znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 410/2013-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Dianou   Treščákovou,   PhD.,Skladná 38, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Košice II č. k. 49 Er 1388/2012-44 z 13. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára2013   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), na porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súduKošice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 49 Er 1388/2012-44 z 13. novembra 2012 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).

1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 410/2013-9 zo 4. septembra 2013 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.

2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:

2.1 Sťažovateľkin otec, ktorý   zomrel v roku 2007, uzavrel v roku   2002 zmluvuo pôžičke s ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporujúca veriteľka“), podľa ktorej sajej zaviazal vrátiť sumu takmer 7 miliónov Sk (230 000 €) s príslušenstvom. Tento záväzokbol zachytený v notárskej zápisnici z 29. mája 2002, v ktorej otec sťažovateľky zároveňsúhlasil s jej exekučnou vykonateľnosťou.

Kúpnou   zmluvou   z 23.   mája   2002   však   otec   a   matka   sťažovateľky   previedli   nasťažovateľku   svoj byt v kat.   území ⬛⬛⬛⬛ za   cenu   231 340   Sk   (približne7 700 €)   určenú   znaleckým   posudkom   podľa   vtedajších   predpisov.   Vklad   vlastníckehopráva   podľa   tejto   zmluvy   bol   povolený   28.   mája   2002.   Sťažovateľka   ďalšou   kúpnouzmluvou z 13. júna 2002 previedla uvedený byt na tretiu osobu za zhodnú cenu.

2.2   Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   20   C   38/2008-66,   ktorý   bol   potvrdenýrozsudkom odvolacieho súdu, bolo určené, že „právny úkon neb... (otca sťažovateľky, pozn.) a ⬛⬛⬛⬛... (t. j. sťažovateľky, pozn.), ktorým previedol... (otec sťažovateľky, pozn.) spoluvlastnícke   právo   k   nehnuteľnosti... (t.   j.   bytu,   prislúchajúceho   spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, ako aj pozemku, pozn.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2012, je voči žalobkyni (t. j. odporujúcej veriteľke) právne neúčinný“.

Podľa   odôvodnenia   oboch   rozsudkov   súdy   dospeli   v   podstate   k   záveru,   že   otecsťažovateľky   od   odporujúcej   veriteľky   vylákal   pôžičku   ešte   pred   prevodom   bytuna sťažovateľku a že exekučne vykonateľnú notársku zápisnicu spísal až vtedy, keď bolpovolený vklad do katastra. Otec tým chcel rodinu ochrániť pred negatívnymi dôsledkamisvojich obchodov. Tým podľa súdov zmaril uspokojenie pohľadávky odporujúcej veriteľky.Okolnosť, že sťažovateľka predmetný byt už nevlastní, lebo ho previedla ďalej, podľa súdovnie je podstatná.

Dovolanie   sťažovateľky   proti   poslednému   potvrdzujúcemu   rozsudku   odvolaciehosúdu bolo odmietnuté.

2.3   Na   základe   toho   odporujúca   veriteľka   podala   voči   sťažovateľke   návrhna vykonanie exekúcie na sumu 73 000 € s príslušenstvom, proti ktorej sa sťažovateľkabránila námietkami, ktoré založila na tom, že

a) konanie o dedičstve po jej otcovi bolo zastavené, lebo nezanechal žiaden majetok,ona   teda   nič   nezdedila,   čím   je   podľa   §   470   Občianskeho   zákonníka   vylúčená   jejzodpovednosť za otcove dlhy,

b) nie je zrejmé, ako odporujúca veriteľka dospela k vymáhanej sume 73 000 €, keďsťažovateľka za prevod bytu získala prospech len vo výške približne 7 700 €.

Sťažovateľka   zároveň   navrhla   zastavenie   exekúcie   pre   svoju   nemajetnosť   a   tiežodklad exekúcie.

