znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 406/2014-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, 4/B,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátom   JUDr.   Ing.   Richardom   Vanekom,Advokátska   kancelária,   Dobrovičova   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   ichzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.31 Cb 133/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 300 € (slovom tristo eur), ktoréim j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

3. Okresný súd j e   p o v i n n ý ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ uhradiť trovy konania v sume 1 575,84 €(slovom   tisícpäťstosedemdesiatpäť   eur   a   osemdesiatštyri   centov)   na   účet   ich   právnehozástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.II. ÚS   406/2014-13   z   23.   júla   2014   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že 6. mája 2003 podali na okresnom súde žalobu o určenie vlastníctva proti žalovanému ⬛⬛⬛⬛, pretože „ ako zhotoviteľ obytného domu na ⬛⬛⬛⬛ v si podvodným konaním prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov   bytov   a   nebytových   priestorov...   Keďže   v   obytnom   dome   malo   ísť o nadštandardné   byty   za   veľké   peniaze   tak   mali   byť   podľa   projektovej   dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné časti,   spoločné   zariadenia   a   príslušenstvo   domu,   ktoré   budú   v   spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom dome,   v   spoluvlastníckom   podiele   zodpovedajúcom   podielu   podlahovej   plochy   bytu a komory k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte... Vzhľadom   k   tomu,   že   nastala   reálna   obava,   že   žalovaný   chce   predmetnú   časť nehnuteľnosti scudziť, navrhovateľ podal dňa 21. 05. 2004 na Okresný súd Bratislava 1 Návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   s tým,   aby   súd   zakázal   odporcovi   nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností... najmä ich scudziť, darovať, prenajať a zaťažiť vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Okresný súd Bratislava I dňa 16. 06. 2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol...

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I   zmenil   tak,   že odporcovi   zakazuje,   aby   scudzil,   daroval   a   zaťažil   vecným   bremenom   byt   č.  , spoluvlastnícky podiel ⬛⬛⬛⬛ in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na Ľubinskej ul. č. 18... do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I po sp. zn. 31 Cb 133/03. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný a preto   mu   vyhovel.   Dňa   19.   9.   2013   na   pojednávaní   bolo   navrhovateľovi   doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. 31Cb/l33/2003-264 zo dňa 11. 9. 2013, ktorým súd   zrušil   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   24.   08.   2004,   sp.   zn. 11 Cob 174/04-86.   Od   návrhu   odporcu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   vydaného Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva roky   nečinnosti.   Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I, navrhovateľ podal   odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5Co 612/2013-309, zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak, že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta.

Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 31Cb 133/2003-169 a to uznesením 31Cb 133/2003- 236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe navrhovateľovho odvolania   zo   dňa   30.   marca   2012   svojim   uznesením   9   Co   131/2012-248,   uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.9.2011 č. k. 31Cb 133/2003-236 zrušuje a odvolanie odporcu   1/   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   14.   1.   2009   č.   k 31Cb 133/2003-169 odmieta.

Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   sťažovateľov: ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛...,

... a ⬛⬛⬛⬛... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 31Cb 133/2003 porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 31Cb 133/2003 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľom: ⬛⬛⬛⬛...., ⬛⬛⬛⬛...,

..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛,  ... priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10.000,-   €,   slovom desaťtisíc euro a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili: okresný súd, zastúpený jehopredsedníčkou JUDr. Evou Fulcovou, listom sp. zn. Spr 3551/2014 zo 17. septembra 2014a právny zástupca   sťažovateľov „stanoviskom“ doručeným   ústavnému   súdu   15.   októbra2014.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:„... Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 05.05.2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený prostredníctvom faxu Okresnému súdu Bratislava I, veci uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:...

06.08.2003 – doplnený návrh na začatie konania..., podaný osobne na súde

21.05.2003 – návrh na vydanie predbežného opatrenia

24.05.2004 – výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie

16.06.2004 – uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

01.07.2004 – odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

06.07.2004   –   pokyn   na   doručenie   odvolania   navrhovateľa   v   I.   rade   odporcovi na vyjadrenie

19.07.2004 – vyjadrenie odporcu k odvolaniu

27.07.2004 –   predkladacia správa   na Krajský súd   v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade

24.08.2004 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Cob 174/04-86, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

27.09.2004 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania

29.10.2004   –   výzva   na   zaplatenie   SP   za   návrh   (SP   zaplatený   kolkami   na   rube tlačiva)

15.12.2004 – výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

02.02.2005 – vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28.02.2005 – výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02.02.2005

10.10.2006 – prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov 10.10.2006 - výzva na doplatenie SP za návrh

10.10.2006   –   uznesenie   na   odstránenie   vád   návrhu   na   začatie   konania   zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade

26.10.2006 – upresnenie / špecifikácia petitu návrhu

10.11.2006   –   prípis   navrhovateľovi   v   1.   a   2.   rade   na   upresnenie   okruhu navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne legitimovaný v spore

21.12.2006 –... špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa 10.11.2006

08.02.2007 – návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30.05.2007   –   doloženie   plnomocenstiev   jednotlivých   vlastníkov   bytov   (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie...

29.10.2008   –   výzva,   na   doloženie   plnej   moci   pre   účastníkov   konania   na   strane navrhovateľa

18.11.2008   –   oznámenie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   k   výzve   zo   dňa 29.10.2008

11.11.2008   –   súd   nariadil   vo   veci   termín   pojednávania   na   deň   12.01.2009; pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009

08.12.2008   –   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   vstup   účastníkov do konania na strane odporcu

14.01.2009   –   uznesenie   o   pripustení   vstupu   účastníkov   na   strane   navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č. k. 31Cb/133/2003-169)

02.03.2009 – uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31Cb/133/2003-172)

09.03.2009   –   prejednanie   veci   na   pojednávaní;   pojednávanie   bolo   odročené na neurčito

06.03.2009 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu (fax),doplnené originálom z 10.03.2009

18.03.2009 – odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 č. k. 31Cb/133/2003-172

24.03.2009   –   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24.03.2009   –   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008

27.02.2009   –   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Bratislava,   pripojené   uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

27.05.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami,   ktoré   podali   účastníci   ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ )   proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22.07.2009   –   uznesenie   KSBA   č.   k.   14Co/209/2009-204   o   odmietnutí   odvolania ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009

02.02.2005 – vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28.02.2005 – výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02.02.2005

10.10.2006 – prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov

10.10.2006 – výzva na doplatenie SP za návrh

10.10.2006   –   uznesenie   na   odstránenie   vád   návrhu   na   začatie   konania   zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade

26.10.2006 –... špecifikácia petitu návrhu

10.11.2006   –   prípis   navrhovateľovi   v   1.   a   2.   rade   na   upresnenie   okruhu navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne legitimovaný v spore

21.12.2006 –- upresnenie / špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa 10.11.2006

08.02.2007 – návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30.05.2007   –   doloženie   plnomocenstiev   jednotlivých   vlastníkov   bytov   (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie...

29.10.2008   –   výzva   na   doloženie   plnej   moci   pre   účastníkov   konania   na   strane navrhovateľa

18.11.2008   –   oznámenie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   k   výzve   zo   dňa 29.10.2008

11.11.2008   –   súd   nariadil   vo   veci   termín   pojednávania   na   deň   12.01.2009; pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009

08.12.2008   –   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   vstup   účastníkov do konania na strane odporcu

14.01.2009   –   uznesenie   o   pripustení   vstupu   účastníkov   na   strane   navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č.k. 31Cb/133/2003-169)

02.03.2009 – uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31Cb/133/2003-172)

09.03.2009   –   prejednanie   veci   na   pojednávaní;   pojednávanie   bolo   odročené na neurčito

06.03.2009 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu (fax),doplnené originálom z 10.03.2009

18.03.2009 – odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 č. k. 31Cb/133/2003-172

24.03.2009   –   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24.03.2009   –   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008

27.02.2009   –   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Bratislava,   pripojené   uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

27.05.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami,   ktoré   podali   účastníci   ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ )   proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22.07.2009   –   uznesenie   KSBA   č.   k.   14Co/209/2009-204   o   odmietnutí   odvolania ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009

26.07.2009 – vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodné predložený na odvolacie konanie

03.09.2009   –   uznesenie   o   pripustení   zmeny   návrhu   na   začatie   konania (č. k. 31Cb/133/2003-211)

07.10.2009   –   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I č. k. 31Cb/133/2003-211 zo dňa 03.09.2009

12.10.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu

19.11.2010 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14Co/363/2009-227, ktorým odmietol   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa 03.09.2009...

