SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 406/2025-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa J ozefa Červenáka – Stavebné práce Dobšiná, IČO 51 930 757, Skalná 26, Dobšiná, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, Šafárikova 8, Rožňava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B2-58Cb/14/2021 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cob/9/2025 (pôvodne 5Cob/14/2023) takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľ a
1. Ústavnému súdu bola 17. júna 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi mestského a krajského súdu označenými v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľ požaduje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Rovnako žiada, aby ústavný súd prikázal konať krajskému súdu bez zbytočných prieťahov.
2. Sťažovateľ je žalobcom v konaní o zaplatenie 882 eur s prísl. vedenom proti spoločnosti EURO- ŠTUKONZ, a.s. Konanie bolo začaté podaním návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu 6. októbra 2020.
3. Mestský súd vo veci rozhodol rozsudkom z 2. februára 2023 v spojení s opravným uznesením z 28. októbra 2024. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie 29. marca 2023. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom z 29. júla 2025 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Sťažovateľ poukazuje na to, že ide o jednoduchý obchodnoprávny spor týkajúci sa neuhradenia splatnej faktúry za sťažovateľom vykonané stavebné práce, a preto je trvanie súdneho konania neprimerane dlhé.
5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 406/2025-8 z 1. júla 2025 prijal ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II.
Vyjadrenie mestského a krajského súdu
6. Podľa vyjadrenia mestského súdu bol spis postúpený súdu 28. januára 2021. V priebehu súdneho konania došlo dvakrát k zmene zákonného sudcu. Vo veci bolo prvýkrát nariadené pojednávanie na 17. marec 2022, ktoré však bolo odročené na žiadosť sťažovateľa, a rovnako tak aj ďalšie pojednávanie nariadené na 4. august 2022. Na pojednávaní 2. februára 2023 bol vo veci vyhlásený rozsudok.
7. Krajský súd vo vyjadrení k podanej ústavnej sťažnosti uviedol, že mu bol spis doručený 4. júla 2023. Pôvodne bol určený termín verejného vyhlásenia rozsudku na 29. apríl 2024, ktorý však bol zrušený pre nedostatky v záhlaví napadnutého rozhodnutia. Vec bola bezodkladne vrátená prvostupňovému súdu na opravu. Spis sa následne krajskému súdu vrátil 16. januára 2025 a vo veci bolo rozhodnuté 29. júla 2025. Podanú ústavnú sťažnosť nepovažuje krajský súd za dôvodnú.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
10. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci, dospel ústavný súd k záveru, že nejde o vec skutkovo ani právne zložitú. Predmetom rozhodovania všeobecných súdov bol obchodnoprávny spor týkajúci sa neuhradenia splatnej faktúry za sťažovateľom vykonané stavebné práce. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že bolo vo veci rozhodnuté na prvom a jedinom pojednávaní. Z tohto pohľadu možno súhlasiť s mestským súdom, že k dĺžke namietaného konania prispel aj samotný sťažovateľ, pretože predchádzajúce dve vo veci nariadené pojednávania boli odročené na jeho žiadosť. Teda objektívne mohlo byť vo veci rozhodnuté mestským súdom už 17. marca 2022 (takmer o rok skôr).
11. Ústavný súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (od doručenia žaloby mestskému súdu po meritórne rozhodnutie celkom dva roky) musel ústavný súd konštatovať, že prípadnú nečinnosť alebo neefektívnosť súdu v tomto prípade nemožno považovať za takú významnú, aby jej bolo možné pripísať ústavnoprávnu relevanciu.
12. K obdobnému záveru prišiel ústavný súd, aj pokiaľ ide o rozhodovanie vo veci sťažovateľa krajským súdom, ktorý o podanom odvolaní rozhodol ani nie do dvoch rokov, pričom v rámci tohto časového úseku bola vec vrátená okresnému súdu na vydanie opravného uznesenia. Ani tejto skutočnosti však s ohľadom na celkovú dĺžku konania nemožno priznať ústavnoprávnu relevanciu.
13. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a okolností danej veci teda ústavný súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať na strane mestského ani krajského súdu také nedostatky, na základe ktorých by bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 24. septembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu