znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 406/09-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti PaedDr. J. D. a PaedDr. A. D., obaja bytom N., zastúpených advokátom JUDr.   R.   S.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb/3/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cb/720/97) takto

r o z h o d o l :

1. Právo PaedDr. J. D. a PaedDr. A. D. na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 3/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cb 720/97) p o r u š e n é   b o l o.

2. PaedDr. J. D. a PaedDr. A. D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému   v sume   po   2 000   €   (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré j e   Krajský   súd   v Žiline p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. PaedDr. J. D. a PaedDr. A. D. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 605,46 € (slovom šesťstopäť eur a štyridsaťšesť centov), ktoré j e   Krajský súd v Žiline p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. R. S., D., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 406/09-8   z   10.   decembra   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PaedDr. J. D. (ďalej len „sťažovateľ“) a PaedDr.   A.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“;   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci namietaného porušenia práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb/3/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cb/720/97).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. mája 1995 spoločnosť U., k. s., N. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), uzatvorila dve úverové zmluvy č. 801179/0 a č. 800331/3 so Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava, pobočkou D. (ďalej len „žalobca“), na základe ktorých jej boli poskytnuté úvery zabezpečené zriadením záložného práva okrem iného na nehnuteľnosti sťažovateľov a tiež ručiteľskými listinami sťažovateľov.

Žalobca podal   5. septembra 1997 na krajskom súde návrh na zaplatenie splatnej čiastky úveru s príslušenstvom proti žalovaným v 1. až 4. rade a sťažovateľom (žalovaní v 5. a 6. rade). Dňa 10. novembra 1997 žalobca predložil krajskému súdu doplnenie žaloby a upresnenie petitu návrhu. Krajský súd 12. novembra 1997 vydal platobný rozkaz sp. zn. 22   Cb   720/97,   ktorým   rozhodol   o   povinnosti   žalovaných   a   sťažovateľov   spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu a trovy konania.

Sťažovatelia   podali   proti   predmetnému   platobnému   rozkazu   12.   decembra   1997 odpor. Dňa 17. februára 1998 podal žalovaný v 1. rade odvolanie proti uzneseniu krajského súdu o pripustení zmeny žaloby z 12. novembra 1997 a odporca vo 4. rade podal 2. februára 1998 odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 22 Cb 720/97 z 12. novembra 1997.

Dňa 11. marca 1998 podal odporca v 1. rade námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni   JUDr.   E.   Č.,   o   ktorej   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn.   Ndob   87/98   z   8.   marca   1999   tak,   že   ju   vylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 720/97, na základe čoho dostalo predmetné konanie novú sp. zn. 16 Cb 3/2007.

Krajský   súd   uznesením   z   19.   marca   2007   vyhovel   návrhu   na   zmenu   účastníka konania   na   strane   žalobcu,   keď   do   konania   namiesto   pôvodného   žalobcu   vstúpila spoločnosť C., a. s., B. (ďalej aj „nový žalobca“).

Sťažovatelia poukazujú na to, že konanie, ktoré sa začalo na základe žaloby podanej 5. septembra 1997, nie je dosiaľ právoplatne skončené a trvá 12 rokov, čo spôsobuje u nich právnu neistotu a dochádza k porušeniu práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb/3/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cb/720/97) porušil ich právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu a najvyššiemu   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   im   primerané finančné   zadosťučinenie   každému   v sume   po 33   333   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 90/2010 zo 17. februára 2010 spolu s vyjadrením   zákonnej   sudkyne   JUDr.   M.   N.   a   právny   zástupca   sťažovateľov   listom z 8. marca 2010.

