znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 408/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha o sťažnosti M. K. a A. K., Poľská republika, zastúpených advokátom JUDr. P. V., N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 87/99 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   87/99   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Martin p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 87/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. A.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   M.   K.   a A.   K. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   11   052   Sk   (slovom jedenásťtisícpäťdesiatdva   slovenských korún),   ktoré je Okresný súd Martin   p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr.   P. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra 2006 doručená sťažnosť M. K. a A. K., Poľská republika (ďalej len „sťažovatelia“ alebo aj „sťažovateľka   v 2.   rade“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   P.   V.,   N.,   v ktorej   namietajú porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 87/99 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004.

Sťažovatelia uviedli, že žalobou z 26. júla 1999 sa domáhajú náhrady škody v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s dopravnou nehodou z 29. augusta 1997 proti žalovanému v 1. rade Ing. M. R. a žalovanému v 2. rade Č., s. r. o., S. (v súčasnosti O., s.   r.   o.,   S.).   Okresný   súd   od   podania   žaloby   do   23.   januára   2004   nenariadil   vo   veci pojednávanie,   a preto   sa   sťažovatelia domáhali   ochrany   svojho   základného   práva   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Ústavný   súd   nálezom   č.   k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004 rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní   10   C   87/99   porušené   bolo   a prikázal   okresnému   súdu   v označenom   konaní postupovať bez zbytočných prieťahov.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   na   okresnom   súde   konalo   7.   septembra   2005. Na ďalšom pojednávaní 30. novembra 2005 sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu   navrhli   nariadiť   znalecké   dokazovanie   vo   vzťahu   ku   sťažovateľke   v 2.   rade. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právneho zástupcu sťažovateľov vyzval,   aby   predložil   listinné   dôkazy   a špecifikoval   úlohy   pre   psychológa   vo   vzťahu k zdravotnému stavu sťažovateľky v 2. rade. Pojednávanie z 22. marca 2006 sa uskutočnilo bez prejednania merita veci. Okresný súd uznesením z 21. apríla 2006 ustanovil v konaní znalca   z odboru   psychológie,   odvetvie   klinická   psychológia   dospelých,   ktorému   uložil vypracovať znalecký posudok do 60 dní od prevzatia spisu. Právny zástupca sťažovateľov 23.   mája   2006   požiadal   okresný   súd   o podanie   správy   k stavu   znaleckého   dokazovania a 26. septembra 2006 okresný súd požiadal, aby určil znalcovi lehotu na prevzatie spisu. Okresný súd na jeho žiadosť nereagoval.

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd tým, že od vydania uznesenia z 21. apríla 2006 nevyzval znalca na prevzatie spisu, porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto navrhujú, aby ústavný súd v ich veci vydal nález, ktorým takto rozhodne:

„1. Základné právo sťažovateľov M. K. a manželky A., rod. L., obaja bytom Poľská republika, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov Okresným súdom v Martine v konaní čk. 10 C 87/99 porušené bolo.

2. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300.000,- Sk proti Slovenskej republike, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 18.600,- Sk proti Slovenskej republike do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   408/06-10 z 8. decembra 2006 ju prijal na ďalšie konanie. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedníčku okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   doručenom   ústavnému súdu   5.   marca 2007 uviedla podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a účastníkov v konaní sp. zn. 10 C 87/99 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004 a vyjadrenie zákonného sudcu, v ktorom sa uvádza:

„Vzhľadom na charakter sporu, uplatňované nároky zo strany navrhovateľov, ktoré boli   od   počiatku   komplikované   s predkladaním   listinných   dôkazov   nevyhnutných   na posúdenie opodstatnenosti ich nárokov, ďalej dvakrát bola učinená zmena návrhu zo strany navrhovateľov prostredníctvom právneho zástupcu a vzhľadom na chronológiu jednotlivých úkonov, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie vykonával, zabezpečoval a bez ktorých nie je možné vo veci vydať konečné rozhodnutie, javí sa byť súdu že dostatočne plynule vo veci konal. Ako zákonná sudkyňa si uvedomujem tú skutočnosť, že vo veci bola podaná ústavná sťažnosť,   rešpektujem   rozhodnutie   a nález   Ústavného   súdu,   no   i napriek   tomu   nebolo z objektívnych dôvodov možné vo veci v inom časovom termíne rozhodnúť.“