2.4   Okresný   súd   napadnutým   uznesením,   ktoré   bolo   sťažovateľke   doručené4. decembra   2012,   jej   námietky   i   návrh   na   odklad   exekúcie   zamietol.   V   odôvodnenípoukázal okrem iného na vyjadrenie odporujúcej veriteľky, podľa ktorej suma 73 000 € jehodnota prevedeného bytu, ako ju odhadli dve košické realitné kancelárie. Podstatu vecipotom okresný súd v uznesení zhodnotil takto:

«Súd... zistil, že exekučným titulom je Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002. Predmetom   notárskej   zápisnice   je   peňažné   plnenie   „ktorou   sa   ukladá   dlžníkovi   – povinnému (otcovi   sťažovateľky,   pozn.) vrátiť   finančnú   čiastku   32.596,43   €   s   prísl.   a pohľadávku vo výške 197.171,88 €. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je zmluva o pôžičke zo dňa 22. 05. 2002 medzi... (otcom sťažovateľky a odporujúcou veriteľkou, pozn.). Dňa 28. 08. 2007 povinný zomrel a dedičmi sa stali (sťažovateľka, pozn.) a jej sestra... Spolu s exekučným titulom predložila oprávnená aj rozsudok Okresného súdu Košice II..., ktorým bolo určené, že právny úkon... – kúpna zmluva z 23. 05. 2002... je voči oprávnenej neúčinný avšak aj napriek tejto skutočnosti to nezakladá neprípustnosť vykonania exekúcie nakoľko   inštitút   odporovateľnosti   je   uplatniteľný   aj   v   exekučnom   konaní   nakoľko   jeho účelom je umožniť oprávnenému, ktorý má voči povinnej dedičke vymáhateľnú pohľadávku, dosiahnuť   uspokojenie   tejto   pohľadávky   z   majetku,   ktorý   ušiel   dlžníkovi... (t.   j.   otcovi sťažovateľky, pozn.) v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že oprávnená preukázala na základe rozsudku Okresného súdu Košice II...‚ že právny úkon je voči nej neúčinný predstavuje podklad k tomu, aby sa na základe exekučného titulu Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002 v danom prípade vydaného proti povinnej mohla domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym   úkonom   ušlo   z   majetku   nebohého... (otca   sťažovateľky,   pozn.) voči   povinnej v prospech   ktorej   bol   právny   úkon   urobený.   Súd   záverom   dáva   do   pozornosti   judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 5/2008... (nasleduje citácia právnej vety, In: Zo súdnej praxe, roč. 2008, č. 4, s. 124, pozn.).»

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu vznáša v podstate dvaokruhy námietok:

a) uznesenie je zmätočné, pretože na jednej strane tvrdí, že sťažovateľka je povinnouz titulu právneho nástupníctva (dedenia) po svojom otcovi, na druhej strane, že titulomnároku odporujúcej veriteľky sú rozsudky, ktorými bolo vyhovené jej odporovacej žalobe;okresný súd sa pritom nijako nezaoberal sťažovateľkinými námietkami, že jej otec zomrelako nemajetný, preto nemôže zodpovedať za jeho dlhy, v dôsledku   čoho je napadnutéuznesenie arbitrárne a porušuje jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právozaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru;

b) okresný súd nezaujal nijaké stanovisko k jej námietke, že nie je zrejmý základa spôsob výpočtu vymáhanej sumy 73 000 €. Ak by aj išlo o hodnotu bytu, okresný súd sanijako nevyrovnal s jej tvrdením, že ona zaň dostala len približne 7 700 €. Okresný súd sasám hodnotou bytu nijako nezaoberal a sťažovateľka odmieta, že by ju bolo možné určiť lenna základe vyjadrení realitných kancelárií, ktoré ho fyzicky neobhliadli, navyše z roku2009, nie z roku 2002, keď sa tento byt predával. Tým napadnuté uznesenie porušuje okremuž uvedených základných práv aj jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1ústavy.

4. Vzhľadom na to sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1/ Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012 a jeho uznesením z 13. 11. 2012 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy...

2/ Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 49 Er 1388/2012 z 13. 11. 2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3/ Okresný súd... je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Podľa zistení ústavného súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len„generálny prokurátor“) podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na základepodnetu sťažovateľky mimoriadne dovolanie z 12. septembra 2013 podľa § 243e ods. 1a § 243f ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako príslušný súd naprerokovanie   mimoriadneho   dovolania   vyslovil   názor   o prípustnosti   mimoriadnehodovolania   a napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   vecne   preskúmal,   pričom   uznesenímsp. zn. 3 MOber 4/2013 z 30. marca 2015 mimoriadne dovolanie zamietol.

7. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnúmožnosť účinnej ochrany svojich práv. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie jeoprávnený (z dôvodu neprípustnosti sťažnosti) poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom (mutatismutandis I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

7.1   V   prípade,   ak   sťažovateľ   príslušnému   orgánu   podá   podnet   na   podaniemimoriadneho opravného prostriedku a tento orgán mimoriadny opravný prostriedok ajskutočne   podá,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   skúma,   či   takýtoprostriedok možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy tých základných právalebo slobôd, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ svojou sťažnosťou obrátil naústavný súd.

7.2   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   už   rozhodol,   že   „mimoriadne   dovolaniegenerálneho prokurátora podané na návrh sťažovateľa možno (vzhľadom na kasačné účinkyrozhodnutia najvyššieho súdu o ňom) považovať za účinný právny prostriedok nápravy tohozákladného práva alebo slobody, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ obrátil naÚstavný súd Slovenskej republiky“ (porov. II. ÚS 42/01).

7.3 Ústavný súd taktiež judikoval, že ak o závažných procesných pochybeniach,ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinnýrozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkovupravených v príslušnom procesnom poriadku, je prípustnosť konania pred ústavným súdompred vyčerpaním týchto opravných prostriedkov vylúčená (porov. mutatis mutandis IV. ÚS10/02).

8. Keďže v sťažovateľkinej veci bolo podané mimoriadne dovolanie, ústavný súd preustálenie   prípustnosti   konania   o sťažnosti   sťažovateľky   pred   ústavným   súdom   muselzisťovať, (i) či generálny prokurátor podal vo veci mimoriadne dovolanie (tento bod jevzhľadom na už uvedené závery zodpovedaný kladne), (ii) či najvyšší súd vo veci podanéhomimoriadneho   dovolania   pripustil   toto   mimoriadne   dovolanie   (teda   nedošlo   k jehoodmietnutiu),   (iii)   či   obsah   a rozsah   výhrad   vznesených   generálnym   prokurátoromv mimoriadnom dovolaní sa zhodujú s námietkami sťažovateľky vznesenými pred ústavnýmsúdom a (iv) či najvyšší súd vo veci po pripustení mimoriadneho dovolania konal, príp.rozhodol.

8.1   Tým,   že   najvyšší   súd   vyslovil   názor   o prípustnosti   mimoriadneho   dovolaniaa napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom zároveň obsah a rozsahvýhrad vznesených generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní sa vecne zhodujús námietkami   sťažovateľky   vznesenými   pred   ústavným   súdom,   sťažovateľke   sa   dostaloefektívneho právneho prostriedku nápravy proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,a teda nie je v zmysle ústavy a zákona o ústavnom súde prípustné preskúmanie napadnutéhouznesenia   okresného   súdu   ústavným   súdom,   keďže   preskúmať   napadnuté   uznesenieokresného súdu ústavným súdom bolo v tomto prípade možné iba subsidiárne, teda ak byo ochrane sťažovateľkiných základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd   (povedanérečou zákona o ústavnom súde, konanie o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresnéhosúdu ústavným súdom nie je prípustné).

8.2 Ústavný súd uzatvára, že preskúmaním sťažnosti zo strany ústavného súdu bydošlo   k   vzniku   ústavne   neakceptovateľného   stavu,   keď   by   v   zásade   o rovnakej   vecirozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov.mutatis   mutandis   II.   ÚS   1/08,   II.   ÚS   393/2014,   III.   ÚS   632/2014,   IV. ÚS 146/08,IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože bymohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a lenobťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípovprávneho štátu.

9. Na základe uvedeného ústavný súd pre neodstrániteľný nedostatok podmienokkonanie o sťažnosti v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 103 a § 104 OSPzastavil.

10. V závere ústavný súd pripomína, že sťažovateľke zostáva zachovaná možnosťpodať v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti uzneseniunajvyššieho súdu, ktorým rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015