2.1   Z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne,   ktoré   obsahuje   chronologický   prehľad vykonaných procesných úkonov a jej názor k skutkovej a právnej zložitosti veci, vyplýva: „Vo veci samej ide o spor o zaplatenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, zabezpečenej   ručením.   Určitý   vyšší   stupeň   zložitosti   spočíva   v   rovine   naštudovania, prípravy pojednávania a rozhodovania zo strany krajského súdu, vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu, predkladaných listinných dôkazov, neurčitých procesných návrhov zo strany   žalobcu,   odchylne   vyhodnocovanie   dôkazov   strán.   K   vyššiemu   stupňu   zložitosti v skutkovej rovine je potrebné zároveň poukázať i na procesnú zmenu na strane žalobcu a počet   účastníkov   na   strane   žalovaného   a   v   neposlednom   rade   i   vplyv   vyhláseného konkurzného konania na žalovaného v rade 1/.

V procesnej rovine je potrebné poukázať na rozsiahlosť dôkazného materiálu, postoj samotného   žalobcu   k   uplatnenému   nároku,   kedy   bolo   potrebné   ho   viacerými   výzvami, v niektorých prípadoch i urgenciami vyzývať na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu a následne na odstránenie vád vznesených procesných návrhov, vyzývať na ich špecifikáciu, opakované výzvy na doplnenie listinných dôkazov na preukázanie nároku, ale aj na potrebu rozhodovania o procesných návrhoch účastníkov. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vec bola opakovanie predkladaná Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní   v   procesných   návrhoch   účastníkov   konania.   Vec   sa   komplikuje   vyhlásením konkurzu na žalovaného v rade 1/, s účinkami vyhláseného konkurzu na účastníka konania a vplyv   takéhoto   vyhlásenia   konkurzu   na   celkové   vedenie   konania,   a   to   v   dôsledku prerušenia konania.“

Ďalej   zákonná   sudkyňa   poukazuje   na   vyhlásenie   konkurzu   na   majetok   odporcu v 1. rade ako na dôvod prerušenia konania a tiež konštatuje, že zo strany sťažovateľov nedošlo k prieťahom v konaní.

K   postupu   krajského   súdu   v   dotknutom   konaní predložila   zákonná   sudkyňa   toto stanovisko:

„Ústavná sťažnosť žalovaných v rade 5, 6 sa týka celého konania, ja sa však môžem vyjadriť len za len za dobu, v ktorej mi bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie vo veci a to za

- dobu od 29. 9. 2005 do 30. 1. 2006, kedy bolo konanie prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu   na   žalovaného   v   rade   1/.   Vykonala   som   všetky   nevyhnutné   úkony   smerujúce k prejednaniu   a   rozhodnutiu   veci,   keďže   do   času   pridelenia   veci   mne   bolo   konanie prerušené a k ďalšiemu pokračovaniu v konaní bolo potrebné vykonať zákonom požadované náležitosti, ktoré som vykonala, preto nepovažujem svoje úkony a ani tento čas za prieťahy v konaní, vzhľadom na už konštatované dôvody,

-   dobu v čase pridelenia veci mne od 1.   10.   do 7.   11.   2006 nepovažujem za prieťahy v konaní, ale za dobu primeranú na naštudovanie, prípravu pojednávania, naštudovanie veci s poukazom i na § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb., ktoré som už nestihla nariadiť pre dlhotrvajúcu práceneschopnosť so začiatkom od 7. 11. 2006,

- dobu od pridelenia veci mne od 2. 7. 2008 do dátumu uvedeného vyjadrenia vzhľadom na chronológiu   úkonov   v   tomto   období,   skutkovú   náročnosť   veci,   správanie   sa   žalobcu, rozsiahlosť   dôkazného   materiálu   ako   i   prípravu   pojednávaní   nepovažujem   za   prieťahy v konaní.

Za   ostatné   obdobia   konania   sa   nemôžem   vyjadriť,   vzhľadom   na   skutočnosť,   že v ostatných časových úsekoch mi vec pridelená nebola.

Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov krajského súdu v uvedenej dobe je zrejmé, že k žiadnym prieťahom v konaní z mojej strany v čase pridelenia veci mne ako zákonnému sudcovi nedošlo.