V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:„Nesúhlasíme so sťažnosťou v tej časti, kde sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že súd   neurčil   znalcovi   lehotu   na   prevzatie   spisu   a spis   do   26.   9.   2006   nebol   znalcovi doručený. Zákonná sudkyňa dala dňa 31. 5. 2006 pokyn do kancelárie na doručenie spisu znalcovi, ktorý si osobne prevzal dňa 13. 6. 2006. Nie je teda pravdivé tvrdenie právneho zástupcu   sťažovateľov,   že   do   26.   9.   2006   spis   znalcovi   nebol   doručený.   V ostatnom poukazujem   na   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   a stanovisko   samotného   znalca,   ktorý   spis vrátil dňa 9. 2. 2007 s tým, že nie je oprávnený podať posudok, ktorý súd žiadal, čo predtým prehliadol.“

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 87/99 a chronológie úkonov, ktorú uviedla   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti,   zistil   ústavný   súd nasledovný priebeh konania v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004:

1. Okresný súd 10. mája 2004 predložil spis odvolaciemu súdu s odvolaním odporcu v 2. rade proti uzneseniu z 5. februára 2004 v časti o uložení povinnosti odporcovi v 2. rade zložiť preddavok na trovy znaleckého. Spis bol vrátený okresnému súdu

28. mája 2004, odporca   v 2. rade zložil   preddavok   na trovy   znaleckého 28. júna 2004.

2. Listom   doručeným   5.   októbra   2004   požiadal   právny   zástupca   sťažovateľov o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd mu 6. októbra 2004 odpovedal, že nemôže nariadiť termín pojednávania, pretože bolo nariadené znalecké dokazovanie a spis bol 28. septembra 2004 zaslaný ustanovenému znalcovi.

3. Právny zástupca sťažovateľov 17. januára 2005 požiadal o podanie správy, v akom štádiu   sa   nachádza   znalecké   dokazovanie   a   10.   februára   2005   opakovane   žiadal o urgovanie znaleckého posudku a o nariadenie termínu pojednávania.

4. Okresný   súd   11.   februára   2005   vyzval   znalca,   aby   obratom   predložil   znalecký posudok. Ustanovený znalec 14. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že posudok nemohol   podať   v určenej   lehote   pre   opakovanú   hospitalizáciu   a operáciu sťažovateľky v 2. rade s tým, že znalecký posudok podá do konca marca 2005.

5. Okresný   súd   5.   apríla   2005   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom prostredníctvom ich právnych zástupcov a rozhodol o priznaní znaleckej odmeny.

6. Dňa 31. mája 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 22. jún 2005.

7. Uznesením   z   1.   júna   2005   okresný   súd   pripustil   vstup   vedľajšieho   účastníka do konania na strane odporcu.

8. Listom doručeným 10. júna 2005 požiadal právny zástupca sťažovateľov o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky.

9. Pojednávanie z 22. júna 2005 okresný súd odročil na 7. september 2005.

10. Vedľajší účastník 4. júla 2005 požiadal o zaslanie dokladov v súvislosti so zmenou návrhu z 10. marca 2004 (vybavené 15. júla 2005).

11. Podaním doručeným 2. septembra 2005 sťažovatelia zmenili návrh, upravili výšku náhrady   škody   v súvislosti   s bodovým   ohodnotením   bolestného   a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku.

12. Pojednávanie zo 7. septembra 2005 bolo odročené na 30. november 2005 s tým, že sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu predložia okresnému súdu a priamo vedľajšiemu účastníkovi doklady, ktoré vyplynuli z pojednávania.

