaná zjavne neoprávnenou osobou, nie je neprípustná, oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
14. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z výsledku posúdenia ústavnej sťažnosti ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade vzhľadom na oneskorenosť podania ústavnej sťažnosti ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017, II. ÚS 315/2021).
15. Keďže nebol splnený jeden z kumulatívnych predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2021
Peter Molnár
predseda senátu