K celkovej dobe konania vyjadrujem názor, že na celkovej dĺžke konania má nie nevýznamný   podiel   najmä   správanie   sa   žalobcu,   potreba   rozhodovania   o   procesných návrhoch   účastníkov   (v   poslednom   období   najmä   procesné   návrhy   žalobcu   týkajúce   sa zmeny žaloby, bez dostatočnej konkretizácie a špecifikácie), ale vo veľkej miere sa podieľa práve na dĺžke uvedeného konania skutočnosť, že na žalovaného v rade 1/ bol vyhlásený konkurz,   v   zmysle   ktorého   v   §   14   ods.   1   písm.   d)   zák.   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze a vyrovnaní   došlo   k   prerušeniu   konania.   V   čase   prerušenia   konania   nebolo   možné   zo strany súdu vykonávať úkony, pretože tieto by boli neúčinné. Tiež si dovoľujem opätovne poukázať   na   nosné   dôvody   rozhodnutia   Nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky III. ÚS 152/09-29   zo   dňa   2.   septembra   2009,   ktorým   bolo   Krajskému   súdu   v   Žiline prikázané v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 3/2007 (teda v totožnej veci) konať bez zbytočných prieťahov. V odôvodnení, ktorého poukázal na č. l. 13, že ústavný súd zistil, že toto konanie vykazuje nečinnosť v celkovom trvaní 6 rokov a 4 mesiace, ktorá sa premietla do   zbytočných   prieťahov   v   konaní   spôsobených   krajským   súdom.   V   prvom   rade   ide o obdobie od 1. apríla 1999, keď najvyšší súd po vydaní rozhodnutia vrátil spisový materiál krajskému   súdu,   do   septembra   1999,   keď   krajský   súd   začal   doručovať   rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania. Ide o nečinnosť v trvaní 5 mesiacov, počas ktorých krajský súd   nevykonal žiaden   procesný   úkon   bez   toho,   aby mu   v   tom   bránila zákonná prekážka. Rozsiahlou nečinnosťou je poznačený časový úsek od októbra 1999, keď krajský súd   doručoval   rozhodnutie   účastníkom   konania   do   októbra   2005,   keď   súdne   konanie v zmysle   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   328/91   Zb.   o   konkurze   a   vyrovnaní   v   znení neskorších predpisov prerušilo (nečinnosť 5 rokov a 11 mesiacov). Ústavný súd konanie počnúc vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu – odporcu v rade 1. doposiaľ vyhodnotil ako konanie bez zbytočných prieťahov, a to bez toho, aby jeho postup v tomto časovom úseku preskúmaval.“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že v intenciách uvedeného nálezu ústavného súdu bola označená vec prerokovaná a 28. októbra 2009 krajský súd rozhodol čiastočným rozsudkom.

Predseda krajského súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

2.2   Právny zástupca   sťažovateľov   zaujal stanovisko   k   vyjadreniu   krajského   súdu listom doručeným ústavnému súdu 8. marca 2010, v ktorom uviedol:

„... oznamujeme Vám, že súhlasíme s tým, aby... Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu...

K vyjadreniu sudkyne porušovateľa zo dňa 09. 02. 2010 uvádzame nasledovné:

-   zo   zoznamu   úkonov   predmetného   vyjadrenia   je   zrejmé,   že   v uvedenej   veci   došlo k namietanému porušeniu vyššie uvedených práv sťažovateľov, a to porušovateľom, keďže aj jednotlivé rozvrhy prác vec prenášali medzi jednotlivých zákonných sudcov nasledovne:

rok 1997 – JUDr. E. Č. – začatie konania

rok 2005 – JUDr. M. N. – sudkyňa na stáži

8. 2. 2006 – Mgr. Z. Š.

01. 10. 2006 – opäť JUDr. M. N.

02. 02. 2007 – opäť JUDr. E. Č., hoci bola vylúčená 01. 04. 1999

19. 02. 2007 – JUDr. M. D.

až 02. 07. 2008 – po tretíkrát JUDr. M. N.

