SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 406/2015-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   zo   sudcovLajosa   Mészárosa   a Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkouJUDr. Zuzanou   Tomášovou,   Železničná   90/12,   Považská   Bystrica,   ktorou   namietajúporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystricav konaní vedenom pod sp. zn. D 1564/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ   v   1.   rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka v 2. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ   v   3.   rade“;   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkouJUDr. Zuzanou   Tomášovou,   Železničná 90/12,   Považská   Bystrica,   ktorou   namietajúporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduPovažská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1564/94.

K   sťažnosti   sťažovateľov   nebolo   priložené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   ichzastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom zo samotnej sťažnosti vyplynulo,že „v čo najkratšom čase bude tento predbežný návrh opravený a doplnený advokátom“.Sťažnosť sťažovateľov bola ďalej doplnená podaním z 27. apríla 2015 doručeným ústavnémusúdu 5. mája 2015, v ktorom sťažovatelia opäť uviedli, že „právne zastúpenie uvedie sa dodatočne“ a zmenili   nimi   požadovanú   sumu   primeraného   finančného   zadosťučineniaz 50 000 eur na 100 000 eur pre každého.

Ústavný súd z uvedených dôvodov vyzval 6. mája 2015 sťažovateľov, aby v zmyslenáležitostí   sťažnosti   predpísaných   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) predložili splnomocnenie pre advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavnýmsúdom v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

Sťažovatelia podaním z 29. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 1. júna 2015a advokátka JUDr. Zuzana Tomášová podaním z 1. júna 2015 doručeným ústavnému súdu4. júna 2015 predložili ústavnému súdu splnomocnenie pre advokátku na ich zastupovaniev konaní pred ústavným súdom.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   okrem   iného   uvádzajú,   že   v   konaní   vedenom   okresnýmsúdom pod sp. zn. D 1564/94 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, k čomu dodávajú:

„- 3. aug. 2009:, Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, predsedníčke OS, pre nečinnosť v konaní D 1564/94.

- 6. aug. 2009: Je odpoveď ⬛⬛⬛⬛, predsedníčky OS.

Spr. 1520/09. - 12.   okt.   2009:   Je   výzva ⬛⬛⬛⬛,   predsedníčke   OS   na   moju urgenciu zo dňa 3. aug. 2009, keď v Spr. 1520/09 ste sa dopustila množstvo závažných a úmyselných pochybení. Žiaľbohu bez odpovede.

- 20. dec. 2013: Urgencia na moju výzvu zo dňa 9. okt. 2009, Spr. 1520/09 Žiaľbohu bez odpovede.

- 20. aug. 2013: Urgencia na prieťahy v konaní D 1564/94. Žiaľbohu bez odpovede.

- 27. sept. 2013: Upomienka na prieťahy v konaní D 1564/94.

- 16. okt. 2013:   Odpoveď ⬛⬛⬛⬛,   podpredsedu   OS, Spr. 1501/2013, v ktorej mi bolo oznámené, že ku Vašej sťažnosti sa nebudeme vyjadrovať.

- Je Zápisnica Spr 1501/2013 napísaná na Okresnom súde v Považskej Bystrici dňa 23. jan. 2013,   za   prítomnosti ⬛⬛⬛⬛,   predsedníčky   okresného   súdu a ⬛⬛⬛⬛, podpredsedu okresného súdu.

- 28. jan. 2014: Som upozornil ⬛⬛⬛⬛, predsedníčku okresného súdu na hrubé nedostatky, zavádzanie a protirečenie si a nakoniec spomínaná zápisnica nie je podpísaná a opečiatkovaná.

a/ Ako som v mojej urgencii dňa 20. dec. 2013 uviedol, keď predsedníčka okresného súdu uviedla v Spr. 1520/09 uviedla, že ak aj súd dňa 11. 11. 1994 /č. l. 13/ poveril notárku ⬛⬛⬛⬛ na konanie v D 1564/94, považovať treba za nulitné,   povinnosťou   súdu   bolo   podľa   §   164   OSP   vydať   opravné   uznesenie o nesprávnostiach a upovedomiť účastníkov konania.

§ 164   OSP:   Súd   kedykoľvek   aj bez návrhu   opraví   v   rozsudku   chyby   vpísaní a počítaní,   ako   aj   iné   zrejmé   nesprávnosti.   O oprave   vydá   uznesenie,   ktoré   doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

b/ Ako som už uviedol, v spomínanej zápisnici aj o právnom názore Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v roku 1994 vyslovil názor, že mnohé rozhodnutia bývalých ŠN nemôžu byť podkladom pre vyrovnanie ukrátených dedičských podielov, čím neboli splnené podmienky pre vedenie sporu podľa § 103 a 104 O. s. p. Najvyšší súd SR v Bratislave už v sept. 1998 vzhľadom k veľkému množstvu chybných rozhodnutí bývalých ŠN zaujal názor, že dedičské konania sa nemusia opakovať. V tomto názore o retroaktivite nie je zmienka!