13. Podaním doručeným 12. októbra 2005 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade navrhla zabezpečiť doklady zo strany sťažovateľov a pojednávanie nariadiť až po predložení všetkých   navrhnutých   dokladov;   vedľajší   účastník   predložil   vyjadrenie,   v ktorom uviedol návrhy na vykonanie dokazovania a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom sťažovateľov uplatnených nad pôvodný návrh z 26. júla 1999.

14. Okresný   súd   13.   októbra   2005   vyzval   sťažovateľov   prostredníctvom   právneho zástupcu, aby predložili doklady podľa návrhu právnej zástupkyne odporcu v 1. rade do termínu pojednávania.

15. Podaním doručeným 7. novembra 2005 právny zástupca odporcu v 2. rade vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom sťažovateľov uplatnených pod pôvodný návrh z 26. júla 1999.

16. Na   pojednávaní   30.   novembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   predložila doklady a navrhla, aby okresný súd ustanovil do konania znalca z odboru psychiatrie alebo   psychológa,   vedľajší   účastník   namietol   ustanovenie   znalca   –   psychológa k posúdeniu zdravotného stavu sťažovateľky v 2. rade; pojednávanie bolo odročené na   neurčito   s tým,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   predloží   doklady,   ktoré vyplynuli z pojednávania a špecifikuje úlohy pre odborníka – psychológa a okresný súd si vyžiada trestný spis sp. zn. 2 T 62/1998.

17. Podaním   doručeným   13.   decembra   2005   právny   zástupca   sťažovateľov   navrhol znalecké dokazovanie   znalcom   z odboru   psychológie   a upresnil   otázky, ktoré mu navrhuje položiť. Dňa 4. januára 2006 predložil do spisu doklady a 23. februára 2006 predložil úradný preklad rozhodnutia o stupni zdravotného postihnutia sťažovateľky v 2. rade.

18. Dňa 14. februára 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 22. marec 2006.

19. Na   pojednávaní   22.   marca   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   upresnila,   že navrhuje   ustanoviť   znalca   z odboru   psychiatrie   na   posúdenie   psychického   stavu sťažovateľky v 2. rade.

20. Uznesením   z   21.   apríla   2006   okresný   súd   ustanovil   do   konania znalca z odboru psychológie,   odvetvia   klinická   psychológia   dospelých,   ktorému   na   predloženie posudku určil lehotu 60 dní od prevzatia spisu.

21. Listom doručeným 24. mája 2006 právny zástupca sťažovateľov požiadal okresný súd o oznámenie, či znalec prevzal spis. Dňa 31. mája 2006 dala sudkyňa pokyn kancelárii zaslať spis znalcovi, znalec osobne prevzal spis 13. júna 2006.

22. Okresný   súd   4.   decembra   2006   vyzval   znalca   na   vrátenie   spisu   a   predloženie znaleckého posudku, resp. oznámenie prekážky, pre ktorú nebolo možné vypracovať posudok v určenej lehote (znalec prevzal urgenciu 22. decembra 2006).

23. Okresný súd 23. januára 2007 opakovane vyzval znalca, aby v lehote 10 dní vrátil spis a predložil znalecký posudok s upozornením na riešenie jeho neodôvodneného postoja   prostredníctvom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky v súvislosti s jeho znaleckou činnosťou.

24. Dňa 9. februára 2007 znalec vrátil spis okresnému súdu s ospravedlnením, v ktorom uviedol,   že   pre   zaneprázdnenosť   z dôvodu   väčšieho   množstva   posudkov vo väzobných veciach odkladal vypracovanie predmetného posudku, v januári 2007 bol tri týždne práceneschopný a následne zistil, že nie je oprávnený podať posudok na položené otázky, čo pri preberaní spisu prehliadol.

25. Uznesením z 15. februára 2007 okresný súd zrušil uznesenie o ustanovení znalca PhDr. Š. a ustanovil za znalca znalecký ústav.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   87/99   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004.