20.12.2010 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2011

19.09.2011 – prejednanie veci; uznesenie č. k. 31Cb/133/2003-236, ktorým súd zrušil uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd pripustil vstup účastníkov na strane   navrhovateľa   a   účastníkov   na   strane   odporcu   zo   dňa   14.01.2009 č. k. 31Cb/133/2003-236

19.09.2011 – uznesenie o pripustení zmeny petitu, č.k. 3lCb/133/2003-239

29.09.2011 – návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28.11.2011 – odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia zo dňa 14.01.2009, č. k. 31Cb/133/2003-236

08.02.2012 – predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade

30.03.2012   –   uznesenie   KSBA   č.   k.   9Co/131/2012-248,   ktorým   zrušil   uznesenie OSBA I   zo   dňa   19.09.2011   č.   k.   31Cb/133/2003-236,   a   odmietol   odvolanie   odporcu v 1. rade proti uzneseniu OS BA I zo dňa 14.01.2009, č. k. 31Cb/133/2003-169

22.06.2012 – navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podali návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania, vzhľadom na Dohodu o urovnaní so spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, a.s., podpísanou oboma účastníkmi

23.07.2012 – výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade

01.08.2012 – podanie odporcu, súhlas so späťvzatím

14.08.2012 – uznesenie OS BA I. o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade

04.10.2012   –   žiadosť   PZ   odporcu   o   vyznačenie   právoplatnosti   a   vykonateľnosti uznesenia OS BA I zo dňa 14.08.2012, č. k. 31Cb/133/2003-260

21.01.2013 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2013

11.09.2013   –   uznesenie   OS   BA   I,   ktorým   súd   zrušil   uznesenie   KS   BA   zo   dňa 24.08.2004 o nariadení predbežného opatrenia

19.09.2013   –uznesenie   OS   BA   I,   č.   k.   31Cb/133/2003-274,   ktorým   súd   pripustil zmenu petitu

27.09.2013 – písomné podanie na súd - vyjadrenie PZ odporcu

03.10.2013 – písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na strane navrhovateľa

03.10.2013 – odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OSBA I zo dňa 11.09.2013

03.10.2013   –   návrh   PZ   navrhovateľov   na   vylúčenie   sudcu   z   konania   (námietka zaujatosti)

08.10.2013   –   výzva   na   zaplatenie   SP   za   námietku   zaujatosti   (SP   zaplatený 18.10.2013)

21.10.2013   –   predkladacia   správa   KS   v   Bratislave,   predložený   spis   s opravným prostriedkom,   ktorý   podali   navrhovatelia   +   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne ⬛⬛⬛⬛ k návrhu na vylúčenie sudcu z konania

21.11.2013   –   uznesenie   KSBA   (5Co/612/2013),   ktorým   odvolací   súd   zmenil uznesenie OS BA I zo dňa 11.09.2013; a uznesenie KS BA (5NcC/91/2013-312), ktorým KS BA   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ nie   je   vylúčená   z   prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31Cb/133/2003

12.12.2013 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.05.2014

16.04.2014 – súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane navrhovateľa

09.05.2014 – žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania

19.05.2014   –   prejednanie   veci;   meritórne   rozhodnutie   súdu   vo   veci   samej (rozsudok)...

Ako uvádzajú sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, dňa 07.01.2014 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť zo dňa 23.12.2013... bola.... vyhodnotená ako dôvodná.... V   súvislosti   s   konštatovanou   existenciou   prieťahov   v   konaní   mám   za   to,   že k predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci   samej   a   iné   procesné   návrhy,   ktoré   si   vyžiadali   potrebu   vykonania   viacerých procesných   rozhodnutí   a   výraznou   mierou   tak   prispeli   k   predĺženiu   lehoty   nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.

Ako vyplýva z uvedenej chronológie procesných úkonov, dňa 19.05.2014 bol vo veci samej   vyhlásený   rozsudok   č.   k.   31Cb/133/2003   -   348.   Týmto   by   som   chcela   poukázať na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv sťažovateľov.

Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou ovplyvnili   celkovú   dobu   konania,   a   aby   sťažovateľom   nimi   uplatnené   finančné zadosťučinenie nepriznal...“

Sťažovatelia k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:„Ku   chronológii   jednotlivých   úkonov   ako   sú   zaznamenané   v   liste   predsedníčky Okresného súdu Bratislava 1 nemáme pripomienky.

Súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná.

Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19.05.2014 konal a rozhodol rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise.

Nesúhlasíme,   že   k   existencii   prieťahov   prispeli   najmä   navrhovatelia.   Návrhy na zmenu   petitu   boli   zväčša   vykonané   na   základe   výzvy   súdu.   ktoré   podľa   nášho presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č.   na byt č., pričom túto zmenu v katastri inicioval odporca – ⬛⬛⬛⬛.

V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom.

Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade, ak dospeje   Ústavný   súd   SR   k   záveru,   že   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   bolo   porušené,   aby   sťažovateľom   nimi   uplatnené   finančné zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že navrhovatelia si po tak dlhom spore zaslúžia finančné   zadosťučinenie   pretože   sú   značne   ukrátení,   nakoľko   nimi   zaplatený   spoločný priestor   -   miestnosti   pre   správcu   nemôžu   využívať   a   miesto   navrhnutej   kočikárne   túto využívajú ako miestnosť pre správcu.“

Sťažovatelia vyčíslili aj trovy konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretožepo oboznámení   sa   s   ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd)   vychádza   zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v   súlades ktorou   „Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osobydomáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   ažprávoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorýznamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“(napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniatak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého lenčo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bolačo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje trizákladné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Ústavný súd (obdobne akoEurópsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný   súd   sa   podrobnejšie   nezaoberal   hodnotením   danej   veci   podľa   prvéhoa tretieho kritéria, pretože tak urobil už v náleze č. k. I. ÚS 179/2014-31 z 13. augusta 2014,na odôvodnenie ktorého odkázal aj v náleze č. k. III. ÚS 427/2014 z 15. októbra 2014a odkazuje na neho aj týmto nálezom. Nad rámec právnych záverov v citovanom nálezevyslovených   však   poukazuje   aj   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   je   zjavneneprimerané, keďže nie je právoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia,a   z   tohto   dôvodu   ho   ako   celok   nemožno   považovať   za   zlučiteľné   s   imperatívomustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (podobne   napr.   IV.   ÚS   260/04,   III.   ÚS   262/07,II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09, III. ÚS 427/2014).

Vo vzťahu k 2. kritériu ústavný súd konštatuje, že konanie pred ústavným súdombolo   iniciované   sťažovateľmi,   ktorí   do   konania   (ako   vlastníci   jedného   z   bytovnachádzajúcich   sa   v   bytovom   dome)   vstúpili   až   na   základe   uznesenia   okresného   súduč. k. 31   Cb   133/2003-169   zo   14.   januára   2009   v   procesnom   postavení   navrhovateľov.Pri hodnotení ich správania sa ústavný súd zaoberal aj námietkou predsedníčky okresnéhosúdu, podľa ktorej „k predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Je potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny   petitu   návrhu   vo   veci   samej   a   iné   procesné   návrhy,   ktoré   si   vyžiadali   potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí a výraznou mierou tak prispeli k predĺženiu lehoty   nariadenia   pojednávania   súdu   vo   veci   samej.   V   namietanej   veci   boli   rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.“. Ústavný súd uvádza, že využitiemožností   daných   účastníkom   konania   procesnými   predpismi   na   uplatňovaniea presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehukonania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočnéprieťahy (obdobne I. ÚS 31/01, II. ÚS 218/2013).

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   133/2003   došlo   k   zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy.

Ústavný   súd   neprikázal   okresnému   súdu,   aby   v   zmysle   čl.   127   ods.   2   druhejvety ústavy   v   danej   veci   konal,   pretože   túto   povinnosť   mu   už   uložil   nálezom   č.   k.II. ÚS 78/09-27 zo 14. mája 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Každý zo sťažovateľov bez bližšieho odôvodnenia požadoval, aby mu ústavný súdpriznal   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10   000   €,   bez   toho,   aby   v zmysle   citovanéhoustanovenia zákona o ústavnom súde požadované finančné zadosťučinenie odôvodnil.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 300 €každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie spojené s porušením ichzákladného práva. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení prihliadal ajna jeho predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa namietaného konania (I. ÚS 179/2014,III. ÚS 427/2014).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov, ktoré   imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Právny   zástupcasťažovateľov ich listom z 9. októbra 2014 vyčíslil celkovou sumou 1 575 € [21 právnychúkonov   pre   každého   zo   sťažovateľov   po   3   úkony   (prevzatie   veci,   napísanie   sťažnostia vyjadrenie k listu predsedníčky). Odmena za jeden právny úkon podľa ustanovenia § 11vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov(ďalej len „vyhláška“) predstavuje 1/6 z výpočtového základu 804 €. Odmena za jedenprávny úkon je teda 134 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čopredstavuje   sumu   67   €.   Takto   stanovená   odmena   spolu   s   režijným   paušálom   8,04   €predstavuje sumu 75,04 € za jeden právny úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté službyv   konaní   pred   ústavným   súdom   (za   3   úkony)   predstavuje   sumu   225,12   €   za   jednéhoúčastníka konania, t. j. za 7 účastníkov konania je to 1 575,84 €.]

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   nimipožadovanej sume, keďže táto neprekračuje výpočet ústavného súdu vykonaného v zmyslevyhlášky.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   (§   56   ods.   5   zákonao ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015