znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 408/2013-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészarosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   DEBUT,   s.   r.   o., Cintorínska 2,   Šamorín,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Floriánom   Gajniakom, Advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej   spoločnosti   DEBUT,   s.   r.   o., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 C242/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti DEBUT, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka, Advokátska   kancelária,   Šafárikovo   námestie   2,   Bratislava,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 408/2013-20 zo 4. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Navrhovateľ uzatvoril v roku 1995   nájomnú   zmluvu   na   prenájom   areálu   amfiteátra...   s   jeho   vlastníkom   –   Hlavným mestom SR Bratislava. Odporca 1) – Mestská časť Bratislava – Staré mesto predstieraním vlastníctva, cez pochybnou machináciou predstierané správcovstvo nad areálom amfiteátra, v   auguste   2005   sa   násilím   zmocnila   areálu   amfiteátra,   bez   toho,   aby   rešpektoval ustanovenie § 676, ods. 2 OZ a začal narábať s majetkom navrhovateľa, ako s vlastným. Kompletne, absolútne všetok majetok hnuteľný i nehnuteľný, ktorý mal navrhovateľ v areáli amfiteátra... dal odporca 1) nezákonne do prenájmu spoločnosti R., s. r. o. Znemožnil tak navrhovateľovi slobodne nakladať so svojim vlastníctvom a znemožnil mu podnikanie s ním, v rozpore s pôvodnou zmluvou navrhovateľa so skutočným vlastníkom amfiteátra. Takto od augusta 2005 vyššie uvedená s. r. o., ktorá nezabezpečovala stráženie tohto areálu, čo využili zločinecké živly na dvojnásobné lúpežné rozkrádanie areálu amfiteátra...“

Dňa 21. novembra 2005 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobu „o právo nájmu k areálu amfiteátra“. V ďalšom podrobne chronologicky popísala priebeh konania a podanie sťažnosti odôvodnila tým, že «o ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd a u súdu v priebehu 3117 dní t. j. 8 aj štvrť roka sa prejavil nedostatok procesných úkonov, hoci v priebehu času sa zavinením súdu, právna i materiálna stránka veci zbytočne komplikovala a „zauzlovala“».

Sťažovateľka dospela k záveru, že keďže jej konanie pred okresným súdom dosiaľ nie   je   právoplatne   skončené,   nebol   u   nej   odstránený   stav   právnej   neistoty   a   dochádza k porušovaniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2 Ústavy   SR   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   22   C   242/2005-74   na   Okresnom   súde v Bratislave I. porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Bratislave   I.   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 22C 242/2005-74, aby konal bez zbytočných prieťahov

3. DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- Eur, ktoré je Okresný súd v Bratislave I. povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. úhradu trov konania sumou 361,96 Eur, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka...“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 C 242/2005:

Dňa 21. novembra 2005 bola okresnému súdu doručená žaloba. Dňa 30. novembra 2005 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 13. decembra 2005 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Dňa   20.   decembra   2005   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia (právoplatnosť nadobudlo 1. júla 2006).

Dňa 18. januára 2006 sťažovateľka doručila odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 20. januára 2006 sťažovateľka doručila dodatok k odvolaniu.Dňa 24. januára 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 1. marca 2006 žalovaná strana doručila vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 28. marca 2006 krajský súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie 500 Sk z titulu súdneho poplatku.

Dňa 11. apríla 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa 20. júna 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k. 4 Co 42/06-96 z   28.   apríla   2006,   ktorým   odvolací   súd   potvrdil   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa z 20. decembra 2005.

Dňa 22. júna 2006 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25. jún 2006 z dôvodu choroby konateľky.

Dňa 25.   júna 2007 sa   uskutočnilo pojednávanie. Účastníci   neboli prítomní. Bolo odročené na 10. september 2006.

Dňa 1. augusta 2007 okresný súd upovedomil účastníkov, že pojednávanie nariadené na 10. september 2007 bolo zrušené a nové bolo nariadené na 17. september 2007.Dňa 13. septembra 2007 sťažovateľka doručila doplnenie podania a zmenu petitu. Dňa 17. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo odročené na 15. október 2007.

