II. ÚS 41/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 1999 predbežne prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci porušenia práv priznaných čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. VII Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a čl. 11, 12 a 13.9 Záverečného dokumentu Viedenskej následnej schôdzky KBSE a takto

r o z h o d o l :

Podnet   ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol 9. februára 1999 doručený podnet ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ktorým namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. VII Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) a čl. 11, 12 a 13.9 Záverečného dokumentu Viedenskej následnej schôdzky KBSE, ku ktorému došlo v konaní o priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu na Okresnom úrade Bratislava I.

Predkladateľ podnetu namietol, že spáchanie priestupku oznámil Okresnému úradu Bratislava dňa 10. decembra 1996 a do termínu podania podnetu na Ústavný súd SR neobdržal právoplatné rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že podnet v predloženej podobe nespĺňal náležitosti predpísané § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., vyzval ústavný súd predkladateľa listom zo dňa 18. januára 1999, aby podnet doplnil. Ústavný súd toho istého dňa vyzval prednostu Okresného úradu Bratislava I, aby sa k podnetu vyjadril.

v súdom určenej lehote podnet doplnil tak, že okrem už v pôvodnom podnete označených práv namieta aj porušenie práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Oznámenie vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uskutočnil

na Okresnom úrade Bratislava I dňa 11. decembra 1996 a bolo zaevidované pod sp. zn. 082-11290/1996-08W. Vzhľadom na to, že Okresný úrad vo veci ani do dňa doplnenia podnetu vec nerozhodol, došlo podľa tvrdení predkladateľa podnetu k porušeniu vyššie uvedených práv.

Okresný úrad Bratislava I zaslal Ústavnému súdu SR 9. marca 1999 pod č. sp. 082-3858/99-08A vyjadrenie, v ktorom uviedol:

„K podnetu Vám oznamujeme, že Okresný úrad Bratislava I obdržal dňa 11. 12. 1996 podanie ⬛⬛⬛⬛ voči ⬛⬛⬛⬛. Nakoľko podanie bolo neúplné (chýbala adresa obvineného), bol oznamovateľ vyzvaný, aby v lehote do 31. 12. 1996 ho v tomto smere doplnil. Pán ⬛⬛⬛⬛ na výzvu reagoval až 8. 1. 1997 v tom zmysle, aby sme si adresu obvineného zistili na Miestnom úrade Bratislava – Staré Mesto.

Termín prejednávania priestupku bol stanovený na deň 5. 2. 1997. Dostavil sa len obvinený, oznamovateľ napriek tomu, že predvolanie riadne prevzal dňa 20. 1. 1997, sa bez ospravedlnenia nedostavil. S termínom prejednávania priestupku bol oznamovateľ oboznámený aj telefonicky, pričom bol vyzvaný, aby zabezpečil účasť prípadných svedkov.

Vzhľadom na to, že obvinený poprel spáchanie priestupku, oznamovateľ sa nezúčastnil konfrontácie ani nenavrhol svedkov, správny orgán vec ukončil zastavením konania z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.Oznamovateľ ⬛⬛⬛⬛ nebol v zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účastníkom konania, preto sa mu rozhodnutie neoznamovalo. Taktiež v zmysle ustanovenia § 67 ods. 4 citovaného zákona nežiadal, aby ho správny orgán upovedomil o urobených opatreniach.“

Následne Ústavný súd SR listom zo 17. marca 1999 požiadal ⬛⬛⬛⬛, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvádzaným Okresným úradom Bratislava I. Na túto výzvu Ústavného súdu SR ⬛⬛⬛⬛ v určenej lehote nereagoval.

II.

Ústavný súd SR podnet v časti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd podnet odmietol aj v ostatných častiach. Predkladateľ podnetu totiž uplatnil námietku porušenia čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Namietaným článkom Paktu sa osobám priznáva právo na spravodlivé prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom, nie však právo na prerokovanie veci pred iným orgánom ako súdnym. K namietanému porušeniu čl. VII Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a čl. 11, 12 a 13.9 Záverečného dokumentu Viedenskej následnej schôdzky KBSE je potrebné uviesť, že oba tieto akty majú povahu politických dokumentov, neboli vyhlásené podľa čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 a § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uvedené dokumenty nepriznávajú občanom Ústavou SR garantované práva a slobody.

Na základe uvedených skutočností Ústavný súd SR podnet podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení v celom rozsahu odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 1999

JUDr. Ján   D r g o n e c

predseda senátu