znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 41/02-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom R., A. K., bytom R., V. K., bytom R., a V. K., bytom R., zastúpených advokátkou JUDr. A. H., S., vo veci porušenia ich základného práva vlastniť majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na ochranu majetku garantovaného čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na   spravodlivý   proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00-134 z 31. júla 2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 115/00 z 24. októbra 2001 a zrušenia označených uznesení, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. a A. K., V. K a V. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2002 doručená „ústavná sťažnosť“ J. K. a A. K., obaja bytom   R., V. K. a V. K., obaja bytom R. (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. A. H., S., ktorou sa dožadujú konania podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Svojou sťažnosťou namietajú uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00-134 z 31.   júla   2000   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   4   Co   115/00 z 24. októbra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2001 vo veci porušenia ich práva vlastniť majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku garantovaného   čl.   1   Dodatkového   protokolu   č.   1   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“),   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu   garantovaného   čl. 46   ods.   1   ústavy,   ako   aj   práva   na   spravodlivý   proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00-134 z 31. júla 2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 115/00 z 24. októbra 2001 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

Navrhovatelia svojou žiadosťou doručenou ústavnému súdu 19. apríla 2002 požadujú podľa § 73a posúdiť ich ústavnú sťažnosť podľa novely zákona účinnej od 20. marca 2002. V tejto   súvislosti   požadujú   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   1   000   000   Sk. V nadväznosti na to požadujú od ústavného súdu rozhodnúť doplniť návrh nálezu uznesenia takto:

„I. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 115/00-134 zo dňa 31. 7. 2000, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu v Bardejove č. Er 1078/97-112 zo dňa 14. 1. 2000 v I. výroku tak, že príklep udelený súdnym exekútorom pri dražbe nehnuteľností, ktorá   bola   konaná   dňa   27.   11.1998   vydražiteľom   1/6-iny   obytného   domu   číslo   21 s príslušenstvom, popisné číslo 599 v kat. úz. Nižné Raslavice M. M. a manželke Ľ.i M. a 1/6-iny   obytného   domu   číslo   22   s príslušenstvom,   popisné   číslo   600   v kat.   úz.   Nižné Raslavice M. M. a E. M.,, ktoré sú zapísané na LV č. 1356 schvaľuje v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 115/00 zo dňa 24. 10. 2001 v I. výroku, ktorým rozhodol súd tak, že opravuje sa výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 7. 2000   sp.   zn.   4   Co   115/00   tak,   že   príklep   udelený   súdnym   exekútorom   pri   dražbe nehnuteľnosti, ktorá bola konaná dňa 27. novembra 1998 vydražiteľmi M. M. a manželkou Ľ. M. bytu č. 1 na prízemí obytného domu č. sú. 21 a podielu na spoločných častiach a spoločných priestoroch 7766/46076 obytného domu č. s. 21 s príslušenstvom, na parcele č. KN 599 v kat. úz. Nižné Raslavice zapísaného na LV č. 1356 a vydražiteľmi M. M. a E. M., bytu č. 3 na prvom poschodí obytného domu č. 22 a podielu na spoločných častiach a spoločných priestoroch obytného domu č. s. 22 v podiele 7475/44432 s príslušenstvom, na parcele KN 600 v kat. úz. Nižné Raslavice, ktoré sú zapísané na LV č. 1630 sa schvaľuje, došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   a to   práva   vlastniť   majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, práva na ochranu majetku garantovaného čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   garantovaného   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   ako   aj   práva   na   spravodlivý   proces   garantovaného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru a čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej reububliky.

II. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 115/00-134 zo dňa 31. 7. 2000, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu v Bardejov č. Er 1078/97-112 zo dňa 14. 1. 2000 v I. výroku tak, že príklep udelený súdnym exekútorom pri dražbe nehnuteľnosti, ktorá bola konaná dňa 27. 11. 1998 vydražiteľom 1/6-iny obytného domu číslo 21 s príslušenstvom, popisné číslo 599 v kat. úz. Nižné Raslavice M. M. a manželke Ľ.i M.j a 1/6-iny obytného domu číslo 22 s príslušenstvom, popisné číslo 600 v kat. úz. Nižné Raslavice M. M. a E. M., ktoré sú zapísané na LV č. 1356 schvaľuje v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.4 Co 115/00 zo dňa 24. 10. 2001 v I. výroku, ktorým rozhodol súd tak, že opravuje sa výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 7.2000 sp. zn.4 Co 115/00 tak, že príklep udelený súdnym exekútorom pri dražbe nehnuteľností, ktorá bola konaná dňa 27. novembra 1998 vydražiteľmi M. M. a manželkou Ľ. M. bytu č. 1 na prízemí obytného domu č. sú. 21 a podielu na spoločných častiach a spoločných priestoroch 7766/46076 obytného domu č. s. 21 s príslušenstvom, na parcele č. KN 599 v kat. úz. Nižné Raslavice zapísaného na LV č. 1356 a vydražiteľmi M. M. a E. M., bytu č. 3 na prvom poschodí obytného domu č. 22   a podielu   na   spoločných   častiach   a spoločných   priestoroch   obytného   domu   č.   s.   22 v podiele 7475/44432 s príslušenstvom, na parcele KN 600 v kat. úz. Nižné Raslavice, ktoré sú zapísané na LV č. 1630 sa schvaľuje sa zrušuje.

III. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľom 1 000 000,- Sk ako finančné zadosťučinenie.