Trvám na svojom tvrdení, že môj otec, ako náš právny predchodca sa stal obeťou podvodu   okresného   súdu,   za   ktorý   nesie   plnú   zodpovednosť   sudkyňa

ktorá od roku 2007 zastáva funkciu predsedníčky okresného súdu...

Keď bolo prejednávané dedičské konanie po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛ v roku 1962 na ŠN v Považskej Bystrici, postupovalo sa podľa platného zákona č. 141/1951 Zb. z. Podľa toho zákona mohol prebrať poľnohosp. pôdu iba jeden z dedičov.

Môj už nebohý otec požiadal o vyrovnanie ukrátených dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992.

Bolo zistené, že nedošlo k riadnemu prejednaniu dedičstva a preto Okresný súd v Považskej Bystrici súdne konanie zastavil a spisový materiál bol odstúpený dedičskému oddeleniu súdu na riadne prejednanie dedičstva. S tým súhlasil ako môj už nebohý otec, aj jeho   sestra,   ako   odporkyňa.   Dedičským   oddelením   súdu   bola   poverená   notárka ⬛⬛⬛⬛, ako súdna komisárka. Pôvodné konanie ŠN D 246/62 dostalo nové označenie D 1564/94. Na čísle listu 1 až 11 je uvedený pôvodný spis. materiál D 246/62, číslo   listu   12,   je   uznesenie   7   C   815/94.   Na   čísle   listu   13,   je   poverenie   pre   notárku ⬛⬛⬛⬛ konať,   t.   j.   riadne   prejednať   dedičstvo.   Na   čísle   listu   14 je poverenie   pre   notárku ⬛⬛⬛⬛ dodatočne   prejednať   novoobjavený majetok   po ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   v   pôvodnom   dedičskom   konaní   D   246/62   nebol prejednaný.

Dňa   12.   sept.   1995   bol   spisový   materiál   D   1564/94   vyžiadaný   od   notárky ⬛⬛⬛⬛ späť   na   okresný   súd   a   až   do   roku   2000   uložený   u   sudkyne ⬛⬛⬛⬛. Teda konala v rozpore so zákonom a spis u seba ukrývala. V   roku   1996   zomrela   sestra,   tj.   odporkyňa   môjho   otca.   Dedičstvo   po   nej prejednávala notárka ⬛⬛⬛⬛, ktorej nebolo zo strany súdu predložené uznesenie   7   C   815/94   a   dedičia   po ⬛⬛⬛⬛,   rod. neupovedomili notárku o existencii citovaného uznesenia. Tak bol pripojený aj celý majetok po neb., ktorý nebol riadne prejednaný.

Tak sa stalo, že otec zostal nemajetným. Zomrel 3. marca 1998. Veľmi zle znášal, že bol o nehnuteľnosti po svojom otcovi, ktorý bol tiež spoludedičom, ukrátený. Je nesporné, že táto udalosť urýchlila jeho smrť.

Z   uvedeného   je   nesporné,   že   zo   strany   Okresného   súdu   v   Pov.   Bystrici   došlo k úmyselnému porušovaniu zákonov a k mareniu vykonateľnosti právoplatného súdneho uznesenia. Sťažovateľ sa dostal do psychického tlaku a stratil dôveru v spravodlivosť súdov. Zdravotný stav sťažovateľov je vážne poškodený a to práve zo stresov, zo zdĺhavých a nespravodlivých súdnych konaní ako aj nečinnosti. Veď len súdne trovy a iné poplatky dosiahli sumu 100.000 Sk. Túto nespravodlivosť riešil sťažovateľ alkoholom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tu boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa, garantované ČL. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď po 20 tich rokoch nie je ukončené pojednávanie v dedičskom konaní o vyrovnaní dedičských podielov na základe zákona č. 293/1992 Zb. z.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ichsťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48, odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

Okresnému súdu v Považskej Bystrici v konaní D 1564/94 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom: 1/ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, Ústavný súd priznáva   primerané zadosťučinenie, najmä   za   dehonestáciu a   degradovanie osoby, v sume 50.000 Euro.

2/ ⬛⬛⬛⬛, Ústavný súd priznáva primerané zadosťučinenie, za dehonestovanie a degradovanie osoby, v sume 50.000 Euro.

