znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 41/08-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa, o prijatej sťažnosti K. V., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu   Bardejov   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom   pod sp. zn. 4 C 499/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   V.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť K. V. trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právnej   zástupkyne   JUDr.   Ľ.   V.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. januára 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. V., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02.

Sťažovateľ   uviedol,   že   27.   júna   2001   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žaloba smerovala proti správcovi konkurznej podstaty J, a. s., B.

Okresný súd z dôvodu vecnej príslušnosti postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), tento však nesúhlasil so svojou príslušnosťou, preto vec postúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndob 350/02 z 28. júna 2002 vyslovil, že na konanie vo veci je príslušný okresný súd.K žalobe sa sťažovateľom označený žalovaný - správca konkurznej podstaty J., a. s., B., vyjadril podaním z 28. októbra 2002.

Sťažovateľ vychádzajúc z tvrdenia žalovaného v 1. rade podaním z 27. novembra 2002 rozšíril okruh účastníkov o spoločnosti E., s. r. o., B., a Ž., s. r. o., B.

Okresný   súd   uznesením   z   18.   júna   2003   pripustil   do   konania   novooznačených žalovaných.

Pojednávanie 21. augusta 2003 bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd uznesením z 18. novembra 2003 nariadi znalecké dokazovanie.Uznesením z 25. novembra 2005 okresný súd pripustil do konania ďalšieho účastníka a pripustil aj upresnenie petitu žaloby.

Sťažovateľ 6. decembra 2005 svojím podaním rozšíril o ďalších účastníkov konania svoju žalobu na strane pasívne legitímnych.

Okresný   súd   uznesením   z 2.   mája 2006   pripustil   do   konania   ďalších   účastníkov a pripustil aj upravený petit žaloby.

Ďalšie   pojednávanie sa   uskutočnilo   30.   augusta   2006,   bolo odročené   na neurčito s tým, že počas pojednávania právna zástupkyňa žalovaných J. M., L. M. a S. K. vzniesla protinávrh a zároveň nastolila otázku, či v konaní môže ešte vystupovať správca konkurznej podstaty, pretože J., a. s., B., je už vymazaný z obchodného registra.

Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa K. V. zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Bardejov,   č.   k.   4 C 499/02 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov aby konal vo veci vedenej pod sp. 4 C 499/02.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bardejov povinný zaplatiť sťažovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

Ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Predseda okresného súdu 21. februára 2008 oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň zaslal vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ   K.   V.   v   konaní   Okresného   súdu   Bardejov   sp.   zn.   4   C   499/2002   sa domáha   určenia   vlastníckeho   k   nehnuteľnosti.   Konanie   vo   veci   bolo   začaté   žalobou sťažovateľa súdu doručenou dňa 27. 6. 2001 (konanie na základe tejto žaloby bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 5 C 489/01). Postupom podľa § 104a ods. 2 O.s.p. súd podaním zo dňa 6. 11. 2001 postúpil vec na konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach s tým, že ide o vec na prejednanie a rozhodnutie ktorej je podľa § 9 ods. 4 písm. a) O.s.p. vecne príslušný označený   súd.   Na   základe   nesúhlasu   Krajského   súdu   v   Košiciach   s   postúpením   veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 28. 6. 2002 č. k. Ndob 350/02- 24 vyslovil, že na konanie je príslušný Okresný súd Bardejov a spis bol dňa 23. 8. 2002 vrátený Okresnému súdu Bardejov. Spisu bola pridelená spisová značka 4 C 499/02, pod ktorou sa konanie vedie doposiaľ.