1. Z hľadiska predmetu konania ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú, berúc do   úvahy,   že   rozhodovacia   činnosť   všeobecných   súdov   v obdobných   veciach   sa   opiera o ustálenú judikatúru. Určitá skutková zložitosť veci vyplýva z rozsahu dokazovania, hlavne z potreby znaleckého dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie. Podľa názoru ústavného súdu však vec nie je mimoriadne fakticky zložitá, a to ani s ohľadom na skutočnosť, že sťažovatelia sú cudzí štátni príslušníci a súčasne si vzhľadom na uplatnené nároky a ich význam pre sťažovateľov vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľov v posudzovanej etape konania. Z predloženého spisu zistil, že na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov odôvodnenú čerpaním dovolenky, okresný súd jedenkrát odročil pojednávanie (z 22. júna 2005 na 7. september 2005). Pri posúdení správania sťažovateľov ústavný súd nezistil   iné   skutočnosti,   ktoré   by   mali   negatívny   vplyv   na   dĺžku   konania   alebo   by odôvodňovali ich podiel na zbytočných prieťahoch v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004.

Napriek   vyjadreniu   zákonnej   sudkyne,   že   okresný   súd   postupoval   v konaní dostatočne plynulo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, podľa názoru ústavného súdu okresný súd v konaní opakovane nevykazoval relevantnú procesnú činnosť a nepostupoval efektívne pri zabezpečovaní znaleckých posudkov. Ústavný súd k tomu dodáva, že ak súd neprijal   účinné   opatrenia   za   účelom   včasného   podania   znaleckého   posudku,   ktorý   si vyžiadal v rámci vykonávaného dokazovania, zodpovedá z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj za prieťahy spôsobené súdnym znalcom pri jeho podaní (napr. I. ÚS 108/02).

Zbytočné prieťahy v konaní boli spôsobené postupom okresného súdu v období od 28. mája 2004 (vrátený spis z Krajského súdu v Žiline) do 28. septembra 2004 (zaslanie spisu znalcovi) a tiež v nasledujúcom období, keď u znalca urgoval predloženie znaleckého posudku až 11. februára 2005 po druhej žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov. V tejto súvislosti   je   potrebné   uviesť,   že   znalec   bol   ustanovený   uznesením   z 5.   februára   2004, v ktorom bola určená lehota na podanie posudku do 1. septembra 2004. Postup okresného súdu nebol efektívny a plynulý ani pri zabezpečovaní druhého znaleckého posudku. Okrem toho,   že   okresný   súd   ustanovil   znalca   z nesprávneho   odboru,   toleroval   jeho   nečinnosť a podanie posudku urgoval až 4. decembra 2006, takmer šesť mesiacov od odovzdania spisu znalcovi (13. jún 2006), hoci na vypracovanie posudku mu určil lehotu 60 dní. Tento postup okresného   súdu   účinne   nesmeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov a nepochybne predĺžil konanie.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek už vyslovenému porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v predmetnej veci, okresný súd aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 53/04-27 z 28. apríla 2004 svojím postupom opätovne porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   87/99   nebolo   v   čase rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu v označenom konaní v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie   300   000   Sk   z dôvodu,   že nečinnosťou   okresného   súdu   je   ohrozené   ich   právo   na   uspokojenie   svojej   pohľadávky, pričom naliehavý záujem na rozhodnutí veci odôvodňujú aj tým, že finančné prostriedky, ktoré žiadajú v predmetnom konaní ako náhradu škody, potrebuje sťažovateľka v 2. rade v súvislosti s lekárskymi zákrokmi, ktorým sa musí podrobovať v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode.

Ústavný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi, celkovú dĺžku konania, povahu veci, ako aj skutočnosť, že okresný súd opakovane porušil základné právo sťažovateľov a dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 30 000 Sk každému sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. V. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 11 052 Sk (slovom jedenásťtisícpäťdesiatdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2006 pre dve osoby po 2 730 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre dve fyzické osoby, a po 164 Sk režijný paušál, ako aj 19 % zvýšenia tarifnej odmeny z dôvodu, že právny zástupca sťažovateľov je platiteľom DPH.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007