3/ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   Ústavný   súd   priznáva primerané   zadosťučinenie,   najmä   za   dehonestovanie   a   degradovanie   osoby,   v   sume 50.000 Euro.

Uvedené   sumy   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd   v   Považskej   Bystrici   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti od tohto uznesenia.

Okresný   súd   je   povinný   vyplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   právneho zástupcu... do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základnéhopráva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   podsp. zn. D 1564/94.

1. K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   v 1.   rade   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. D 1564/94 Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej súd už rozhodol.

Ústavný súd zistil, že uznesením sp. zn. II. ÚS 450/2012 z 18. októbra 2012 rozhodolokrem   iného   o   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   v   1. rade   vo   vzťahu   k namietanémuporušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.D 1564/94 z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom ústavným súdom o sťažnosti podsp. zn. Rvp 2812/2014 vystupuje sťažovateľ v 1. rade, ktorý sa domáha vyslovenia porušeniarovnakého základného práva vo vzťahu ku konaniu okresného súdu, o ktorom už ústavnýsúd rozhodol svojím uznesením č. k. II. ÚS 450/2012-12 z 18. októbra 2012. Sťažovateľ v 1.rade sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol,bez   toho,   aby   sa   zmenili   podmienky   konania.   Ústavný   súd   preto   pri predbežnomprerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v 1. rade podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako neprípustnú.

2. K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   v   2. rade a sťažovateľa v 3. rade podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. D 1564/94

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnostifyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v lehote   dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa   keďsa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,I. ÚS 124/04).   Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehotyodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súdeporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods.   2   ústavy   je   v   zásade   „iným   zásahom“   pre   počítanie   lehoty   na   včasnosť   podaniasťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začala   sťažovateľke   v 2.   radea sťažovateľovi   v 3.   rade   v   okolnostiach   danej   veci   plynúť   dňom,   keď   sa   „dozvedeli“o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorý označili za účastníkatohto konania.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že dedičské konanie, ktoré okresný súd viedolpod   sp.   zn.   D   1564/94,   právoplatne   skončilo   vydaním   osvedčenia   o   dedičstvez 5. apríla 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2001.

Z uvedených zistení ďalej vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľ v 3. rade saaj o skončení napadnutého konania sp. zn. D 1564/94 (ktorého účastníkmi boli) dozvedelinajneskôr v roku 2001. Pretože sťažnosť sťažovateľky v 2. rade a sťažovateľa v 3. rade bolapodaná ústavnému súde v čase (24. marca 2014), keď dávno uplynula lehota ustanovenáv § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberaťopodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebnésťažnosť sťažovateľky v 2. rade a sťažovateľa v 3. rade posúdiť ako podanú oneskorene.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   po   právoplatnom   skončeníkonania sp. zn. D 1564/94 (23. apríl 2001) sťažovateľ v 1. rade podal návrh na dodatočnéprejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛ (ide o návrh, ktorýbol v spise sp. zn. 5 Nc 56/03 vybavený prevodom do konania sp. zn. D 1564/94; bola mupridelená   nová   sp.   zn.   10 D 162/05).   Konanie   o tomto   novooznačenom   návrhu   bolozastavené pre prekážku res iudicata uznesením č. k. 10 D 162/2005-88 zo 4. mája 2007.Z konania o tomto návrhu súčasne vyplynulo, že účastníkmi tohto konania sťažovateľkav 2. rade a sťažovateľ v 3. rade neboli.

Ďalší   súvisiaci   návrh   sťažovateľa   v   1.   rade   na   dodatočné   prejednanie   dedičstvapo poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛ okresný súd viedol pod sp. zn. 14 D 335/2011. Sťažovateľv 1. rade bol vyzvaný, aby označil, ktorý majetok má okresný súd dodatočne prejednať,a aby zaplatil súdny poplatok; keďže sťažovateľ v 1. rade tak neurobil, okresný súd konanieo   jeho   návrhu   uznesením   č. k.   14 D 335/2011-78   z 21. decembra 2011   zastavil.Rozhodnutie okresného   súdu   o   zastavení   konania   Krajský   súd   v Trenčíne   uznesenímč. k. 17 Cod 8/2012-85 z 25. apríla 2012 potvrdil (právoplatnosť nadobudlo 5. júna 2012).

Ústavný   súd   pre   úplnosť   uvádza,   že   o   namietanom   porušení   základného   právasťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže konať a rozhodovať iba vtedy, ak sa namietané porušenie uvedeného základného právasťažovateľov týka konania, ktoré aktuálne prebieha v ich veci pred všeobecným súdom, nieak sa týka konania, ktoré už bolo právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol sťažnosť sťažovateľov a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej častitohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015