znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 407/09-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   októbra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. O., CSc., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z., S. D., V. H., R. Š., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., CSc., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a prof. Ing. P. K., DrSc., všetci bytom B., zastúpených advokátom JUDr. I. S.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 30/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. O., CSc., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z., S. D., V. H., R. Š., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., CSc., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a prof. Ing. P. K., DrSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 30/2003 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   30/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. O., CSc., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z., S. D., V. H., R. Š., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., CSc., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a prof. Ing. P. K., DrSc.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. J. O., CSc., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z., S. D., V. H., R. Š., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., CSc., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a prof. Ing. P. K., DrSc.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4 052,43 € (slovom štyritisícpäťdesiatdva   eur   a štyridsaťtri   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokáta   JUDr.   I.   S.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 407/09-14   z 10.   decembra   2009   prijal podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. O., CSc., A. M., Ing. R. M., D. Č., M. S., Ing. M. Z., Ing. I. Z., R. Z., S. D., V. H., R. Š., Ing. C. A., Ing. A. Z., Ing. F. B., CSc., PhDr. D. B., Mgr. M. T. a prof. Ing. P. K., DrSc., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 30/2003.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   spolu   s ďalšími 35 navrhovateľmi (ďalej len „sťažovatelia a spol.“) podali 18. mája 2003 okresnému súdu návrh na určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode   nehnuteľnosti proti Hlavnému Mestu   Slovenskej   republiky   Bratislave   (ďalej   len   „odporca   v 1.   rade“)   a mestskej   časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „odporca v 2. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“). Podľa slov sťažovateľov: „Napriek skutočnosti, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo   viac   ako   šesť   rokov,   nedokázal   Okresný   súd   Bratislava I vo   veci   meritórne rozhodnúť a vec do dnešného dňa nebola právoplatne skončená...

Sťažovatelia...   obrátili   sa   dňa   04. 06. 2009   na   Okresný   súd   Bratislava   I so sťažnosťou na prieťahy v konaní... Predsedníčka Okresného súdu... vo svojej odpovedi... pripustila prieťahy v konaní a uistila sťažovateľov, že bol zákonný sudca vyzvaný k prijatiu opatrení na odstránenie vzniknutého stavu...

Napriek... uvedenému ani vyše štyri mesiace od obdržania listu od predsedkyne súdu nedošlo k zjednaniu nápravy a odstráneniu prieťahov v konaní. Vo veci sa nekoná, nebol vytýčený ani žiaden termín pojednávania...

... vo veci sa nekoná a od júna 2009 nemajú ani spätnú väzbu zo súdu v súvislosti so znaleckým posudkom. Ten nie je ešte stále vyhotovený. Len súd má možnosť pri zistení prieťahov v znaleckom dokazovaní pristúpiť k zmene znalca, ak najmä vidí, že ani uloženie poriadkovej pokuty neviedlo k náprave. Keď ale sťažovatelia urgovali súdom ustanoveného znalca, ten im oznámil, že znalecký posudok nie je preto vypracovaný, že peniaze, ktoré zložili sťažovatelia ako navrhovatelia v súdnom konaní ako preddavok znaleckých trov on neobdržal, preto nekoná...

Z nečinnosti súdu profituje najmä odporca, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. priznáva právo   na   odkúpenie   priľahlého   pozemku   za   zákonom   stanovenú   cenu...   len   pôvodným vlastníkom bytov, no nakoľko došlo k viacerým prevodom bytov, noví vlastníci už nárok na prevod   za   zvýhodnenú   zákonom   stanovenú   cenu   nemajú   a tak   nepokračujú   v súdnom konaní...

... Plynutím času a nečinnosťou súdu dochádza k tomu, že z konania musia vystúpiť viacerí účastníci, nakoľko aktívnu legitimáciu v spore majú len vlastníci bytov. Vznikajú tak   sťažovateľom   komplikácie   spojené   s nákladmi,   nakoľko   nutne   mení   okruh   aktívne legitimovaných a tým aj žalobný návrh...

