SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 410/2013-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Dianou Treščákovou, PhD.,Skladná 38, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Košice II č. k. 49 Er 1388/2012-44 z 13. novembra 2012 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), na porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súduKošice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 49 Er 1388/2012-44 z 13. novembra 2012 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).
1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 410/2013-9 zo 4. septembra 2013 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.
2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:
2.1 Sťažovateľkin otec, ktorý zomrel v roku 2007, uzavrel v roku 2002 zmluvuo pôžičke s ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporujúca veriteľka“), podľa ktorej sajej zaviazal vrátiť sumu takmer 7 miliónov Sk (230 000 €) s príslušenstvom. Tento záväzokbol zachytený v notárskej zápisnici z 29. mája 2002, v ktorej otec sťažovateľky zároveňsúhlasil s jej exekučnou vykonateľnosťou.
Kúpnou zmluvou z 23. mája 2002 však otec a matka sťažovateľky previedli nasťažovateľku svoj byt v kat. území ⬛⬛⬛⬛ za cenu 231 340 Sk (približne7 700 €) určenú znaleckým posudkom podľa vtedajších predpisov. Vklad vlastníckehopráva podľa tejto zmluvy bol povolený 28. mája 2002. Sťažovateľka ďalšou kúpnouzmluvou z 13. júna 2002 previedla uvedený byt na tretiu osobu za zhodnú cenu.
2.2 Rozsudkom okresného súdu č. k. 20 C 38/2008-66, ktorý bol potvrdenýrozsudkom odvolacieho súdu, bolo určené, že „právny úkon neb... (otca sťažovateľky, pozn.) a ⬛⬛⬛⬛... (t. j. sťažovateľky, pozn.), ktorým previedol... (otec sťažovateľky, pozn.) spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti... (t. j. bytu, prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, ako aj pozemku, pozn.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2012, je voči žalobkyni (t. j. odporujúcej veriteľke) právne neúčinný“.
Podľa odôvodnenia oboch rozsudkov súdy dospeli v podstate k záveru, že otecsťažovateľky od odporujúcej veriteľky vylákal pôžičku ešte pred prevodom bytuna sťažovateľku a že exekučne vykonateľnú notársku zápisnicu spísal až vtedy, keď bolpovolený vklad do katastra. Otec tým chcel rodinu ochrániť pred negatívnymi dôsledkamisvojich obchodov. Tým podľa súdov zmaril uspokojenie pohľadávky odporujúcej veriteľky.Okolnosť, že sťažovateľka predmetný byt už nevlastní, lebo ho previedla ďalej, podľa súdovnie je podstatná.
Dovolanie sťažovateľky proti poslednému potvrdzujúcemu rozsudku odvolaciehosúdu bolo odmietnuté.
2.3 Na základe toho odporujúca veriteľka podala voči sťažovateľke návrhna vykonanie exekúcie na sumu 73 000 € s príslušenstvom, proti ktorej sa sťažovateľkabránila námietkami, ktoré založila na tom, že
a) konanie o dedičstve po jej otcovi bolo zastavené, lebo nezanechal žiaden majetok,ona teda nič nezdedila, čím je podľa § 470 Občianskeho zákonníka vylúčená jejzodpovednosť za otcove dlhy,
b) nie je zrejmé, ako odporujúca veriteľka dospela k vymáhanej sume 73 000 €, keďsťažovateľka za prevod bytu získala prospech len vo výške približne 7 700 €.
Sťažovateľka zároveň navrhla zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť a tiežodklad exekúcie.
2.4 Okresný súd napadnutým uznesením, ktoré bolo sťažovateľke doručené4. decembra 2012, jej námietky i návrh na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnenípoukázal okrem iného na vyjadrenie odporujúcej veriteľky, podľa ktorej suma 73 000 € jehodnota prevedeného bytu, ako ju odhadli dve košické realitné kancelárie. Podstatu vecipotom okresný súd v uznesení zhodnotil takto:
«Súd... zistil, že exekučným titulom je Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002. Predmetom notárskej zápisnice je peňažné plnenie „ktorou sa ukladá dlžníkovi – povinnému (otcovi sťažovateľky, pozn.) vrátiť finančnú čiastku 32.596,43 € s prísl. a pohľadávku vo výške 197.171,88 €. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je zmluva o pôžičke zo dňa 22. 05. 2002 medzi... (otcom sťažovateľky a odporujúcou veriteľkou, pozn.). Dňa 28. 08. 2007 povinný zomrel a dedičmi sa stali (sťažovateľka, pozn.) a jej sestra... Spolu s exekučným titulom predložila oprávnená aj rozsudok Okresného súdu Košice II..., ktorým bolo určené, že právny úkon... – kúpna zmluva z 23. 05. 2002... je voči oprávnenej neúčinný avšak aj napriek tejto skutočnosti to nezakladá neprípustnosť vykonania exekúcie nakoľko inštitút odporovateľnosti je uplatniteľný aj v exekučnom konaní nakoľko jeho účelom je umožniť oprávnenému, ktorý má voči povinnej dedičke vymáhateľnú pohľadávku, dosiahnuť uspokojenie tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi... (t. j. otcovi sťažovateľky, pozn.) v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že oprávnená preukázala na základe rozsudku Okresného súdu Košice II...‚ že právny úkon je voči nej neúčinný predstavuje podklad k tomu, aby sa na základe exekučného titulu Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002 v danom prípade vydaného proti povinnej mohla domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z majetku nebohého... (otca sťažovateľky, pozn.) voči povinnej v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Súd záverom dáva do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 5/2008... (nasleduje citácia právnej vety, In: Zo súdnej praxe, roč. 2008, č. 4, s. 124, pozn.).»