Dňa 17. septembra 2007 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu.Dňa   21.   septembra   2007   sťažovateľka   doručila „dodatok   k   doplneniu   podania z 11. septembra 2007“.

Dňa 15.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola prítomná. Žalovaný nebol prítomný. Bolo odročené na 19. november 2007.

Dňa 30. októbra 2007 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu. Dňa 19.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Bolo odročené na 14. január 2007.

Dňa   21.   novembra   2007   okresný   súd   pripustil,   aby   do   konania   pristúpil   ďalší účastník na strane odporcu – hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

Dňa 21. novembra 2007 okresný súd uznesením uložil odporcovi v 2. rade, aby sa v lehote 20 dní vyjadril k žalobe.

Dňa 18. decembra 2007 sa odporca v 2. rade vyjadril k žalobe.Dňa   11.   januára   2008   požiadal   právny   zástupca   sťažovateľky,   JUDr.   Š., o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 14. január 2008 z dôvodu potreby oboznámiť sa s vecou.

Dňa   12.   mája   2009   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25. máj 2009 z dôvodu, že v tom čase bude v štátnicovej komisii.

Dňa   25.   mája   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   nebola   prítomná. Žalovaní boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   26.   mája   2009   sa   žalovaný   v   1.   rade   vyjadril   k   zmene   petitu,   ktorá   bola pripustená uznesením okresného súdu z 30. októbra 2007.

Dňa   25.   júna   2009   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   v   2.   rade   k „dodatku k doplneniu podania z 11. 9. 2007...“.

Dňa 23. júla 2009 konajúca sudkyňa doručovala vyjadrenie odporcov sťažovateľke s tým, aby sa k nim vyjadrila v lehote 3 dní.

Dňa 19. augusta 2009 sa k vyjadreniu odporcov vyjadrila sťažovateľka.

Dňa   25.   augusta   2009   úradný   záznam,   ktorým   sudca   upravil   kanceláriu   zaslať odporcom vyjadrenie sťažovateľky a pripojiť spis sp. zn. 25 C 134/2005.

Dňa 16. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. 22 C 242/2005-265 nepripustil návrh na zmenu petitu, ako aj návrh na pripustenie R., s.   r. o.,   a A., s. r. o.,   na strane odporcov.

Dňa 9. marca 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu zo 16. februára 2010.Dňa 31. marca 2010 odvolanie bolo zaslané odporcom.Dňa 6. mája 2010 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. 14 Co 169/10).Dňa   1.   apríla   2011   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   č.   k. 14 Co 169/2010-275 z 28. februára 2011, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa.Dňa   20.   októbra   2011   sťažovateľka   doručila   žiadosť   o   ustanovenie   právneho zástupcu z radov advokátov a žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 20. októbra 2011 okresný súd oznámil odporcom, že pojednávanie nariadené na 21. október 2011 bude odročené z dôvodu ospravedlnenia sa sťažovateľky.

Dňa 21. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bolo odročené na 29. február 2012.

Dňa   28.   októbra   2011   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 21. novembra 2011 sťažovateľka podala odvolanie.Dňa 20. januára 2012 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. 9 Co 34/2012).Dňa   23.   februára   2012   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 9 Co 34/2012 z 31. januára 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu z 28. októbra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu.Dňa 29. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka ani žalovaní neboli prítomní. Bolo odročené na 18. apríl 2012.

Dňa 12. apríla 2012 sťažovateľka podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu z 31. januára 2012.

Dňa 13. apríla 2012 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. apríl 2012.

Dňa 18. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná. Žalovaní boli prítomní. Bolo odročené na neurčito.

Dňa 24. apríla 2012 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k dovolaniu sťažovateľky.

Dňa 17. mája 2012 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade.Dňa 23. mája 2012 bol spis (sp. zn. 2 Cdo 129/2012) doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 8.   februára   2013   najvyšší   súd   vrátil   vec   okresnému   súdu   bez prerokovania, pretože   neboli   splnené   podmienky   na   jeho   predloženie   najvyššiemu   súdu   (vyjadrenia žalovaných neboli zaslané dovolateľke).

Dňa   18.   marca   2013   bol   spis   opäť   doručený   najvyššiemu   súdu   (sp.   zn. 2 Cdo 123/2013).