Sťažovatelia... majú pocit bezradnosti z toho, že sa svojho práva nemôžu domôcť cestou súdu. Je tu obava, že kým sa súd právoplatne skončí, už množstvo z nich nebude môcť   byť   účastníkom   konania   či   z   dôvodu   úmrtia   alebo   predaja   bytu   inej   osobe, nespĺňajúcej nárok na odkúpenie pozemku za zníženú cenu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 22 C 30/03.

Ústavný súd prikazuje Okresnému   súdu Bratislava I,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 22 C 30/03 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie v sume   3.000   €.   Okresnému   súdu   Bratislava   I ukladá   povinnosť   vyplatiť   sťažovateľom finančné zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 3023,26 € do dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu,   pričom   trovy   je   povinný   poukázať   na   účet právneho zástupcu sťažovateľov – JUDr. I. S....“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3109/2010 z 1. októbra 2010 a   právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 13. októbra 2010.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej   sťažnosti.   V   ďalšom   popísal   prehľad   procesných   úkonov   vykonaných v označenom konaní a uviedol:

„S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že v období 02. 04. 2009 do 24. 11. 2009, období od 08. 12. 2009 do 15. 06. 2010 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní. Nepatrí do kompetencie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný súdi nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak   objektívneho   charakteru,   nakoľko   tieto   boli   v značnej   miere   spôsobené nespoluprácou ustanoveného súdneho znalca.

V   prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k   záveru,   že   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v   konaní.   S   poukazom   na   uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení uviedol:„Okresný súd Bratislava I síce pripúšťa prieťahy v konaní v predmetnej veci vedenej na danom súde pod sp. zn. 2 0C 30/2003, no tvrdí, že sú dané objektívneho charakteru. S daným názorom nemožno súhlasiť, súd neodvodzuje dané prieťahy ani od vysokého nápadu vecí, no z iných dôvodov, ktoré ale nie sú objektívneho a ospravedlniteľného charakteru. Toho   si   je   vedomý   aj   daný   súd,   keď   v   závere   žiada   o   vzatie   do   úvahy   daných   ním uvádzaných skutočností a zmiernenie prípadnej výšky nemajetkovej ujmy.

Mám za to, že Okresný súd Bratislava I svojou nečinnosťou spôsobil, že predmetná vec sa prejednáva na danom súde od 18. 05. 2003 a dodnes nie je právoplatne ukončená, bez nádeje na skoré ukončenie veci. Jedná sa teda o reštančnú vec, viac ako 7 rokov starú, ktorá ešte nebola prejednaná ani jedenkrát na odvolacom súde čo do merita veci (len čo do ukladania pokút súdnemu znalcovi)...

...   minimálne   v   období   61   mesiacov,   teda   vyše   5   rokov   z   celkovej   doby   trvania súdneho sporu bol Okresný súd Bratislava I nečinný, čo nemožno akceptovať ako objektívne dôvody, súd ani nezdôvodňuje uvedené obdobia svojej nečinnosti, nemožno nečinnosťou znalca v období 2009-2010 zhojiť celú nečinnosť súdu od roku 2003. Okrem toho, ak je pravdivé tvrdenie znalca, že súd mu neposlal požadovaný preddavok na trovy, napriek tomu, že ho sťažovatelia a ďalší navrhovatelia zaplatili, tak aj dané prieťahy v konaní znáša sčasti štát...