-   z uvedeného   je   jednoznačne   zrejmé,   že   súdne   konanie,   ktorého   lehota   začala   plynúť podaním návrhu na začatie konania o peňažné plnenie na Krajský súd Žilina, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Ku dňu 03. 03. 2009 predmetné súdne konanie trvá celých 12 a pol roka, čo spôsobuje vznik právnej neistoty u sťažovateľov, čím dochádza k porušeniu ich práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

- vzhľadom na uvedené preto sťažovatelia požadujú v súlade s čl. 127 ods. 3, Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznanie finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za neustály stres a strach sťažovateľov, že prídu o celý majetok, nakoľko sú už dôchodcami.

Zároveň žiadam o náhradu trov právneho zastupovania aj za tento právny úkon...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   vyjadrení   účastníkov   konania   a   obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného krajským súdom pod sp. zn. 16 Cb 3/2007 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 22 Cb 720/97):

- 5. september 1997 – krajskému súdu bola doručená žaloba žalobcu,

- 8. september 1997 – výzva krajského súdu na úhradu súdneho poplatku,

- 30. september 1997 – zaplatenie súdneho poplatku,

- 10. október 1997 – doplnenie žaloby žalobcom,

- 15. október 1997 – výzva krajského súdu žalobcovi na predloženie listinných dôkazov,

- 21. október 1997 – upresnenie žaloby,

- 10. november 1997 – upresnenie žalobného petitu,

- 12. november 1997 – uznesenie krajského súdu č. k. 22 Cb 720/97-185 o pripustení zmeny návrhu (žalovaným v 1. až 6. rade ukladá zaplatiť žalobcovi istinu 4 788 464,70 Sk a trovy konania   s   tým,   že   plnením   jedného   z   odporcov   zaniká   v   rozsahu   plnenia   povinnosť ostatným odporcom),

- 12. december 1997 – odpor podaný sťažovateľmi,

- 2. február 1998 – odpor podaný žalovaným vo 4. rade,

- 17.   február   1998   –   výzva   krajského   súdu   žalobcovi,   žalovanému   vo   4.   rade a sťažovateľom   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   odpor,   výzva   žalobcovi   na predloženie   podkladov,   výzva   Okresnému   súdu   Bratislava   I   a   Okresnému   súdu   Žilina, obchodnému registru, na predloženie výpisu z obchodného registra týkajúceho žalobcu,

- 18.   február   1998   –   žiadosť   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   N.   o doručenie výzvy žalovanému v 1. rade,

- 20. februára1998 – oznámenie Obvodného oddelenia Policajného zboru N. o doručení výzvy žalovanému v 1. rade,

-   23.   február   1998   –   odvolanie   žalovaného   v   1.   rade   proti   uzneseniu   krajského   súdu z 12. novembra 1997 a odpor žalovaného v 1. rade proti platobnému rozkazu,

- 25. február 1998 – výzva krajského súdu žalovanému v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a predloženie splnomocnenia,

- 4. marec 1998 – zaslanie požadovaného výpisu z obchodného registra Okresným súdom Žilina,

- 10. marec 1998 – zaslanie splnomocnenia na zastupovanie žalovaného v 1. rade,

- 11. marec 1998 – návrh žalovaného v 1. rade na vylúčenie sudkyne,

- 12. marec 1998 – zaslanie dôkazových materiálov žalobcom,

-   16.   marec   1998   –   pojednávanie,   na   ktorom   krajský   súd   oboznámil   prítomných   so vznesenou   námietkou   proti   zákonnej   sudkyni,   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu predloženia spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke,

- 23. marec 1998 – zaslanie požadovaného výpisu z obchodného registra Okresným súdom Bratislava I,

- 4. jún 1998 – predloženie spisu najvyššiemu súdu,

- 2. február 1999 – vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade – uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 252/97-26,

-   8. marec 1999 – uznesenie najvyššieho súdu   sp.   zn. Ndob   87/98 o vylúčení sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci (právoplatné 11. októbra 1999),

- 1. apríl 1999 – spis vrátený krajskému súdu,

- 13. apríl 1999 – pridelenie veci predsedom krajského súdu novej zákonnej sudkyni,

- 18. október 2002 – uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 Cbi 321/00-Mš-155,   ktorým   rozhodol,   že   pohľadávka   žalobcu   sa   považuje   za   oprávnenú   (právoplatné 4. decembra 2002),

