znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 41/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. H., N., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 8 Co 91/2009 a konaniami, ktoré   uvedenému   konaniu   predchádzali   (sp.   zn.   8   Co   115/2006,   8 Co 106/2005, 8 Co 25/2003 a sp. zn. 8 Co 408/99) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 91/2009 a konaniami, ktoré uvedenému konaniu na krajskom súde predchádzali (sp. zn. 8 Co 115/2006, 8 Co 106/2005, 8 Co 25/2003 a sp. zn. 8 Co 408/99).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že: «Na Krajskom súde v Nitre je vedené súdne konanie pod spisovou značkou 8Co/91/2009 v právnej veci navrhovateľky: MUDr. D. H., N. proti odporcovi: MUDr. Z. S., N., o ochranu osobnosti.

Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol podaný na Okresný súd Nové Zámky ešte dňa 06.02.1998. Navrhovateľka sa týmto návrhom domáhala ochrany svojej osobnosti voči odporcovi v I.) rade M. s.r.o. a odporcovi v II.) rade MUDr. Z. S. Do dnešného dňa nie je predmetná vec právoplatne skončená...

Okresný súd v Nových Zámkoch na pojednávaní dňa 31.05.1999 o podanom návrhu rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal k náhrade trov konania.

Proti   tomuto   rozsudku   podali   odvolanie   navrhovateľka   a   odporca   v   1.)   rade. Odporca v 1.) rade podal odvolanie len v časti výroku o náhrade trov konania. Krajský súd v Nitre o podaných odvolaniach rozhodol... tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy 200.000,-Sk odporcom v 2.) rade navrhovateľke a náhrady trov konania navrhovateľky a odporcu v 2.) rade zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 2.) rade odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že vykonané dokazovanie nebolo postačujúce na zistenie, či odporca v 2.) rade zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky.

Po   doplnení   dokazovania   v   intenciách   zrušujúceho   rozsudku   odvolacieho   súdu Okresný súd Nové Zámky dospel k záveru, že návrh v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy voči odporcovi   je   dôvodný   a na   pojednávaní   dňa 17.09.2002   vyhlásil rozsudok sp.   zn. 12C 34/98-225,   ktorým   zaviazal   odporcu   zaplatiť   navrhovateľke   náhradu   nemajetkovej ujmy 200.000,- Sk ako aj jej nahradiť trovy konania vo výške 69.107,- Sk.

Odporca napadol rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním. Domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v celom rozsahu. Odvolací súd... 20.11.2003 dospel k záveru, že bolo potrebné toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Proti   rozsudku   odvolacieho   súdu   podal   odporca   dovolanie,   v   ktorom   žiadal   aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu nebola daná možnosť zúčastniť sa výsluchu svedkyne..., keď mu nebolo oznámené miesto a termín jej výsluchu dožiadaným súdom, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedkyne a bolo mu znemožnené klásť jej otázky. Odporca uviedol, že odvolací súd z porušenia jeho práv   nevyvodil   žiadne   dôsledky,   ale   naopak   s   nesprávnym   procesným   postupom   súdu prvého stupňa sa stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací mal za to, že nerešpektovaním práva odporcu byť prítomný pri vykonávaní dôkazu dožiadaným súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom...

Dovolací súd preto rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co 25/03-274 zo dňa 20.11.2003   a   rozsudok   Okresného   súdu   Nové   Zámky   sp.   zn.   12C/34/98-225   zo   dňa 17.09.2002 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

Okresný   súd   Nové   Zámky   po   tom,   ako   mu   bola   vec   vrátená   na   ďalšie   konanie, doplnil   dokazovanie   výsluchom   svedkyne   Mgr.   A.   G.   Súd   po   doplnenom   dokazovaní... dospel k záveru, že výroky odporcu odvysielané v televíznom šote na adresu navrhovateľky boli   objektívne   spôsobilé   zasiahnuť   dobré   meno   navrhovateľky   ako   lekárky   a preto   na pojednávaní dňa 26.10.2004 vyhlásil rozsudok sp. zn. 10C 167/04-342, ktorým zaviazal odporcu   zaplatiť   navrhovateľke   náhradu   nemajetkovej   ujmy   200.000,-   Sk   ako   aj   jej nahradiť trovy konania vo výške 119.300,- Sk.

