znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 41/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. H., J., zastúpeného advokátkou JUDr. G. B., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 9 C 367/02-184 zo   17.   decembra   2004   v spojení   s dopĺňacím   rozsudkom   č.   k.   9   C   367/02-237   z   21. novembra 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co 462/2005-263 z 19. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. R. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2007   doručená   sťažnosť   Mgr.   R.   H.,   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   z 29. januára   2007, zastúpeného advokátkou JUDr. G. B., M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)   č. k. 9 C 367/02-184   zo   17.   decembra   2004   v spojení   s dopĺňacím   rozsudkom č. k. 9 C 367/02-237 z 21. novembra 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co 462/2005-263 z 19. júna 2006 a žiadal ústavný súd, aby nálezom tieto rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva, že   táto   bola   podaná   po   uplynutí   zákonom ustanovenej   lehoty   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   pretože   napadnuté rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   17.   augusta   2006   a   sťažnosť   bola   doručená ústavnému súdu 19. februára 2007. Ak sťažovateľ vychádzal v súvislosti so zachovaním lehoty pre podanie sťažnosti z toho, že lehota mu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení   stanoviska   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   k jeho   návrhu   na   podanie mimoriadneho dovolania, ústavný súd uvádza, že ak sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu, lehota pre jej podanie začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky nie je právnym prostriedkom podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý by bol povinný sťažovateľ využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu a na plynutie dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu nemá jeho podanie žiaden právny význam.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007