Nejedná sa o zložitú vec a sťažovatelia sú súdu súčinní. Napriek tomu sa nevedia domôcť   svojho   práva   na   súdne   rozhodnutie   vo   veci.   Preto   nimi   požadovaná   výška primeraného zadosťučinenia sa javí skôr ako nižšia (výška 3.000,- EUR na osobu). Na   základe   uvedeného   uvádzam,   že   sťažovatelia   trvajú   na   podanej   sťažnosti a žiadajú jej vyhovieť v celom rozsahu.“

Právny   zástupca   sťažovateľov   zároveň   opravil   požadovanú   sumu   trov   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom na 4 052,43 € a vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 C 30/2003:

-   5.   jún   2003   –   okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľov   a   spol.   na   určenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti proti odporcom,

- 23. júl 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľov a spol. na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 200 Sk (pôvodne bol zaplatený v sume 800 Sk),

- 13. august 2003 – sťažovatelia a spol. zaplatili súdny poplatok,

-   16.   december   2005   –   JUDr.   S.   J.   oznámil   okresnému   súdu   prevzatie   právneho zastupovania   sťažovateľov   a niektorých   ďalších   navrhovateľov,   zároveň   požiadal   o nariadenie pojednávania,

- 24. apríl 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2006,

- 9. máj 2006 – okresný súd uznesením č. k. 22 C 30/03-41 uložil odporcom vyjadriť sa k návrhu na začatie konania a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, aby   uviedli   rozhodujúce   skutočnosti   na   svoju   obranu,   pripojili   listiny,   na   ktoré   sa odvolávajú, a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

- 31. máj 2006 – odporca v 2. rade sa vyjadril k návrhu,

- 1. jún 2006 – odporca v 1. rade sa vyjadril k návrhu,

-   22.   august   2006   –   okresnému   súdu   boli   vrátené   poštové   zásielky   –   predvolanie   na pojednávanie   adresované   navrhovateľom   M.   K.,   Ing   Ľ.   S.,   JUDr.   A.   V.   a E.   W.   s poznámkou: adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote,

- 16. august 2006 – MUDr. V. M. ako zástupkyňa svojho manžela RNDr. A. M., CSc. (jedného   z   navrhovateľov),   ospravedlnila   svoju,   ako   aj   neúčasť   svojho   manžela   na pojednávaní 21. septembra 2006 (z dôvodu doprovodu svojho manžela na liečenie), zároveň uviedla, že ona aj jej manžel neprejavili právny záujem na konaní o tejto veci,

-   8.   september   2006   –   P.   K.   (jedna   z   navrhovateľov)   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní   zo   zdravotných   dôvodov,   požiadala   však   o   konanie   a   rozhodnutie   v jej neprítomnosti,   rovnako   navrhovateľka   JUDr.   E.   H.   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti,

- 21. september 2006 – na pojednávanie sa nedostavilo 39 navrhovateľov (medzi nimi aj niektorí zo sťažovateľov); právny zástupca sťažovateľov uviedol, že upraví petit návrhu vzhľadom na mimosúdne vyriešenie časti sporu; okresný súd sa pokúsil o zmier medzi účastníkmi konania, výsledkom zmierovacieho konania bol návrh účastníkov, že sa pokúsia o mimosúdnu dohodu; zároveň navrhli vykonať súdom ohliadku na mieste; pojednávanie bolo odročené na 9. november 2006, ohliadku na mieste okresný súd nariadil na 11. október 2006;   po   skončení   pojednávania   okresný   súd   vypočul   navrhovateľov   M.   S.   a M.   S.   (z dôvodu, že sa zdržiavajú viac ako 300 km od Bratislavy, preto je pre nich problematické dochádzať sa na pojednávania),

- 11. október 2006 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste,

- 6. november 2006 – navrhovatelia Ing. Ľ. S. a JUDr. A. V. zásielky s predvolaním na pojednávanie neprevzali, poznámka pošty: adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote,

-   9.   november   2006   –   po   vyjadreniach   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a   zástupcov odporcov a po výsluchu prítomných navrhovateľov okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľov v lehote 15 dní doručí upravený petit žalobného návrhu a okresný súd zváži potrebu znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie,