-   10.   október   2005   –   výzva   krajského   súdu   správcovi   konkurznej   podstaty   žalovaného v 1. rade na oznámenie, či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní,

- 13. október 2005 – oznámenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade, že konkurzné konanie neskončilo a navrhuje nepokračovať v prerušenom konaní,

- 21. december 2005 – výzva krajského súdu žalobcovi na oznámenie, či vzhľadom na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade trvá na podanom návrhu,

- 23. január 2006 – oznámenie spoločnosti C., a. s., B., ktorá nadobudla pohľadávku od žalobcu, že trvá na podanom návrhu,

-   18.   október   2006   –   výzva   krajského   súdu   správcovi   konkurznej   podstaty   žalovaného v 1. rade na oznámenie, či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní a v akom štádiu sa nachádza konkurzné konanie,

- 25. október 2006 – oznámenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade, že konkurzné konanie neskončilo a navrhuje nepokračovať v prerušenom konaní,

-   20.   február   2007   –   výzva   krajského   súdu   správcovi   konkurznej   podstaty   žalovaného v 1. rade na oznámenie, či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní a v akom štádiu sa nachádza   konkurzné   konanie,   a   výzva   spoločnosti   C.,   a. s.,   B.   na   zaslanie   zmluvy   o postúpení pohľadávky a súhlas so vstupom do konania,

-   1.   marec   2007   –   oznámenie   správcu   konkurznej   podstaty   žalovaného   v   1.   rade,   že konkurzné konanie neskončilo a navrhuje nepokračovať v prerušenom konaní,

- 8. marec 2007 – odpoveď spoločnosti C., a. s., B. – zaslanie zmluvy a súhlasu so vstupom do konania,

- 15. marec 2007 – spis prevedený do registra „Cb“ – so žalovaným v 1. rade nemožno konať, so žalovanými v 2. až 6. rade konať možno,

- 19. marec 2007 – uznesenie č. k. 16 Cb 3/2007-417 o vstupe spoločnosti C., a. s., B., na miesto žalobcu,

- 27. marec 2007 – späťvzatie odporu sťažovateľkou, návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdneho poplatku za odpor,

- 9. máj 2007 – žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku za odpor,

-   6.   jún   2007   –   výzva   krajského   súdu   sťažovateľovi   na   predloženie   potvrdenia   o   jeho majetkových pomeroch,

- 14. jún 2007 – žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 19. jún 2007 – predloženie potvrdenia o majetkových pomeroch sťažovateľom,

- 22. jún 2007 – uznesenie č. k. 16 Cb 3/2007-442 o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov,

-   25.   jún   2007   –   výzva   krajského   súdu   sťažovateľke   na   predloženie   potvrdenia   o   jej majetkových pomeroch, výzva novému žalobcovi na oznámenie, či jeho pohľadávka bola v konkurznom konaní uznaná, a výzva správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade na oznámenie, či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní,

- 3. júl 2007 – predloženie potvrdenia o majetkových pomeroch sťažovateľkou,

- 20. júl 2007 – odpoveď nového žalobcu,

-   20.   júl   2007   –   urgencia   krajského   súdu   správcovi   konkurznej   podstaty   žalovaného v 1. rade, aby oznámil, či navrhuje pokračovať v prerušenom konaní,

- 3. august 2007 – oznámenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade, že nemôže súhlasiť   s   pokračovaním   v   prerušenom   konaní   a   že   žalovaný   vo   4.   rade   vraj   uhradil pohľadávku žalobcovi ešte 18. marca 1998,

- 9. august 2007 – uznesenie č. k. 16 Cb 3/2007-456 o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov,

- 13. august 2007 – výzva krajského súdu novému žalobcovi na oznámenie o zistenej úhrade pohľadávky,

- 19. september 2007 – urgencia krajského súdu novému žalobcovi, aby oznámil zistenú úhradu pohľadávky a či trvá na podanom návrhu,

- 12. november 2007 – oznámenie nového žalobcu, že pohľadávku nepovažuje za uhradenú a trvá na podanom návrhu,

-   13.   december   2007   –   predloženie   spisu   najvyššiemu súdu   na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu krajského súdu z 12. novembra 1997,

- 30. november 2007 – uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 92/2007 o odmietnutí odvolania žalovaného v 1. rade (právoplatné 4. februára 2008) a sp. zn. 5 Obo 93/2007 o potvrdení uznesenia krajského súdu č. k. 22 Cb 720/97-223 z 25. februára 1998,

- 16. január 2008 – spis vrátený krajskému súdu,

- 25.   februára   2008   –   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   16   Cb   3/2008-477   o   poučení žalovaných o práve uplatniť námietku zaujatosti,

- 27. marec 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov odročené na neurčito na účely predloženia špecifikácie predmetu zmluvy a žalovanému vo 4. rade bolo uložené, aby doložil dohodu o platbe žalobcovi,

- 3. apríl 2008 – výzva krajského súdu správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade na oznámenie, či súhlasí pokračovať v konaní aj proti žalovanému v 1. rade,

-   9.   apríl   2008   –   oznámenie   správcu   konkurznej   podstaty   žalovaného   v   1.   rade,   že konkurzné konanie neskončilo a nesúhlasí s prerokovaním veci,

- 30. máj 2008 – žiadosť nového žalobcu o predĺženie lehoty,

- 23. jún 2008 – výzva krajského súdu novému žalobcovi a žalovanému vo 4. rade na oznámenie v zmysle záverov z pojednávania z 27. marca 2008,

- 4. august 2008 – urgencia krajského súdu novému žalobcovi,

- 21. august 2008 – špecifikácia návrhu nového žalobcu,

-   3.   september   2008   –   výzva   krajského   súdu   právnym   zástupcom   žalovaných,   aby   sa vyjadrili k špecifikácii návrhu,

- 6. október 2008 – vyjadrenie žalovaného vo 4. rade,

- 2. apríl 2009 – vyjadrenie sťažovateľov,

- 8. apríl 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 10. jún 2009 s tým, že bude rozhodnuté o návrhu nového žalobcu,

- 15. jún 2009 – oznámenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že konanie o konkurze žalovaného v 1. rade nie je ukončené,

- 1. júl 2009 – výzva krajského súdu Krajskému súdu v Banskej Bystrici na oznámenie, v akej výške v rámci konkurzného konania došlo k uspokojeniu žalobcu; výzva správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade na oznámenie, v akej výške v rámci konkurzného konania došlo k uspokojeniu žalobcu, a výzva právnemu zástupcovi nového žalobcu na oznámenie, či došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu a v akej časti konkurzného konania,

- 3. september 2009 – ospravedlnenie sťažovateľa z pojednávania,

- 17. september 2009 – na pojednávaní bolo po vypočutí účastníkov vyhlásené uznesenie č. k.   16   Cb   3/2007-622   o   nepripustení   zmeny   žalobného   návrhu   a   pojednávanie   bolo odročené na 7. október 2009,

- 7. október 2009 – vyjadrenie žalovaného vo 4. rade,

- 7. október 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 28. október 2009 na účely vyhlásenie rozsudku,

- 28. október 2009 – na pojednávaní bol vyhlásený čiastočný rozsudok – žalovaní v 2. až 6. rade sú povinní zaplatiť novému žalobcovi sumu 66 104,01 €, vo zvyšku žalobu zamieta, + opravné uznesenie č. k. 16 Cb 3/2007-671 (oprava právneho zástupcu nového žalobcu),

- 12. november 2009 – odvolanie sťažovateľov proti čiastočnému rozsudku,

- 13. november 2009 – odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade proti čiastočnému rozsudku,

- 19. november 2009 – odvolanie žalovaného vo 4. rade proti čiastočnému rozsudku,

- 24. november 2009 – uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (žalovaní v 2. až 6. rade), zaslanie odvolaní žalovaných v 2. až 6. rade novému žalobcovi,