Dňa 3. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 123/2013 z 31. októbra 2013, ktorým dovolanie zamietol.

Dňa 25.   februára   2014 okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na zaslanie vyplneného formulára na žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   24.   apríla   2014   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 7. apríl 2014.

Dňa   13.   marca   2014   sťažovateľka   doručila   vyplnené   tlačivo   na   dokladovanie majetkových pomerov na účely priznania oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 19. marca 2014 okresný súd uznesením sp. zn. 22 C 242/2005 zamietol návrh sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 2. apríla 2014 sťažovateľka podala odvolanie. Dňa   7.   apríla   2014   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná. Žalovaní prítomní neboli. Bolo odročené na 25. jún 2014.

Dňa 8. apríla 2014 bol spis pripravený na predloženie krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 19. marca 2014.

III.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   prijatej   sťažnosti   listom   sp.   zn.   Spr.   3099/2014 doručeným ústavnému súdu 26. marca 2014 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Okrem popisu jednotlivých úkonov predsedníčka okresného súdu uviedla:

„Súd   vo   veci   priebežne   koná.   Prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby prihliadol   na   skutočnosť,   že   celkovú   dĺžku   konania   ovplyvnilo   to,   že   spis   sa   v   období od 24. 01.   2006   do   20.   06.   2006,   od   06.   05.   2010   do   01.   04.   2011,   od   20.   01.   2012 do 23. 02. 2012 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave a v období   od 23.   05.   2012 do 03. 12. 2013   sa   nachádzal   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   z   dôvodu rozhodovania   o   opravných   prostriedkov   účastníkov   konania,   ako   aj   správanie navrhovateľa, ktorý v priebehu konania opätovne podával návrhy na zmenu petitu návrhu na začatie konania a rozširoval okruh účastníkov konania.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.   V   namietanom   konaní   sťažovateľka   vystupuje   ako   navrhovateľka   v   konaní „o právo nájmu k areálu amfiteátra“. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,   že   dĺžka   posudzovaného   konania   dosiaľ   nebola   závislá   od   právnej   alebo skutkovej   zložitosti   veci.   Okresný   súd   skutkovou   alebo   právnou   zložitosťou   veci   ani neargumentoval.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   zistil,   že   z   celkovo   deviatich   nariadených pojednávaní sa sťažovateľka zúčastnila troch. Značnou mierou tým prispela k prieťahom v konaní. V priebehu konania sťažovateľka podala niekoľko procesných návrhov (návrh na predbežné   opatrenie,   zmena   petitu,   spresnenie   petitu,   návrh   na   pristúpenie   ďalšieho účastníka   do   konania).   Konajúci   súd   sa   musel   s   týmito   návrhmi   vysporiadať.   Proti rozhodnutiam   okresného   súdu   vo   všetkých   prípadoch   podala   sťažovateľka   opravný prostriedok. Následne o nich rozhodovali krajský súd aj najvyšší súd.

Ústavný súd už vyslovil (II. ÚS 52/99, III. ÚS 166/2012), že za neodstránenie stavu právnej   neistoty   v   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníka   konania   neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci. Ide o obdobie v súlade s touto judikatúrou, preto dobu   potrebnú   na   rozhodnutie   o   sťažovateľkou   uplatnených   procesných   právach (od 24. januára 2006 do 20. júna 2006, od 6. mája 2010 do 1. apríla 2011, od 20. januára 2012 do 23. februára 2012) nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci. Konštatuje,   že   v   konaní   okresného   súdu   sa   vyskytli   tri   obdobia   nečinnosti 12 mesiacov   (od   20.   júna   2005   do   25.   júna 2006),   15   mesiacov   (od   11.   januára   2008 do 12. mája 2009) a 5 mesiacov (od 25. augusta 2009 do 16. februára 2010). Z toho dôvodu postup okresného súdu nemožno počas 2 rokov a 8 mesiacov považovať za taký, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, a toto obdobie možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod   sp.   zn.   22   C   242/2005   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Ústavný súd vzhľadom na jej podiel na prieťahoch v konaní uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v sume 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 €. Takto vypočítaná odmena predstavuje sumu 275,94 € (bod 3 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014