- 23. november 2006 – právny zástupca sťažovateľov upravil žalobný návrh,

- 21. december 2006 – okresnému súdu bolo doručené „Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci“ E. B. – navrhovateľky v 8. rade – ktorým vypovedala plnú moc JUDr. I. P.,

-   13.   február 2007   –   okresný   súd   vyzval právneho   zástupcu   sťažovateľov,   aby doručil v lehote 10 dní otázky na súdneho znalca,

-   14.   február   2007   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   ostatných   navrhovateľov (JUDr. I. P.) a oboch odporcov, aby v lehote 10 dní doručili otázky na súdneho znalca,

- 20. marec 2007 – odporca v 2. rade sa vyjadril k veci (podanie zo 16. marca 2007),

-   22. marec 2007   –   právny zástupca   sťažovateľov   predložil   otázky   na súdneho   znalca, zároveň   odporca   v   1.   rade   predložil   svoje   stanovisko   k   ustanoveniu   súdneho   znalca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí, aby bol v tomto štádiu konania ustanovený,

- 23. apríl 2007 – odporca v 2. rade žiadal, aby okresný súd vyžiadal príslušné písomné doklady   od   Správy   katastra   pre   hlavné   mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   (spätnú identifikáciu parciel a kópiu katastrálnej mapy na pôvodnú nehnuteľnosť), a to z dôvodu, že odporcovi v 2. rade tieto doklady nemohli byť poskytnuté,

- 9. máj 2007 – okresný súd uznesením č. k. 22 C 30/03-127 nariadil znalecké dokazovanie súdnym   znalcom   z   odboru   geodézie   a   kartografie,   odvetvia   geodézie   a   vypracovaním znaleckého   posudku   poveril   Ing.   J.   V.,   CSc.   (ďalej   len   „súdny   znalec“);   lehota   na vypracovanie   znaleckého   posudku   bola   určená   na   40   dní   od   prevzatia   súdneho   spisu; okresný súd sťažovateľov a spol. zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním v sume 20 000 Sk,

- 13. august 2007 – právny zástupca sťažovateľov požiadal o nariadenie pojednávania,

- 22. august 2007 – súdny znalec prevzal súdny spis,

- 28. august 2007 – sťažovatelia zaplatili preddavok na znalecké dokazovanie,

- 11. jún 2009 – úradný záznam: „Dňa 11. 6. 2009 som telefonicky zistila, že spis sa nachádza   u   znalca   Ing.   J.   V.,   CSc..   Znalec   oznámil,   že   znalecký   posudok   je   v   štádiu rozpracovania, nie je dokončený z dôvodu nekomunikácie a nespolupráce sudkyne JUDr. E. H.   Znalec   žiada   o   osobné   stretnutie   s   konajúcou   sudkyňou.   Znalecký   posudok   súdu nedoručí.“,

- 15. jún 2009 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu v sume 200 €, zároveň mu uložil zaslať znalecký posudok okresnému súdu do 15 dní (súdny znalec prevzal toto uznesenie 1. júla 2009),

- 15. júl 2009 – súdny znalec nahliadol do súdneho spisu (náhradného obalu k súdnemu spisu) a prevzal z neho fotokópie,

- 16. júl 2009 – súdny znalec podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 15. júna 2009, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta,

- 29. júl 2009 – úradný záznam: „Dňa 29. 7. 2009 som telefonicky zisťovala, či má znalec Ing. J. V., CSc., spis 22 C/30/2003 u seba a či ho zašle v čo najkratšom čase súdu. Znalec oznámil, že spis má u seba a obratom ho zašle súdu.“,

- 10. august 2009 – okresný súd vyzval súdneho znalca pod hrozbou poriadkovej pokuty, aby mu v lehote 3 dní doručil súdny spis,

- 11. september 2009 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. novembra 2009, uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu v sume 820 € a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaslal znalecký posudok spolu so súdnym spisom (zásielka s týmto uznesením adresovaná súdnemu znalcovi bola okresnému súdu vrátená 21. októbra 2009 s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

