znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 41/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. U., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.   16 C   14/02   a v konaní   vedenom   na   Krajskom   súde   v Trenčíne   pod   sp.   zn. 5 Co 174/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. U.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. augusta 2005 doručené podanie M. U., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   J.   S.,   Ž.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť“. Z obsahu   podania   vyplynulo,   že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Okresného   súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 14/02 a postupom Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Co 174/04.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Návrhom zo dňa 25. 01. 2002... som si uplatnil vyslovenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy, pretože odporca N. a. s. N. mi dňa 26.   11.   2001   doručili   rozhodnutie   o okamžitom   zrušení   pracovného   pomeru,   ktoré   ja považujem za skutkovo a právne neodôvodnené.

U odporcu som pracoval ako majster výroby podlahoviny, pričom dňa 19. 10. 2001 mi bola zistená krádež podlahoviny a v súvislosti s vyšetrovaním bolo konštatované, že som dal príkaz na vyrobenie podlahoviny bez evidencie a z tohto dôvodu bol so mnou okamžite zrušený pracovný pomer.

Musím zdôrazniť, že som nemal nič spoločné s krádežou, čo bolo nesporne orgánmi polície preukázané.

Pri   svojej   práci   som   postupoval   podľa   pokynov   svojich   nadriadených,   pričom podlahovina   vyrobená   ako   odpad   bola   použitá   na   riešenie   reklamácií,   na   zlepšenie pracovného prostredia v iných prevádzkach odporcu i ako sponzorský dar odporcu... Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č. 16 C 14/02-166 zo dňa 27. 05. 2004 môj návrh zamietol a rozhodol, že som povinný nahradiť štátu trovy konania Sk 577,30 a odporcovi Sk 91. 500,–...

Prvostupňový   súd   dospel   k názoru,   že   sa   v danom   prípade   nejedná   o preklúziu nároku a skončenie pracovného pomeru považoval za platné...

Proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. 16 C 14/02-166 zo dňa 27. 05. 2004 som dňa 13. 08. 2004... doručil súdu v zákonnej lehote blanketné odvolanie, ktoré som odôvodnil dňa 31. 08. 2004... a odôvodnenie som doručil súdu dňa 03. 09. 2004.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. 5 Co 174/04-243 zo dňa 03. 06. 2005... bolo moje odvolanie odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. z dôvodu, že nemalo náležitosti   podľa § 205 ods.   1 O.   s.   p.   (znenie   O.   s.   p.   s účinnosťou do 30.   09.   2004 v nadväznosti na ust. § 355 O. s. p.).

Je nesporné, že som nevyužil zákonné možnosti na súdnu ochranu, čo však bolo zapríčinené výlučne mojím advokátom..., ktorého chybou bolo súdu oneskorene doručené odôvodnenie odvolania a preto sú tu podľa môjho názoru dôvody hodné osobitného zreteľa preto,   aby   Ústavný   súd   prijatie   mojej   sťažnosti   neodmietol   v zmysle   §   53   ods.   2   zák. č. 38/1993 Z. z. i keď som nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mi zákon na ochranu mojich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe jeho sťažnosti takto rozhodol: „1. Právo M. U. na spravodlivé rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. 16 C 14/02 a na Krajskom súde v Trenčíne pod č. 5 Co 174/04 porušené bolo.

2. Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č. 16 C 14/02-166 zo dňa 27. 05. 2004 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. 5 Co 174/04-243 zo dňa 03. 06. 2005 sa zrušuje a Okresnému   súdu   v Prievidzi   sa   prikazuje   vo   veci   konať   a   rozhodnúť   bez   zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd v Prievidzi je povinný nahradiť M. U. trovy právneho zastúpenia v sume Sk 5.302,- (slovom päťtisíctristodva korún slovenských) k rukám advokáta JUDr. J. S... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ ide o časť sťažnosti týkajúcej sa sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd rozhoduje   o ochrane   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa,   len   pokiaľ   o ich   ochrane nerozhoduje všeobecný súd. Ústavný súd vychádza z názoru, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc. Ako vyplýva z obsahu sťažnosti o odvolaní proti rozsudku okresného súdu   vydaného v konaní sp.   zn.   16   C 14/02   rozhoduje na základe podaného   odvolania odvolací súd, t. j. krajský súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa tu bol ešte iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), ktorý bol oprávnený a povinný rozhodovať o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa čl. 46 ods.   1   ústavy,   tak   ako   to   tvrdí   v sťažnosti.   Sťažovateľ   tým,   že   podal   odvolanie   proti predmetnému rozsudku okresného súdu, sám uznal, že má k dispozícii opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva.

Navyše, sťažovateľ tiež sám uznal, že nevyužil zákonné možnosti na súdnu ochranu (chybou jeho právneho zástupcu bolo okresnému súdu oneskorene doručené odôvodnenie podaného odvolania), v dôsledku čoho krajský súd ako súd odvolací jeho odvolanie proti rozsudku   okresného   súdu   z 27.   mája   2004   č.   k.   16   C   14/02-166   odmietol   uznesením z 3. júna 2005 ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti v zmysle § 205 Občianskeho súdneho poriadku (č. k. 5 Co 174/04-243).

Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa   v tejto   veci   neriadil   princípom   subsidiarity   svojej   právomoci,   ktorý   je   ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, preto aplikujúc tento článok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci už po jej predbežnom prerokovaní.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach.

Ústavný súd sa v uvedených súvislostiach zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   k porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Okresný súd rozhodol v namietanej veci sp. zn. 16 C 14/02 rozsudkom z 27. mája 2004   (doručeným   16.   júla   2004).   Proti   rozsudku   podal   sťažovateľ   13.   augusta   2004 odvolanie,   ktorého   odôvodnenie   bolo   doručené   3.   septembra   2004,   t.   j.   po   zákonom ustanovenej   30-dňovej   lehote.   Následne   krajský   súd   odvolanie   sťažovateľa   uznesením z 3. júna 2005 odmietol. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd ani krajský súd v čase podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. 19. augusta 2005, už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh namietaných konaní, prípadne prieťahy v týchto konaniach.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označených konaniach okresného súdu a krajského súdu po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd dodáva, že splnomocnenie sťažovateľa na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tiež nespĺňalo náležitosti požadované zákonom   o ústavnom   súde,   keďže   v ňom   nebolo   uvedené,   že   sa   udeľuje   na   takéto zastupovanie (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ale na zastupovanie vo veci podania podnetu   na   mimoriadne   dovolanie   proti   označeným   rozhodnutiam   všeobecných   súdov v sporoch sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006