IV. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľom trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorou   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (ďalej len „základné práva a slobody“).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   konaní   každú   sťažnosť   posúdi,   či   sťažnosť   má náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a v § 50 a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovatelia   sa   domáhajú   vyslovenia   porušenia   ich   základného   práva   vlastniť majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy. Poukazujú tiež na porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, a to základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivý proces. Argumentujú obsahom tohto práva, ktorý tvorí aj zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Podľa ich názoru (totožným s doterajšou judikatúrou ústavného súdu) každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Takéto znaky nenaplnilo podľa navrhovateľov uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 115/00-134 z 31. júla 2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 115/00 z 24. októbra 2001 a s konaním, ktoré mu predchádzalo, čím boli porušené aj princípy právneho štátu garantované v čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy.

Ochranu vlastníckeho práva pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné súdy (I. ÚS 132/93). Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú v návrhu nálezu svojho podania od ústavného súdu vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 20 ods.   1   ústavy   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   č.   1   k Dohovoru,   nie   je   daná   právomoc ústavného súdu vo veci konať.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   na   základe sťažnosti fyzickej osoby vo veci ochrany vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru predpokladá existenciu jej vlastníckeho práva a súčasne taký procesný postup všeobecného súdu v konaní o ochrane vlastníckeho práva, ktorým by sa porušilo niektoré základné právo upravené v čl. 46 až 50 ústavy (pozri aj I. ÚS 43/97).

Navrhovatelia požadujú vysloviť porušenie ich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy. Ústavný súd dospel k záveru,   že   ani v tomto   prípade   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   vo   veci   konať vzhľadom na to, že navrhovatelia mali k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred všeobecnými súdmi, a to dovolanie.

Krajský   súd   vykonal   opravu   svojho   právoplatného   rozhodnutia   podľa   §   164 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že v podstate došlo k vecnej zmene tohto rozhodnutia. Podľa citovaného ustanovenia OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku   chyby   v písaní   a počítaní,   ako   aj   iné   zrejmé   nesprávnosti.   O oprave   vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Toto   ustanovenie   podľa   doktríny   a stabilnej   súdnej   praxe   teda   neumožňuje,   aby všeobecný   súd   zasiahol   do   meritórneho   rozhodnutia   tak,   aby z tohto   procesu   a postupu vylúčil účastníkov. Ak teda všeobecný súd aj rozhodol tak, ako je to uvedené v návrhu, bolo oprávnením, ale vo vzťahu k právomoci ústavného súdu aj povinnosťou navrhovateľov, aby sa   proti   takému   opravnému   uzneseniu   bránil   zákonom   predpísaným   a dovoleným spôsobom.

Napriek tomu, že o oprave rozhodoval všeobecný súd, proti ktorého rozhodnutiu už nebol prípustný riadny opravný prostriedok, treba uviesť, že proti jeho rozhodnutiu bolo možné   bez   akýchkoľvek   pochybností   použiť   dovolanie   ako   mimoriadny   opravný prostriedok.   Dovolanie   je   totiž   všeobecne   prípustné   proti   akémukoľvek   súdnemu rozhodnutiu   vrátane   uznesenia   o oprave,   ak   existujú   dôvody   zmätočnosti   takého rozhodnutia alebo konania, ktoré mu predchádzalo.

Účastník (navrhovatelia) mohol a mal preto uplatniť dôvody zmätočnosti uvedené v § 237 OSP, najmä to, že takým postupom všeobecného súdu   bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, a napokon aj z dôvodu, že napriek tomu, že všeobecný súd opravným   rozhodnutím   zmenil   podstatu   pôvodného   rozhodnutia,   chýbal   mu   na   to akýkoľvek relevantný návrh, ktorý je vždy potrebný, ak všeobecný súd rozhoduje v merite veci,   hoci,   ako   sám   uvádza,   bolo   to   len   opravné   uznesenie,   ktoré   možno   vydať   za predpokladov uvedených v § 164 OSP (§ 237 písm. e/ a f/ OSP).

Prístupnosť takého mimoriadneho prostriedku potvrdzuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu [napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   z 27.   apríla   2001,   sp.   zn.   Obdo   V.   67/99,   v ktorom   sa   uviedlo: „Odvolací súd uznesením pripustil zmenu vzájomného návrhu. Tento postup bol v rozpore so zákonom. Odvolací súd dovolil žalovanému v odvolacom konaní zmeniť petit a o tomto petite   odvolací   súd   rozhodol   v prospech   žalovaných,   čím   sa   stratila   možnosť,   aby o zmenenom vzájomnom návrhu rozhodol súd prvého stupňa a možnosť podať proti takému rozhodnutiu opravný prostriedok. Takýmto spôsobom sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O. s. p.]“.

Okrem toho treba uviesť, že dovolanie bolo prípustné aj proti prvému uzneseniu Krajského   súdu   v Prešove,   ktorým   sa   zmenilo   prvostupňové   rozhodnutie,   ktoré   bolo opravované, pretože išlo o uznesenie, ktorého povaha zodpovedá § 239 ods. 1 OSP, podľa ktorého dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, ak to zákon nevylučuje (§ 239 ods. 3 OSP), čo neplatí pre prípady takýchto uznesení, ktoré vyniesol Krajský súd v Prešove 31. júla 2000 a 24. októbra 2001 (opravné uznesenie).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V dôsledku toho bolo už bez právneho významu rozhodovať aj o návrhu na zrušenie uznesení   a o dočasnom   opatrení,   ktoré   požadujú   navrhovatelia,   ako   aj   o   finančnom zadosťučinení a o náhradách trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. apríla 2002

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)