znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 406/2010-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci namietaného porušenia základného práva rodiča starať sa o svoje dieťa a na súdnu ochranu podľa čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 11 CoP 42/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti Ing. M. S.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS   406/2010-8   z   30.   septembra   2010   bola   prijatá   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva rodiča starať sa o svoje dieťa a na súdnu ochranu podľa čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   resp.   čl. 32   ods.   4   a čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 11 CoP 42/10.

Podľa   § 30 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním zo 17. januára 2011 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 27. októbra 2010 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   vychádzal   pritom   z   listinných   dôkazov   a   vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.   23   C   68/2005   bolo   rozvedené   manželstvo   sťažovateľa   a jeho   bývalej   manželky Ing. M. S. (ďalej len „bývalá manželka“), ktorá je matkou maloletých detí M. a K. S. (ďalej len „maloleté deti“). Po rozvode boli maloleté deti zverené do výchovy a opatery bývalej manželky. Sťažovateľovi bolo určené právo stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v párnom týždni od piatku od 18.00 h do nedele do 18.00 h. Uvedená úprava nadobudla právoplatnosť 9. februára 2009.

Na základe návrhu starých rodičov maloletých detí (zo strany sťažovateľa) Ing. R. S. a Z. S. (ďalej len „starí rodičia“) bolo Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedené konanie o úpravu ich styku s maloletými deťmi. Rozsudkom okresného súdu sp.   zn.   28 P 278/09   z 3.   novembra   2009   bol   styk   starých   rodičov   s maloletými   deťmi upravený   tak,   aby   k nemu   dochádzalo   počas   školského   roka   každý   nepárny   týždeň   vo štvrtok od 17.00 h do 19.00 h, ďalej každý kalendárny rok od 27. decembra od 11.00 h do 28. decembra do 19.00 h, a napokon počas letných prázdnin každý kalendárny rok prvý nepárny týždeň v auguste od nedele od 18.00 h predchádzajúcej tomuto týždňu do nedele do 19.00 h prvého nepárneho týždňa.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 CoP 42/10 z 20. apríla 2010 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa citovanými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu došlo   k zásahu   do   označených   práv.   Pritom   všeobecné   súdy   pochybili   nielen   pri hmotnoprávnom posúdení veci, ale aj vo formálnom postupe, ktorého výsledkom sú dve protichodné právoplatné rozhodnutia. Totiž rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú v kolízii   so   skorším   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   IV.   Jednoduchým   logickým porovnaním nemožno dospieť k inému záveru, než že práva sťažovateľa a starých rodičov na stretávanie sa   s maloletými deťmi navzájom kolidujú. Sobota pred prvým   nepárnym augustovým týždňom v roku 2010, keď maloleté deti majú byť u starých rodičov, pripadá na   30.   júl,   ktorý   je   súčasťou   30.   kalendárneho   týždňa.   Ako   je   ale   zrejmé   z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, počas víkendov v párnych kalendárnych týždňoch (medzi ktoré bezpochyby patrí aj 30. kalendárny týždeň tohto roku) by maloleté deti mali byť u sťažovateľa.   Hoci   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu   na uvedené skutočnosti upozornil, krajský súd uzavrel, že napadnutý rozsudok okresného súdu „v žiadnom prípade neobmedzuje výkon rodičovských práv otca“. Sťažovateľovi nie je jasné, ako má brániť svoje právo na styk s maloletými deťmi, napríklad 30. júla 2010, keď v rovnaký   deň   majú   právo   byť   s maloletými   deťmi   aj   starí   rodičia.   V tejto   súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné podotknúť, že išlo o konanie vo veci, v ktorej možno prv vydaný rozsudok zmeniť s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.   Takáto   zmena   však   musí   vždy   zahŕňať   výrok   o výslovnom   zrušení predchádzajúceho rozsudku. Skutočnosť, že všeobecné súdy takúto zmenu skôr vydaného rozsudku nezamýšľali, vyplýva z toho, že sa so skorším rozsudkom nevysporiadali ani len v odôvodnení,   resp.   ho   ani   len   nespomenuli.   V konečnom   dôsledku   tak   bol   vydaný rozsudok,   ktorého   výrok   odporuje   prv   vydanému   právoplatnému   rozsudku.   Existencia dvoch   právoplatných   rozsudkov   so   vzájomne   si   odporujúcimi   výrokmi   zakladajúcimi navzájom   nezlučiteľné   práva   je   v právnom   štáte   neprípustná,   odporuje   princípu   právnej istoty účastníkov konania a porušuje ich právo na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy, listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 28 P 278/09 a krajským súdom pod sp. zn. 11 CoP 42/10 s tým, aby boli rozsudky okresného   súdu   z 3.   novembra   2009   a krajského   súdu   z 20.   apríla   2010   zrušené   a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania vo výške 303,31 €.

Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu z 27. októbra 2010 doručeného ústavnému súdu 3. novembra 2010 vyplýva, že v prvom rade poukazuje na dôvody rozsudku krajského súdu. Z obsahu spisu o rozvode manželstva vyplýva, že sťažovateľovi bol upravený styk každý párny víkend v párnom týždni od piatku od 18.00 h do nedele do 18.00 h. Starým rodičom bol upravený styk každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.00 h do 19.00 h, ako aj počas Vianoc od 27. decembra od 11.00 h do 28. decembra do 19.00 h. V týchto termínoch k žiadnej kolízii neprichádza. Podľa sťažovateľa dochádza ku kolízii v jednom termíne počas letných prázdnin, keď nesprávne uvádza, že koliduje sobota v 30. týždni, keď majú byť maloleté deti u neho. V skutočnosti to tak nie je, lebo styk s maloletými deťmi mu končí v párnom týždni v nedeľu o 18.00 h a nasledovne na to si starí rodičia môžu prevziať maloleté deti na týždenný pobyt počas letných prázdnin. Sťažnosť je preto nedôvodná.

Z repliky sťažovateľa zo 17. januára 2011 doručenej ústavnému súdu 26. januára 2011 vyplýva, že pokiaľ nedôjde ku kolízii úpravy styku v dňoch 27. a 28. decembra 2011, nemení to nič na protiprávnosti a nevykonateľnosti rozsudku krajského súdu, pretože v roku 2012 až 2015 bude už ku kolízii prichádzať pravidelne.

Ústavný   súd   doručil   sťažnosť,   uznesenie   o   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, vyjadrenie krajského súdu a repliku sťažovateľa jednak bývalej manželke, ako aj starým rodičom na vyjadrenie, keďže rozhodnutím ústavného súdu vo veci samej mohli byť aj oni dotknutí vo svojich právach.

Z vyjadrenia bývalej manželky bez označenia dátumu doručeného súdu 3. februára 2011   vyplýva,   že   sťažovateľom   označené   práva   neboli   nijakým   spôsobom   porušené. Rozsudky   všeobecných   súdov   po formálnej stránke neodporujú   rozsudku   upravujúcemu styk sťažovateľa s maloletými deťmi. Podotýka, že sťažovateľ sa v čase stretnutia starých rodičov s maloletými deťmi zdržuje v mieste trvalého bydliska starých rodičov a v plnom rozsahu   sa   týchto   stretnutí   zúčastňuje.   Nijakým   spôsobom   mu nie   je zo   strany   starých rodičov bránené byť prítomný na týchto stretnutiach. Podľa jej názoru v prípade kolízie má sťažovateľ   možnosť   dohodnúť   sa   so   starými   rodičmi   v   záujme   oboch   maloletých   detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje sťažnosť za neopodstatnenú a žiada ju v plnom rozsahu zamietnuť.  

Starí rodičia možnosť vyjadriť sa v merite veci nevyužili a na výzvu ústavného súdu nereagovali.

II.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23 C 68/2005-333 z 2. mája 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 353/07-404, 3 Co 311/08 z 18. novembra 2008 vyplýva, že ním bolo rozvedené manželstvo sťažovateľa a bývalej manželky, pričom maloleté   deti   boli   zverené   do   osobnej   starostlivosti   bývalej   manželky.   Sťažovateľ   bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí po 2 500 Sk, resp. 2 000 Sk mesačne. Získal tiež právo stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v párnom týždni od piatku od

18.00 h do nedele do 18.00 h tak, že maloleté deti prevezme a odovzdá bývalej manželke v mieste ich bydliska.

