znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 406/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., M., namietajúcu porušenie jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trebišov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 P 84/2006   a uzneseniami Okresného súdu Trebišov č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 a č. k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2006   doručená   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7   P   84/2006 a uzneseniami okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 a č. k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006.

Zo sťažnosti a dokumentácie predloženej sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu Michalovce návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Následne bola vec prikázaná Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) okresnému súdu, ktorý podľa tvrdenia sťažovateľa nezačal konať v zákonom ustanovenej lehote a následne vydal predbežné opatrenie č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006, ktorým „porušil otcové práva, ak nerozhodol o návrhu otca v merite, ale rozhodol o tom, čoho sa otec nedomáhal.“. Rozhodnutie okresného súdu podľa sťažovateľa zmarilo jeho styk s deťmi, pričom v konaní „je chaos, pretrváva stav právnej neistoty a u otca smútok, trauma a nechuť“. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd uznesením č. k. 7 CoP 175/2006-69 z 19. júna 2006 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom okresný súd vo veci nekoná. Následne okresný súd uznesením č. k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006 návrh otca (sťažovateľa) na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletých detí B., F. a T. zamietol.

Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   7 P   84/2006   a tiež   uzneseniami   č.   k.   7   P   84/2006-40   z 10.   apríla   2006   a   č.   k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006 porušil jeho základne práva podľa čl. 41 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti prijal nasledovné rozhodnutie:

„Všeobecný súd porušil základné právo navrhovateľa v zmysle namietaných článkov Ústavy   SR   a Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ktorý   Slovenská republika podpísala.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   všeobecnému súdu umožniť   navrhovateľovi   domôcť   sa ochrany svojho ústavného práva na základe podanej žaloby a umožniť mu stýkať sa osobne so svojimi deťmi – mal. B., mal. F. mal. T..

Ústavný   súd   priznáva   navrhovateľovi   za   jeho   diskrimináciu   a za   prieťahy   všetko zavinené   nezákonným   postupom   všeobecného   súdu   v konaní   7   P   84/2006   primerané finančné zadosťučinenie 500 000.- Sk.“.

Sťažovateľ   zároveň   požiadal,   aby   mu   ústavný   súd   ustanovil   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu finančnej tiesne.

Ústavný   súd   si   ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   vyžiadal   k nej vyjadrenie predsedu okresného súdu. Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. októbra 2006, a okrem iného sa v ňom uvádza:

„Konanie vo veci spisovej značky 7 P/84/2006 sa začalo na Okresnom súde Trebišov dňa 21. 3. 2006, kedy došla vec z Okresného súdu Michalovce po tom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. 9. 2005 č. k. 1 NcC 62/05-13 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania tejto veci a o prikázaní veci Okresnému súdu Trebišov.

Vec   Okresného   súdu   Trebišov   bola   náhodným   výberom   pridelená   na   vybavenie sudkyni JUDr. A. M.. Táto dňa 24. 3. 2006 oznámila predsedovi Okresného súdu Trebišov, že je z konania vo veci vylúčená pre pomer k otcovi ako účastníkovi konania. O vylúčení sudkyne JUDr. A. M. z konania sp. zn. 7 C/95/2004, účastníkom ktorého bol otec JUDr. V. H., pre pomer k jeho osobe už predtým Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa 31. 8. 2005 č. k. 1 NcC/59/2005-39.

Podľa rozvrhu práce Okresného súdu Trebišov na rok 2006 bola preto vec sp. zn. 7 P/84/2006 náhodným výberom pridelená na konanie sudkyni JUDr. E. Č. dňa 27. 3. 2006. Sudkyňa JUDr. E. Č. rozhodla o vydaní predbežného opatrenia uznesením zo dňa 10. 4. 2006 č. k. 7 P/84/2006-40. Dňa 3. 5. 2006 došlo odvolanie matky B. H. proti vyššie uvedenému uzneseniu. Dňa 31. 5. 2006 bola vec predložená odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní matky. Dňa 30. 6. 2006 došiel súdu spis z Krajského súdu v Košiciach. Uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 10. 4. 2006 odvolací súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil záväzný právny záver, že návrh otca v tejto veci nie je návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 2. 8. 2006 č. k. 7 P/84/2006-74 návrh otca zamietol. Uznesenie bolo riadne doručené všetkým   účastníkom   a zástupcom.   Keďže   žiadna   z oprávnených   osôb   odvolanie   proti uzneseniu zo dňa 2. 8. 2006 nepodala, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 9. 2006.“.Ústavný súd doručil vyjadrenie predsedu okresného súdu sťažovateľovi a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril. Z vyjadrenia sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 7. novembra 2006 vyplýva, že s vyjadrením predsedu okresného súdu sa nestotožňuje a trvá na svojej sťažnosti.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   41 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 84/2006 a tiež uzneseniami okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 a č. k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006.

1.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   7   P   84/2006-74   z 2.   augusta   2006   bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie. Zo sťažnosti i predloženej dokumentácie vyplýva, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal, t. j. nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, a preto túto časť sťažnosti sťažovateľa ústavný súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde z dôvodu neprípustnosti.

2. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojich práv uznesením okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z textu čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak osobitný   právny   predpis   zakladá   právomoc   všeobecného   súdu   rozhodnúť   o ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, je právomoc ústavného súdu vylúčená.

V danom prípade bol oprávnený podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 rozhodnúť   krajský   súd,   ktorý   ho   na   základe   odvolania   účastníčky   konania   (matky maloletých)   uznesením   č.   k.   7   CoP   175/2006-69   z 19.   júna   2006   zrušil   a vec   vrátil okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Keďže   právomoc   krajského   súdu   rozhodnúť o odvolaniach účastníkov predmetného konania proti predmetnému uzneseniu okresného súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú jeho časť, v ktorej namietal porušenie svojich práv uznesením okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné tiež uviesť, že sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-40 z 10. apríla 2006 nepodal odvolanie, čo by zakladalo aj dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie   svojich   práv   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 P 84/2006.   Z obsahu   sťažnosti   i povahy   veci   vyplýva,   že   v danom   prípade   išlo o posúdenie, či v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z obsahu   sťažnosti   a vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   vyplýva,   že   vec   bola okresnému súdu doručená 21. marca 2006 po tom, ako krajský súd rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prerokúvania a rozhodovania tejto veci, pričom vec bola   právoplatne   skončená   7.   septembra   2006,   keď   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie okresného súdu č. k. 7 P 84/2006-74 z 2. augusta 2006. Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplynulo, že sudkyni okresného súdu JUDr. E. Č. ako samosudcovi bola vec pridelená 27. marca 2006 a vo veci rozhodla uznesením z 10. apríla 2006, t. j. do 14 dní odvtedy, ako jej bola vec pridelená. Následne po doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu 30. júna 2006 menovaná sudkyňa rozhodla vo veci uznesením z 2. augusta 2006, t. j. s odstupom 33 dní.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní   odmietnuť   sťažnosť   aj   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti.   V súlade s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 84/2006 a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv   postupom   okresného   súdu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2006