-   10.   november 2009 – okresný   súd zaslal na vyjadrenie odporcom   odvolanie súdneho znalca proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

- 24. november 2009 – súdny spis – náhradný obal k spisu – bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   na rozhodnutie o opravnom prostriedku súdneho znalca proti uzneseniu okresného súdu z 15. júna 2009,

- 26. november 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 396/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. februára 2010, zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 22 C 30/2003-NO 9 z 15. júna 2009 tak, že súdnemu znalcovi uložil poriadkovú pokutu v sume 100 €,

- 8. december 2009 – súdny spis (náhradný obal) bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 8. február 2010 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania a súdnemu znalcovi,

- 17. marec 2010 – okresný súd vyzval súdneho znalca, aby v lehote 10 dní predložil súdny spis   sp.   zn.   22   C   30/2003   spolu   s   vypracovaným   znaleckým   posudkom   alebo s odôvodnením, prečo nebol vypracovaný,

- 3. máj 2010 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu v sume 1 640 € a zároveň mu uložil predložiť súdny spis spolu so znaleckým posudkom do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia (súdny znalec prevzal rozhodnutie 14. mája 2010),

- 5. máj 2010 – okresný súd zaslal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) informáciu o nečinnosti súdneho znalca,

- 24. máj 2010 – súdny znalec nahliadol do súdneho spisu (náhradného obalu súdneho spisu) a zároveň z neho prevzal fotokópie,

- 28. mája 2010 – úradný záznam Mgr. D. D. (zákonná sudkyňa) o tom, že 24. mája 2010 vykonala pohovor so súdnym znalcom, aby vrátil súdny spis aj bez znaleckého posudku, súdny znalec uviedol, že po spracovaní sťažnosti na postup okresného súdu vráti súdny spis do 28. mája 2010,

- 31. máj 2010 – súdny znalec podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 3. mája 2010, ktorým mu bola opätovne uložená poriadková pokuta,

- 4. jún 2010 – zákonná sudkyňa nevyhovela odvolaniu proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky z 3. mája 2010 o uložení poriadkovej pokuty súdnemu znalcovi,

- 15. jún 2010 – okresný súd predložil náhradný obal súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní súdneho znalca proti uzneseniu z 3. mája 2010,

-   23.   jún   2010   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Co   24/2010-87   potvrdil   uznesenie okresného súdu č. k. 22 C 30/03-NO 57 z 3. mája 2010,

- 22. júl 2010 – súdny spis (náhradný obal) bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 11. august 2010 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu súdnemu znalcovi,

- 26. augusta 2010 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu súdnemu znalcovi na ďalšiu adresu,

- 31. august 2010 – ministerstvo spravodlivosti oznámilo okresnému súdu, že súdny znalec bol   rozhodnutím   ministerky   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   15   812/2009-51/RK z 2. decembra   2009,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   11.   decembra   2009,   vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a od uvedeného dátumu nie je oprávnený na výkon znaleckej činnosti, preto ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené začať proti súdnemu znalcovi správne konanie o uložení sankcie za správny delikt,

- 6. september 2010 – okresný súd predvolal súdneho znalca na informatívny výsluch na 28. september 2010,

- 28. september 2010 – okresný súd vykonal informatívny výsluch ustanoveného súdneho znalca, ktorý následne odovzdal súdny spis sp. zn. 22 C 30/03 zákonnej sudkyni.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   uvádza,   že   vyšší   počet účastníkov   konania   môže   za   určitých   okolností   sťažovať   procesný   postup   všeobecného súdu, avšak napadnuté konanie nie je takýmto prípadom. Rovnako po právnej stránke sa vec nejaví zložitou. Koniec koncov je potrebné konštatovať, že doterajšia dĺžka trvania konania absolútne nebola závislá od zložitosti prerokúvanej veci.

Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 1. októbra 2010 netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil žiadne   také   skutočnosti   v ich   správaní,   ktoré   by   významnejším   spôsobom   prispeli k doterajšej celkovej dĺžke trvania konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu zistil, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 13. augusta 2003 (zo strany sťažovateľov a spol. došlo k zaplateniu súdneho poplatku) do 24. apríla 2006   (okresný   súd   nariadil   pojednávanie),   t. j.   viac   ako   2   roky   a 8   mesiacov,   a   od 28. augusta 2007 (sťažovatelia a spol. zaplatili preddavok na trovy znaleckého dokazovania) do 11. júna 2009 (okresný súd prvýkrát zisťoval stav znaleckého dokazovania), t. j. takmer 1 rok a 10 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný 4 a pol roka. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

K obdobiu   nečinnosti   okresného súdu   v súvislosti   so   znaleckým   dokazovaním od ustanovenia súdneho znalca do 11. júna 2009 je potrebné dodať, že tolerovanie pasivity znalca ústavný súd hodnotí ako postup okresného súdu, ktorý nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako navrhovateľov v ich veci, a teda ako taký, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy vo veci (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 235/05, I. ÚS 348/06).

Obdobie konania od 11. júna 2009 do 28. septembra 2010, t. j. obdobie, v ktorom síce okresný súd nevykonával úkony priamo dotýkajúce sa merita veci, a teda smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov,   ale úkony,   ktorými   sa   snažil   o dokončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu súdnym znalcom, ústavný súd napriek opačnému názoru sťažovateľov nepovažoval za zbytočné prieťahy v konaní, a to z dôvodu, že   okresný   súd   skutočne   vykonával   činnosť,   ktorá   nevyhnutne   predchádzala   ďalšiemu možnému   pokračovaniu   v konaní,   a nemožno   okresnému   súdu   vytknúť   ani   to,   že   by nevyužil jemu dostupné zákonné prostriedky na to, aby znalecké dokazovanie bolo čím skôr dokončené   (poriadkové   pokuty,   informovanie   ministerstva   spravodlivosti)   a mohlo   sa v konaní ďalej pokračovať.

Inou je otázka, pokiaľ ide o včasnosť pristúpenia k príslušným opatreniam okresného súdu na zabezpečenie súdneho spisu od súdneho znalca, ako aj otázka príčin (uvádzaných súdnym znalcom, t. j. nezaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania napriek tomu,   že   sťažovatelia   a spol.   tento   28.   augusta   2007   zaplatili   na   účet   okresného   súdu) nevypracovania   súdno-znaleckého   posudku.   Na   tieto   okolnosti   ústavný   súd   nemohol neprihliadnuť a prirátal ich na vrub okresnému súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní   nepostupoval   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnili pocitom bezradnosti z toho, že sa svojho práva nemôžu domôcť súdnou   cestou,   a obavou,   že   kým   sa   konanie   právoplatne   skončí, „už   množstvo   z nich nebude môcť byť účastníkom konania či z dôvodu úmrtia alebo predaja bytu inej osobe, nespĺňajúcej nárok na odkúpenie pozemku za zníženú cenu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku trvania konania a na dlhodobú bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané každému v sume po 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľov si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 4 052,43 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v rozhodnom čase. Základná sadza za úkon právnej služby uskutočnený   v roku   2008   znížená   o 20   %   (zastupovanie   dvoch   a viac   sťažovateľov) je 84,34 € (t. j. 2 540,80 Sk) a hodnota režijného paušálu je 6,34 € (t. j. 191 Sk). Základná sadzba   za   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2009   znížená   o 20   %   je   92,72   € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 znížená o 50 % (znenie vyhlášky účinnej od 1. júna 2010) je 60,12 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia z 2. decembra 2008), za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (podanie ústavnému súdu zo 4. novembra 2009) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. októbra 2010) v celkovej sume 4 380,56 €.

Keďže právny zástupca sťažovateľov si uplatnil náhradu trov v sume 4 052,43 €, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010