Z odvolania sťažovateľa z 23. decembra 2009 podaného proti rozsudku okresného súdu č. k. 28 P 278/09-35 z 3. novembra 2009 vyplýva inter alia odvolacia námietka, podľa ktorej okresný súd skrátil styk sťažovateľa s maloletými deťmi v dňoch 27. decembra 2009, 28.   decembra   2012,   27.   decembra   2013,   28.   decembra   2013,   27.   decembra   2014, 28. decembra 2014 a 27. decembra 2015.

Z vyjadrenia starých   rodičov   z 12. januára 2010, ktorým   reagovali na odvolanie sťažovateľa, vyplýva, že v plnom rozsahu akceptujú požiadavku sťažovateľa, aby súdom určený čas na stretávanie sa starých rodičov s maloletými deťmi nešiel na úkor času, ktorý má vyhradený na styk s maloletými deťmi sťažovateľ. Zároveň vyhlásili, že v prípade, ak čas, ktorý majú ako starí rodičia vyhradený počas vianočných prázdnin, bude sa prekrývať s časom vyhradeným sťažovateľovi, sú ochotní vzdať sa tohto času v prospech sťažovateľa.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 42/10-57 z 20. apríla 2010 vyplýva, že ním bol   potvrdený   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   28   P   278/09-35   z 3.   novembra   2009. Uvedeným   rozsudkom   okresného   súdu   bol   upravený   styk   starých   rodičov   s maloletými deťmi počas školského roka každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.00 h do 19.00 h, každý kalendárny rok od 27. decembra od 11.00 h do 28. decembra do 19.00 h a počas letných prázdnin   každý   kalendárny   rok   prvý   nepárny   týždeň   v auguste   od   nedele   od   18.00   h predchádzajúcej tomuto týždňu do nedele do 19.00 h prvého nepárneho týždňa. Určil tiež, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi aj jednotlivo, pričom styk sa neuskutoční v prípade ochorenia niektorého z maloletých detí (ochorením treba rozumieť taký zdravotný stav, ktorý si vyžaduje návštevu lekára a domáce liečenie trvajúce dlhšie ako tri dni). Napokon určil, že starí rodičia si maloleté deti vyzdvihnú v mieste bydliska bývalej manželky a bývalej manželke ich na tom istom mieste odovzdajú. Sťažovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že takto upravený styk maloletých detí so starými rodičmi ho bude obmedzovať a jeho styk s maloletými deťmi sa takýmto spôsobom skráti. Preto žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu je rozsudok okresného súdu správny a odvolaniu sťažovateľa nie je možné vyhovieť. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne ho vyhodnotil a vyvodil z neho aj správny právny záver. Zhodne so záverom okresného súdu je aj krajský súd   toho   názoru,   že   styk   maloletých   detí   so   starými   rodičmi   bol   upravený   správne a v žiadnom   prípade   neobmedzuje   výkon   rodičovských   práv   sťažovateľa.   Z vyjadrenia starých   rodičov   krajský   súd   zistil,   že   títo   v žiadnom   prípade   nechcú   obmedzovať   styk sťažovateľa. Z obsahu spisu vyplýva, že nedošlo k dohode ani medzi rodičmi, ani medzi starými rodičmi, ako toto právo styku realizovať. Okresný súd preto správne rozhodol, ak styk starých rodičov s maloletými deťmi upravil. Keďže medzi maloletými deťmi a starými rodičmi je dobrý vzťah, nie je v záujme maloletých detí obmedzovať ich styk so starými rodičmi preto, že sťažovateľ nie je schopný sa so starými rodičmi (ktorí sú jeho rodičmi) dohodnúť.   Stretávanie   sa   maloletých   detí   so   starými   rodičmi,   pokiaľ   je   medzi   nimi vytvorené pevné citové puto, je na prospech maloletých detí. Maloleté deti sú vo veku, keď sú schopné povedať svoj názor, a pokiaľ by im uvedená úprava nevyhovovala, vedia k tejto veci zaujať stanovisko.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, resp. čl. 31 ods. 4 listiny starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno   obmedziť   a   maloleté   deti   možno   od   rodičov   odlúčiť   proti   vôli   rodičov   len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   resp.   čl.   36   ods.   1   listiny   každý   sa   môže   domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo… prejednaná… súdom…, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Podľa   názoru   sťažovateľa   vyjadreného   v   podanej   sťažnosti   skorší   rozsudok Okresného   súdu   Bratislava   IV   upravujúci   jeho   styk   s   maloletými   deťmi   je   v   kolízii s rozsudkami všeobecných súdov upravujúcich styk starých rodičov s maloletými deťmi. Ako príklad uvádza 30. júl 2010, keď právo na styk svedčilo tak jemu, ako aj starým rodičom.   V   replike   na   vyjadrenie   predsedníčky   krajského   súdu   sťažovateľ   zdôrazňuje kolíziu, ku ktorej dôjde v decembri v rokoch 2012 – 2015.

