znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 408/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Levice a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 63/2005 z 25. apríla 2012 (Rvp 20927/2013), sp. zn. 12 Er 589/2005 z 12. januára 2012 (Rvp 20928/2013) a sp. zn. 14 Er 868/2008 z 19. mája 2011 (Rvp 20929/2013 a Rvp 20930/2013), postupom Okresného súdu Komárno a   jeho uzneseniami sp.   zn.   9   Er   641/2004 z 5.   apríla 2012 (Rvp   20931/2013),   sp.   zn. 9 Er 490/2005 zo 4. apríla 2012 (Rvp 20932/2013) a sp. zn. 9 Er 347/2007 z 28. júna 2012 (Rvp   20933/2013),   postupom   Okresného   súdu   Nitra   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 15 Er 308/2006 z 20. júna 2012 (Rvp 20934/2013), sp. zn. 17 Er 77/2007 z 31. mája 2012 (Rvp   20935/2013   a Rvp   21295/2013),   sp.   zn.   9   Er   2/2004   z   10.   apríla   2012 (Rvp 20936/2013) a sp. zn. 27 Er 591/2006 z 21. júna 2012 (Rvp 20937/2013), postupom Okresného súdu Topoľčany a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 746/2007 zo 14. augusta 2012 (Rvp   20938/2013   a Rvp 20939/2013)   a   sp.   zn.   7   Er   88/2006   z   2.   apríla   2012 (Rvp 20940/2013)   a postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   a   jeho   uznesením   sp.   zn. 14 Er 655/2005 z 9. mája 2012 (Rvp 20941/2013), ako aj postupom Krajského súdu v Nitre a jeho uzneseniami sp. zn. 25 CoE 92/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 20927/2013), sp. zn. 5 CoE 72/2013 z 28. marca 2013 (Rvp 20928/2013), sp. zn. 26 CoE 65/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20929/2013 a Rvp 20930/2013), sp. zn. 15 CoE 207/2012 z 23. novembra 2012 (Rvp 20931/2013), sp. zn. 5 CoE 223/2012 z 28. februára 2013 (Rvp 20932/2013), sp. zn. 25 CoE 231/2012 z 28. marca 2013 (Rvp 20933/2013), sp. zn. 9 CoE 19/2013 z 31. mája 2013   (Rvp 20934/2013),   sp.   zn.   5   CoE   6/2013   z   31.   januára   2013   (Rvp   20935/2013 a Rvp 21295/2013), sp. zn. 15 CoE 3/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 20936/2013), sp. zn. 5 CoE 23/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20937/2013), sp. zn. 8 CoE 147/2012 z 29. mája 2013 (Rvp   20938/2013   a Rvp 20939/2013),   sp.   zn.   26   CoE   75/2012   z   31.   mája   2013 (Rvp 20940/2013) a sp. zn. 6 CoE 47/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 20941/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 20927/2013 až sp. zn. Rvp 20941/2013 a sp. zn. Rvp 21295/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 20927/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   3.   a 13. septembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   už   označeným   postupom Okresného súdu Levice, Okresného súdu Komárno, Okresného súdu Nitra, Okresného súdu Topoľčany   a Okresného   súdu   Nové Zámky   (ďalej   len „postupy   a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky   začaté exekučné   konania.   V   priebehu   exekučných   konaní   bolo   uzneseniami   okresných   súdov v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené   uznesenia   okresných   súdov   a   uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Ústavný   súd   poukazuje   na   nesprávne   označenie   dátumu   vydania   napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. 9 CoE 19/2013 z „21. 5. 2013“ sťažovateľkou v petite sťažnosti, ktoré považoval za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z príloh sťažnosti, uviedol v záhlaví tohto uznesenia správny dátum napadnutého uznesenia, t. j. 31. máj 2013.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 20927/2013 až sp. zn. Rvp 20941/2013 a sp. zn. Rvp 21295/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K neprípustnosti sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 21295/2013

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   pod   sp.   zn.   Rvp   20935/2013   prebieha   na   ústavnom   súde konanie o totožnej sťažnosti sťažovateľky doručenej 3. septembra 2013, pričom v obidvoch sťažnostiach je namietané porušenie tých istých práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 14 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty postupom Okresného súdu Nitra a jeho uznesením sp. zn. 17 Er 77/2007 z 31. mája 2012,   ktorým   konajúci   súd   vyhlásil   exekúciu   za   neprípustnú   a zastavil   ju,   a   postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 5 CoE 6/2013 z 31. januára 2013, ktorým krajský súd návrh na prerušenie konania zamietol a uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 20935/2013 a sp. zn. Rvp 21295/2013 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľka, Okresný súd Nitra   a   krajský   súd),   predmet   uvedených   konaní   je   identický   (namietané   porušenie sťažovateľkiných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 14 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty napadnutými uzneseniami) a sťažnosti   vychádzajú   z totožnej   právnej   argumentácie.   Začatie   konania   pod   sp.   zn. Rvp 20935/2013 teda bráni tomu, aby proti postupu Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniu sp. zn. 17 Er 77/2007 z 31. mája 2012, ako aj proti postupu krajského súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 5 CoE 6/2013 z 31. januára 2013 prebiehalo pred ústavným súdom súbežne aj ďalšie konanie.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   pôvodne   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   21295/2013 odmietnuť z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

2.3   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   103/02,   I.   ÚS   6/04,   II.   ÚS   122/05,   IV.   ÚS   179/05, IV. ÚS 243/05,   II.   ÚS   90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.4   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej   neopodstatnenosti   v podstate   identických   sťažností   sťažovateľky   a   plne   sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III.   ÚS   7/2013   z 15. januára   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   377/2013   z   26.   júna   2013   a   sp.   zn. III. ÚS 453/2013   z 26. septembra   2013,   pri akceptovaní   právnych   záverov   rozhodnutí všeobecných   súdov   o neprípustnosti,   resp.   zastavení   exekúcie,   pretože   rozhodcovský rozsudok   a   tiež   notárska   zápisnica,   na   podklade   ktorých   boli   exekúcie   vedené   (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014