znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 409/09-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Nt   13/2004   z   25.   septembra   2007 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 30/2008 z 20. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Nt 13/2004 z 25. septembra 2007 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 30/2008 z 20. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa tvrdenia sťažovateľa, tak ako okresný súd, rovnako ani krajský súd nerešpektovali nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 241/05, čím porušili   jeho   základné   práva.   Z   toho   dôvodu   podal   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu dovolanie, o ktorom v čase podania sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté, súdy nepostúpili spisy na dovolacie konanie, a tak bránia tomu, aby o veci rozhodol príslušný súd. Postupom súdov tak dochádza ku kriminálnemu činu súdov vrátane ústavného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Okresný súd Bratislava I porušuje opakovane základné právo D. B. garantované čl. 6   ods.   1   -   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie,   verejné   prejednanie   veci   a bez zbytočných prieťahov; porušuje aj čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok opakovane Krajským súdom v Bratislave.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu 3 Tos/30/2008 zo dňa 20.05.2008 a prikazuje rešpektovať rozsudok Okresného súdu Bratislava II Ps 12/04 zo dňa 15.07.2007, a Nález Ústavného súdu III. ÚS 241/05.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava každý zvlášť sú povinní zaplatiť D. B. primerane zadosťučinenie vo výške každý 50.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   sťažovateľovi a advokátovi sťažovateľa v lehote 15 dní.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkami okresného súdu sp. zn. 1 Nt 13/2004 a krajského súdu sp. zn. 3 Tos 30/2008 nebolo rešpektované rozhodnutie ústavného súdu a že týmito súdmi boli porušené jeho práva aj tým, že ani do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebol spis predložený na dovolacie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

a) Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   bolo   vydané   25.   septembra   2007 a advokátovi sťažovateľa bolo doručené 11. októbra 2007. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané 20. mája 2008 a doručené advokátovi sťažovateľa 11. júna 2008.Sťažnosť sťažovateľa bola podaná ústavnému súdu 27. apríla 2009, teda v čase, keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v   sťažnosti   proti uvedeným súdom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

b) Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „keď sťažovateľ označil takýto postup za kriminálny výkon súdnictva a opakovaný kriminálny výkon súdnictva a mafiánske vyčíňanie   sudcov,   sudcovia   ústavného   súdu   SR   sa   poburujú,   lebo   neznášajú   pravdivé vyjadrenia“. Okrem toho sťažovateľ uviedol, že je prenasledovaný „štáto - mafiánmi“ a že ho súdy mali v konaní „za vrece zemiakov“.

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu sudcov   ústavného   súdu,   ako   aj   na   sudcov   všeobecného   súdu   so   snahou   dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá   ako   neprijateľná   podľa   čl.   35   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp.   hrubo urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká   republika, No.   67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža sudcov ústavného súdu, ako aj celý súdny stav, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009