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu vznáša v podstate dvaokruhy námietok:
a) uznesenie je zmätočné, pretože na jednej strane tvrdí, že sťažovateľka je povinnouz titulu právneho nástupníctva (dedenia) po svojom otcovi, na druhej strane, že titulomnároku odporujúcej veriteľky sú rozsudky, ktorými bolo vyhovené jej odporovacej žalobe;okresný súd sa pritom nijako nezaoberal sťažovateľkinými námietkami, že jej otec zomrelako nemajetný, preto nemôže zodpovedať za jeho dlhy, v dôsledku čoho je napadnutéuznesenie arbitrárne a porušuje jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právozaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru;
b) okresný súd nezaujal nijaké stanovisko k jej námietke, že nie je zrejmý základa spôsob výpočtu vymáhanej sumy 73 000 €. Ak by aj išlo o hodnotu bytu, okresný súd sanijako nevyrovnal s jej tvrdením, že ona zaň dostala len približne 7 700 €. Okresný súd sasám hodnotou bytu nijako nezaoberal a sťažovateľka odmieta, že by ju bolo možné určiť lenna základe vyjadrení realitných kancelárií, ktoré ho fyzicky neobhliadli, navyše z roku2009, nie z roku 2002, keď sa tento byt predával. Tým napadnuté uznesenie porušuje okremuž uvedených základných práv aj jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1ústavy.
4. Vzhľadom na to sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1/ Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012 a jeho uznesením z 13. 11. 2012 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy...
2/ Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 49 Er 1388/2012 z 13. 11. 2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3/ Okresný súd... je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Podľa zistení ústavného súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len„generálny prokurátor“) podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na základepodnetu sťažovateľky mimoriadne dovolanie z 12. septembra 2013 podľa § 243e ods. 1a § 243f ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako príslušný súd naprerokovanie mimoriadneho dovolania vyslovil názor o prípustnosti mimoriadnehodovolania a napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom uznesenímsp. zn. 3 MOber 4/2013 z 30. marca 2015 mimoriadne dovolanie zamietol.
7. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnúmožnosť účinnej ochrany svojich práv. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie jeoprávnený (z dôvodu neprípustnosti sťažnosti) poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom (mutatismutandis I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
7.1 V prípade, ak sťažovateľ príslušnému orgánu podá podnet na podaniemimoriadneho opravného prostriedku a tento orgán mimoriadny opravný prostriedok ajskutočne podá, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či takýtoprostriedok možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy tých základných právalebo slobôd, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ svojou sťažnosťou obrátil naústavný súd.
7.2 Ústavný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že „mimoriadne dovolaniegenerálneho prokurátora podané na návrh sťažovateľa možno (vzhľadom na kasačné účinkyrozhodnutia najvyššieho súdu o ňom) považovať za účinný právny prostriedok nápravy tohozákladného práva alebo slobody, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ obrátil naÚstavný súd Slovenskej republiky“ (porov. II. ÚS 42/01).
7.3 Ústavný súd taktiež judikoval, že ak o závažných procesných pochybeniach,ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinnýrozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkovupravených v príslušnom procesnom poriadku, je prípustnosť konania pred ústavným súdompred vyčerpaním týchto opravných prostriedkov vylúčená (porov. mutatis mutandis IV. ÚS10/02).
8. Keďže v sťažovateľkinej veci bolo podané mimoriadne dovolanie, ústavný súd preustálenie prípustnosti konania o sťažnosti sťažovateľky pred ústavným súdom muselzisťovať, (i) či generálny prokurátor podal vo veci mimoriadne dovolanie (tento bod jevzhľadom na už uvedené závery zodpovedaný kladne), (ii) či najvyšší súd vo veci podanéhomimoriadneho dovolania pripustil toto mimoriadne dovolanie (teda nedošlo k jehoodmietnutiu), (iii) či obsah a rozsah výhrad vznesených generálnym prokurátoromv mimoriadnom dovolaní sa zhodujú s námietkami sťažovateľky vznesenými pred ústavnýmsúdom a (iv) či najvyšší súd vo veci po pripustení mimoriadneho dovolania konal, príp.rozhodol.
8.1 Tým, že najvyšší súd vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho dovolaniaa napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom zároveň obsah a rozsahvýhrad vznesených generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní sa vecne zhodujús námietkami sťažovateľky vznesenými pred ústavným súdom, sťažovateľke sa dostaloefektívneho právneho prostriedku nápravy proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,a teda nie je v zmysle ústavy a zákona o ústavnom súde prípustné preskúmanie napadnutéhouznesenia okresného súdu ústavným súdom, keďže preskúmať napadnuté uznesenieokresného súdu ústavným súdom bolo v tomto prípade možné iba subsidiárne, teda ak byo ochrane sťažovateľkiných základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd (povedanérečou zákona o ústavnom súde, konanie o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresnéhosúdu ústavným súdom nie je prípustné).
8.2 Ústavný súd uzatvára, že preskúmaním sťažnosti zo strany ústavného súdu bydošlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej vecirozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov.mutatis mutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08,IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože bymohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a lenobťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípovprávneho štátu.
9. Na základe uvedeného ústavný súd pre neodstrániteľný nedostatok podmienokkonanie o sťažnosti v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 103 a § 104 OSPzastavil.
10. V závere ústavný súd pripomína, že sťažovateľke zostáva zachovaná možnosťpodať v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti uzneseniunajvyššieho súdu, ktorým rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015