Proti   tomuto   rozsudku   podal   odporca   odvolanie.   Krajský   súd   v Nitre   uznesením zo dňa   24.02.2005   vrátil   spis   Okresnému   súdu   v   Nových   Zámkoch   bez   rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený z tam uvedených dôvodov.

Krajský   súd   v Nitre...   z   dôvodu   procesného   pochybenia   prvostupňového   súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

Okresný súd Nové Zámky... 17.02.2006 vyhlásil rozsudok sp. zn. 10C 167/04-442, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy 200.000,- Sk ako aj jej nahradiť trovy konania vo výške 166.384,- Sk.

...   rozsudok   napadol   odporca   odvolaním.   Žiadal,   aby   odvolací   súd   napadnutý rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zmenil   a   návrh   navrhovateľky   zamietol.   Odvolací   súd... 19.04.2007 dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/167/04-442 zo dňa 17.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co 115/2006-477 zo dňa 19.04.2007 nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2007 a vykonateľnosť dňa 03.07.2007.

Ústavný súd Slovenskej republiky...   03.09.2007,   sp.   zn.   I.   ÚS   155/07-20   oznámil navrhovateľke MUDr. D. H., že uznesením č. k. I. ÚS 155/07-20 zo dňa 28.08.2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. Z. S., N., vo veci porušenia základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na slobodu prejavu podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové   Zámky   v konaní vedenom   po sp.   zn.   10C   167/2004 (predtým sp.   zn.   12C 34/98) a rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   sp.   zn.   8Co   115/2006   z   19.04.2007   a   odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C 167/2004-442 zo 17.02.2006 v   spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   sp.   zn.   8Co   115/2006   z   19.04.2007   do právoplatnosti rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   prerokoval sťažnosť   MUDr.   Z.   S.   a   nálezom sp.   zn.   I.   ÚS 155/07-34 zo dňa   03.12.2008 rozhodol o podanej sťažnosti tak, že:

1.   Základné   právo   MUDr.   Z.   S.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v spojení s právom na slobodu prejavu podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných   práv   a   slobôd,   čl.   26   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   10   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   porušené   rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co 115/2006 z 19. 04.2007.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co 115/2006 z 19. 04.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky „všeobecné súdy (krajský súd i okresný súd) rozhodli v danej veci celkom formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby   mal   ich   výrok   rozumný   základ   v   zistenom   skutkovom   stave   a   poskytoval   rozumné vysvetlenie toho, akým právne predpokladaným spôsobom sťažovateľ neoprávnene zasiahol do   práva   na   ochranu   osobnosti   navrhovateľky“.   Predmetné   konanie   bolo   vrátené Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 8Co/91/2009. Krajský súd v Nitre (spolu s Okresným súdom Nové Zámky) porušil nielen ústavné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale zároveň konal aj v rozpore so základnými princípmi konania, akými sú hospodárnosť a rýchlosť konania v zmysle   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   „v   konaní   postupuje   súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“ Sťažovateľka   si   je   vedomá   existencie   a   účinnosti   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov, avšak vychádzajú z názoru ústavného súdu, podľa ktorého o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdom a o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, naďalej rozhoduje len Ústavný súd Slovenskej republiky (III.ÚS 122/05-8).»

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľky MUDr. D. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   v   konaní   vedenom   od   sp.   zn. 8Co/91/2009   (predtým   sp.   zn.   8Co/115/2006,   8Co/106/2005,   8Co/25/2003,   8Co/408/99) porušené bolo.

Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/91/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

MUDr. D. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.800,-€..., ktoré jej je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť MUDr. D. H. trovy právneho zastúpenia v sume   292,38 €...   na   účet jej právneho zástupcu JUDr.   O.   Š.,   do dvoch mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu, ktorou bola vyzvaná, aby upresnila svoju ústavnú   sťažnosť,   5.   novembra   2009   doručila   úpravu   sťažnostného   návrhu   (petitu) a navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky MUDr. D. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   v konaní   vedenom   od   sp.   zn. 8Co/91/2009   (predtým   sp.   zn.   8Co/115/2006,   8Co/106/2005,   8Co/25/2003,   8Co/408/99) porušené bolo.

MUDr. D. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.800,- €..., ktoré jej je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť MUDr. D. H. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € [slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8.808,24 Sk)] na účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   O.   Š.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu súčasne ústavnému súdu oznámila, že trvá na petite, podľa ktorého k porušeniu jej označených základných práv došlo   všetkými   označenými   konaniami   Krajského   súdu   v   Nitre   (8   Co/91/2009, 8 Co/115/2006,   8   Co/106/2005,   8   Co/25/2003,   8   Co/408/99)   vrátane   konaní,   ktoré   im predchádzali.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu   v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 91/09 a konaniami, ktoré uvedenému konaniu na krajskom súde predchádzali (sp. zn. 8 Co 115/06, 8 Co 106/05, 8 Co 25/03 a 8 Co   408/99).   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľka,   ktorá   je   v konaní   pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená, ani po výzve ústavného súdu neoznačila za   porušovateľa   svojich   označených   základných   práv   súd,   ktorý   konal   v danej   veci   na prvom stupni, teda Okresný súd Nové Zámky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom,   keď   sa   sťažovateľka   „dozvedela“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ krajského súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania.

Podľa zistenia ústavného súdu napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 8 C 115/06 bolo právoplatne   skončené   29.   júna   2007,   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   8   Co106/05   bolo právoplatne   skončené   3.   novembra   2005,   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   8   C   25/03   bolo právoplatne skončené 22. januára 2004,   konanie vedené pod sp.   zn. 8 Co 408/99 bolo právoplatne   skončené   8.   júna   2001.   Všetky   napadnuté   konania   boli   teda   právoplatne skončené zjavne pred uplynutím dvojmesačnej lehoty, ktorú sťažovateľka mala na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Keďže   v napadnutých   konaniach   sa   sťažovateľka   o namietaných   zbytočných prieťahoch   mohla   dozvedieť   najneskôr   v deň   právoplatného   ukončenia   týchto   konaní, predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (25. júna 2009), keď už dávno uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v sťažnosti   vo   vzťahu   ku konaniam sp. zn. 8 Co 115/06, 8 Co 106/05, 8 Co 25/03 a sp. zn. 8 Co 408/99. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť v tejto časti ako návrh podaný oneskorene.

2.   Pokiaľ   sťažovateľka   namietala   porušovanie   ňou   označených   základných   práv v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 8 Co 91/09, v tejto časti je sťažnosť podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 46/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd zistil, že konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 8 Co 91/09 bolo začaté 13. mája 2009. Po prvotných úkonoch (doručovanie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Nc 13/09 z 30. apríla 2009, ktorým rozhodol, že sudcovia krajského   súdu   JUDr.   H.,   JUDr.   N.   a JUDr.   P.   nie   sú   vylúčení   z prejednávania a rozhodovania veci,   účastníkom konania) krajský súd nariadil   pojednávanie na 25.   jún 2009   a   na   tomto   pojednávaní,   na   ktorom   bola   prítomná   aj   sťažovateľka   a   jej   právny zástupca, meritórne rozhodol.

Postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 91/09 sa teda zjavne nevyznačuje   žiadnymi   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup   okresného   súdu   a krajského   súdu   v napadnutom konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej návrh ústavný súd v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010