Z   obsahu spisu   som   zistil,   že v priebehu   konania došlo k prieťahom zavinených súdom a to v období od 27. 10. 2003 (...) do 1. 7. 2005 (...) v dôsledku čoho akceptujem tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Toto zistenie bolo tiež dôvodom, pre ktoré bola sťažnosť sťažovateľa K. V. podaná podľa ustanovenia § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uznaná v mojom písomnom stanovisku zo dňa 12. 1. 2007 Spr. 1605/06 za dôvodnú.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   žiada   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktorý nárok však bližšie neodôvodňuje. Vychádzajúc však z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (...) primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch možno priznať tomu, koho základné právo bolo porušené, ak samotné konštatovanie porušenia práva nepostačuje, vzhľadom na okolnosti prípadu, na účinnú nápravu. Podľa nášho názoru pre účinnú nápravu v tomto prípade postačuje už samotné konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa a to napriek konštatovanému porušeniu základného práva sťažovateľa a celkovej dĺžke konania. Na celkovej dĺžke konania totiž sa významnou mierou podieľal samotný sťažovateľ, ktorý opakovane menil žalobu čo do okruhu účastníkov (podaním zo dňa 27. 11. 2002, 7. 10. 2005, 6. 12. 2005 a naposledy podaním zo dňa 12. 2. 2008 mení petit žaloby), čo nesporne svedčí o nedostatočnej príprave sťažovateľa na podanie žaloby a ktorá skutočnosť nesporne ovplyvnila priebeh konania i jeho dĺžku. Navrhujem preto, aby súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti, t. j. v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, zamietol.“

Sťažovateľ 6. februára 2008 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 499/02 a zistil tento priebeh konania:

- 27. júna 2001 bola podaná žaloba. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 489/01. Sťažovateľ súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov;

-   7.   septembra   2001   sťažovateľ   doručil   podklady   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov – vyplnené tlačivo;

- 8. novembra 2001 bol spis doručený krajskému súdu ako vecne príslušnému (sp. zn. 17 Cb 958/01);

- 6. júna 2001 spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o vecnej príslušnosti súdu (sp. zn. Ndob 350/02);

- 29. júla 2002 bol spis vrátený krajskému súdu s uznesením sp. zn. Ndob 350/02 z 28. júna 2002, ktorým určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Ďalej bol spis vedený pod sp. zn. 4 C 499/02;

- 6. novembra 2002 okresný súd vyzval žalovaného (JUDr. K., správcu konkurznej podstaty J., a. s. v konkurze, B.) na vyjadrenie sa k žalobe;

- 4. decembra 2002 sa JUDr. K. vyjadril k žalobe;

- 9. decembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania spisu sp. zn. 7 C 8/94;

- 31. januára 2003 okresný súd vyžiadal listinné dôkazy z Katastrálneho úradu B.;

- 10. marca 2003 Katastrálny úrad B. doručil žiadané LV;

- 18. júna 2003 uznesením sp. zn. 4 C 499/2002 okresný súd pripustil do konania žalovaného v 2. a 3. rade;

-   20.   augusta   2003   doručil   vyjadrenie   žalovaný   v 2.   rade   a   súčasne   žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní 21. augusta 2003;

- 21. augusta 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru geodézie a kartografie. Žalovaným v 1. až 3. rade bolo uložené zložiť preddavok 3 000 Sk na znalecké dokazovanie;

- 27. októbra 2003 bol ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie;

-   5.   decembra   2003   doručil   žalovaný   v 2.   rade   odvolanie   proti   uzneseniu z 21. augusta 2003, ku ktorému pripojil uznesenie č. k. 7 C 8/94-210, ktorým okresný súd odvolal znalca R. S. a pribral znalca J. P., a uznesenie č. k. 7 C 8/94-213, ktorým okresný súd odvolal z konania znalca J. P. a pribral znalca J. B.

- 12. januára 2004 okresný súd uznesením prerušil konanie do vykonania znaleckého dokazovania vo veci sp. zn. 7 C 8/94;

- 24. novembra 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok;

- 25. novembra 2005 bol uznesením sp. zn. 4 C 499/2002 do konania pripustený žalovaný vo 4. rade;

- 2. mája 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 499/2002 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpili žalovaní v 5. až 9. rade;

-   1. júna 2006   žalovaný v 1.   rade doručil   oznámenie o zrušení   konkurzu   a strate spôsobilosti byť účastníkom konania;

- 30. augusta 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené na neurčito, právnej zástupkyni sťažovateľa bolo uložené v lehote 14 dní   predložiť úpravu ohľadom   okruhu účastníkov na strane žalovaného;

-   25.   augusta   2006   právna   zástupkyňa   žalovaných   v 5.,   6.,   a   7.   rade   doručila „vzájomný návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním“;

-   27.   novembra   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   499/2002-175   pribral do konania znalca Ing. E. T.;