- 9. december 2009 – návrh žalovaných v 2. a 3. rade na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 10. december 2009 – odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu krajského súdu z 24. novembra 2009,

- 14. december 2009 – odvolanie žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu krajského súdu z 24. novembra 2009 a jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 18. december 2009 – uznesenie č. k. 16 Cb 3/2007-725 o oslobodení žalovaného vo 4. rade od súdnych poplatkov,

- 12. január 2010 – doplnenie spisu sťažovateľom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Cb   3/2007   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 22 Cb 720/97)   došlo   k   porušeniu   práva   sťažovateľov   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v označenom   konaní   vo   veci   zaplatenia   peňažnej   pohľadávky   zo   zmluvy   o   úvere zabezpečenej ručením nemožno po právnej ani faktickej stránke považovať za mimoriadne zložité, hoci určitý stupeň zložitosti veci možno pripustiť vzhľadom na počet účastníkov na strane odporcu a vzhľadom na procesnú zmenu na strane žalobcu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v označenej veci, ústavný súd zistil okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom [12.   decembra   1997   bol   sťažovateľmi   podaný   odpor,   súdny   poplatok   napriek   výzve krajského súdu zo 17. februára 1998 nezaplatili, žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov   predložili   krajskému   súdu   až   9.   mája   2007   (sťažovateľ)   a 14.   júna   2007 (sťažovateľka, ktorá 27. marca 2007 navyše predložila krajskému súdu späťvzatie odporu, napriek tomu ju krajský súd uznesením z 9. augusta 2007 oslobodil od platenia súdnych poplatkov)].

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v tejto súvislosti zistil, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období od 1. apríla 1999 (vrátenie spisu z najvyššieho súdu) do septembra 1999 (krajský   súd   začal   doručovať   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   účastníkom   konania),   t. j. nečinnosť   v trvaní   päť mesiacov.   Rozsiahlou   nečinnosťou   krajského   súdu   je poznačený časový   úsek   od   októbra   1999   (krajský   súd   doručoval   rozhodnutie   najvyššieho   súdu účastníkom konania) do októbra 2005 [súdne konanie v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č.   328/91   Zb.   o   konkurze   a   vyrovnaní   v   znení   neskorších   predpisov   bolo   prerušené], t. j. nečinnosť päť rokov a 11 mesiacov.

Krajský súd teda počas takmer 6,5 roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   žalovaní   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Okrem toho ani úkony, ktoré boli vykonané v predmetnej   veci   mimo uvedených   období   nečinnosti,   neboli vždy   efektívne (napr.   výzvy   správcovi   konkurznej   podstaty   na   oznámenie,   či   navrhuje   pokračovať v konaní,   keď   15.   marca   2007   bol   spis   prevedený   do   registra   „Cb“   a v konaní   sa pokračovalo   so   žalovanými   v 2.   až   6.   rade).   K   uvedenému   prieťahu   pritom   nedošlo v dôsledku   nadmernej   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov   v uvedenom   období,   ale predovšetkým v dôsledku postupu krajského súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   krajského   súdu,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že 28. októbra 2009 bol vo veci vyhlásený čiastočný rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 33 333 €, ktoré zdôvodnili najmä tým, že sa nachádzajú v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   dlhodobú   bezdôvodnú   nečinnosť krajského súdu považuje za primerané každému v sume po 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny   zástupca   si   uplatnil   trovy   za   tri   úkony   právnej   služby   v celkovej   sume 4 243,48 € s 19 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní   viacerých   sťažovateľov   je   92,72   €   a   hodnota   režijného   paušálu   je   6,95   €. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 96,18 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   a   podanie   ústavnému   súdu) v celkovej sume 398,68 € vrátane režijného paušálu [(92,72 x 2 + 6,95 x 2) x 2] a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (stanovisko k vyjadreniu krajského súdu) v celkovej sume 206,78 € vrátane režijného paušálu [(96,18 + 7,21) x 2]. Sťažovateľom tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 605,46 €. Ústavný súd nepriznal k trovám 19 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľov nepredložil osvedčenie o registrácii pre DPH.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   úhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 605,46 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010