Podľa   predsedníčky   krajského   súdu   ku   kolízii   nedochádza,   lebo   obe   úpravy   sú koncipované tak, aby popri sebe obstáli.

Ústavný   súd   považuje   za   potrebné   predovšetkým   konštatovať,   že   argumentácia sťažovateľa týkajúca sa námietky, v ktorých časových   súvislostiach   by malo ku kolízii dôjsť, nebola v priebehu konania dostatočne konzistentná. V podanej sťažnosti totiž zrejme omylom zdôrazňoval kolíziu, ku ktorej by malo podľa jeho názoru dôjsť 30. júla 2010. Potom,   ako   krajský   súd   túto   námietku   vyvrátil,   sťažovateľ   začal   zdôrazňovať   kolíziu, ku ktorej   má   dochádzať   v   decembri   v   rokoch   2012   až   2015.   Tým   sa   vlastne   vrátil k argumentácii, ktorú uplatnil v odvolacom konaní pred všeobecnými súdmi.

Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnej rovine treba prisvedčiť sťažovateľovi (ani krajský súd s tým nepolemizuje), že z ústavnoprávneho hľadiska je neželateľný stav, podľa ktorého dva alebo viaceré právoplatné súdne rozhodnutia upravujúce styk rodičov, resp. starých rodičov s maloletými deťmi si navzájom kolidujú, a to tak, že v tom istom časovom momente majú právo na styk s maloletými deťmi nezávisle na sebe viaceré osoby.

V   konkrétnom   prípade   možno   konštatovať,   že   po   nadobudnutí   právoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 11 CoP 42/10-57 z 20. apríla 2010 a po zhode účastníkov v tom,   že   30.   júla   2010   ku   kolízii   nedošlo,   bolo   potrebné   skúmať,   či   dôjde   ku   kolízii v súvislosti s právom starých rodičov stretať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok od 27. decembra od 11.00 h do 28. decembra do 19.00 h a s právom sťažovateľa stýkať sa s maloletými   deťmi   každý   víkend   v   párnom   týždni   od   piatku   od   18.00   h   do   nedele do 18.00 h.

Deň   27.   a   28.   december   je   52.   druhým   týždňom   roka,   teda   párnym   týždňom, v ktorom má sťažovateľ od piatku do nedele právo na styk s maloletými deťmi. Právo na styk majú v tomto týždni aj starí rodičia, a to 27. a 28. decembra. Uvedené dni pripadnú v roku 2011 na utorok a stredu, a preto nebudú v kolízii s právom sťažovateľa. Naproti tomu v roku 2012 pripadnú tieto dni na štvrtok a piatok, v roku 2013 na piatok a sobotu, v roku 2014 na sobotu a nedeľu a v roku 2015 na nedeľu a pondelok. Preto v zásade možno konštatovať, že v rokoch 2012 až 2015 by podľa existujúcich právoplatných úprav mohlo ku kolízii dôjsť.

Potencionálnu možnosť kolízie dvoch právoplatných úprav styku s maloletými deťmi v rokoch 2012 až 2015 nepovažuje ústavný súd vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu   za   tak   závažnú,   aby   zakladala   porušenie   ktoréhokoľvek   z   označených   článkov ústavy, listiny a dohovoru.

Uvedený záver opiera ústavný súd o dve skutočnosti. Predovšetkým je podstatné, že starí rodičia výslovne vyhlásili, že v prípade kolízie ustúpia a dajú prednosť sťažovateľovi. Ďalej je tiež významné, že sťažovateľovi nič nebráni požiadať o zmenu existujúcej úpravy tak, aby potenciálna kolízia bola vylúčená.

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti nedošlo k porušeniu označených článkov ústavy, listiny a dohovoru a ústavný súd sťažnosti preto nevyhovel.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011