-   16.   februára   2007   okresný   súd   vyzval   JUDr.   P.,   aby   oznámila   cenu   predmetu poplatkového úkonu v súvislosti s podaným protinávrhom na výpočet súdneho poplatku;

- 19. februára 2007 okresný súd vyzval znalca Ing. R. na vypracovanie znaleckého posudku;

- 23. februára 2007 znalec požiadal o predĺženie termínu na vyhotovenie znaleckého posudku do 30. júna 2007 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti;

-   5. marca   2007 bol spis zaslaný znalcovi s predĺženou   lehotou na vypracovanie posudku do 30. júna 2007;

- 6. marca 2007 okresný súd vyzval žalovaných J. M. a L. M. na oznámenie ceny predmetu poplatkového úkonu na výpočet súdneho poplatku;

- 7. marca 2007 bol spis zaslaný znalcovi a súčasne mu bola predĺžená lehota na vypracovanie posudku;

- 10. júla 2007 okresný súd požiadal znalca o predloženie posudku;

- 11. septembra 2007 okresný súd vyzval znalca na predloženie posudku;

-   24.   októbra   2007   znalec   doručil   posudok   (nie   však   v dostatočnom   počte   pre všetkých účastníkov);

- 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu znalcovi;

- 2. januára 2008 znalec doručil ďalšie exempláre znaleckého posudku;

-   9.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   priznal   odmenu   znalcovi   za   ďalšie exempláre posudku;

- 13. februára 2008 sťažovateľ doručil návrh na zmenu petitu;

- 22. februára 2008 okresný súd pripustil zmenu petitu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   „až právoplatným rozhodnutím súdu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd sám právnu ani faktickú zložitosť veci nenamietal. Ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom žalovaným bol správca konkurznej podstaty   akciovej   spoločnosti   v konkurze.   Okruh   účastníkov   na   strane   žalovaného   sa v priebehu   konania   viackrát   menil.   V súvislosti   s   uvedeným,   ale i nutnosťou   nariadenia znaleckého dokazovania možno konanie považovať za fakticky zložitejšie.  

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že   správanie   sťažovateľa   možno   hodnotiť   ako   aktívne.   Zúčastňoval   sa   nariadených pojednávaní,   nemožno   mu   vyčítať   ani   jeho   časté   využívanie   procesných   oprávnení vo vzťahu k zmene okruhu účastníkov a zmeny petitu návrhu, avšak vzhľadom na to, že okresný   súd   musel   o   jeho   procesných   návrhoch   rozhodovať,   sám   sa   na   dĺžke   konania podieľal.

3.   Pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu   v namietanom   konaní   ústavný   súd vychádzal z obsahu sťažnosti, vyjadrenia predsedu okresného súdu a zo spisu vedeného pod sp. zn. 4 C 499/02.

Podľa   názoru ústavného súdu   v období po určení príslušnosti okresného súdu   na konanie po rozhodnutí najvyššieho súdu v júni 2002 do decembra 2003 konal okresný súd bez   zbytočných   prieťahov.   V období   od   januára   2004   (uznesenie   z 15.   januára   2004) do novembra 2004 bolo konanie prerušené. V tomto období podľa názoru ústavného súdu teda   k prieťahom   v konaní   nemohlo   dochádzať.   Až   v období   od   novembra   2004 do novembra 2005 možno okresnému súdu vytknúť prieťahy v konaní, pretože okresný súd celý rok vo veci neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci. Za obdobie poznačené prieťahmi v konaní možno tiež považovať aj 6-mesačné obdobie od novembra 2005 do mája 2006.   V ďalšom   období   nemožno   okresnému   súdu   vytknúť   absolútnu   nečinnosť,   jeho postup sa však vyznačuje malou efektivitou, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že namietané konanie nie je ani po viac ako siedmich rokoch právoplatne ukončené. Ústavný súd preto rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 499/02 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré môže podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie   tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z dĺžky   obdobia,   počas   ktorého   bol   okresný   súd   nečinný,   aktivity   sťažovateľa a zohľadnením   predmetu   sporu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v tomto   prípade   je primeraným finančným zadosťučinením suma 20 000 Sk.

Ústavný súd priznal úspešnému sťažovateľovi úhradu trov konania v sume 6 296 Sk za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti) v sume 2 970 Sk za jeden úkon a k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál v súlade s vyhláškou č. 655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008