SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 405/2014-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o.,Grösslingová 45, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bojnom,Advokátska kancelária, Levárska 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011 p o r u š e n é b o l i.
2. Obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučineniev sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiťjej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnostiDOLIS s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiatcentov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Ivana Bojnu, Levárska 11, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o., Grösslingová 45, Bratislava (ďalejlen „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, Advokátskakancelária, Levárska 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«Sťažovateľ dňa 5. 8. 2011 podal na Okresnom súde Bratislava I... návrh na vydanie platobného rozkazu (26Rob/166/2011), ktorým sa voči odporkyni:... domáhal zaplatenia 897,26 € s príslušenstvom. Uvedená suma predstavuje úroky z omeškania vyplývajúce z dlhodobého neuhrádzania úhrad za tlač časopisu, ktorú pre odporkyňu zabezpečoval sťažovateľ...
Súdny poplatok sťažovateľ zaplatil dňa 18. 8. 2011. Súd však platobný rozkaz – z nám neznámych dôvodov – nevydal a veci bola pridelená sp. zn. 25Cb 126/2011. Keď po vyše pol roku od úhrady súdneho poplatku neprichádzalo zo strany súdu k žiadnemu posunu v spore, sťažovateľ dňa 8. 3. 2012 adresoval súdu žiadosť o vytýčenie prvého pojednávania.
Dňa 20. 4. 2012 mu však bolo doručené uznesenie súdu, ktorým ho vyzval na doplnenie návrhu na začatie konania o dátum narodenia odporkyne. V reakcii na túto výzvu sme dňa 23. 4. 2012 podali na súde odpoveď, v ktorej sme namietali, že tento údaj nebol sťažovateľovi známy a že nejde o obligatórnu náležitosť návrhu na začatie konania. Dňa 30. 10. 2012 adresoval sťažovateľ predsedníčke súdu sťažnosť na postup súdu, ktorú táto vo svojej odpovedi zo dňa 8. 11. 2012 vyhodnotila ako dôvodnú.
Dňa 6. 3. 2013 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie odporkyne, na ktoré reagoval svojím vyjadrením zo dňa 21. 3. 2013.
Na 1. 3. 2013 bolo vytýčené prvé pojednávanie, to sa však neuskutočnilo. Ďalší termín bol vytýčený na 19. 6. 2013, ani k tomuto pojednávaniu však nedošlo, keďže právna zástupkyňa odporkyne sa ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti, čo súd akceptoval. V snahe o zabránenie navyšovaniu trov konania sme aj my v reakcii na ospravedlnenie zo strany právnej zástupkyne odporkyne doručili súdu ospravedlnenie, spolu so žiadosťou o čo najskoršie možné vytýčenie nového termínu pojednávania.
Dňa 8. 11. 2013 sme na súde podali ďalšiu žiadosť o vytýčenie pojednávania, nášmu návrhu však nebolo do dnešného dňa vyhovené.
Od zaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom je to už viac ako 31 mesiacov a výsledok tohto sporu je – bez akéhokoľvek zavinenia navrhovateľa – v nedohľadne, a to aj napriek tomu, že dňa 8. 11. 2012 vtedajšia podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I vo svojej odpovedi na sťažnosť v tejto istej veci konštatovala, že „konanie... je poznačené zbytočnými prieťahmi a že pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia,“ a že v prípade potreby „zabezpečí vykonanie potrebných opatrení na to, aby k vzniku ďalších prieťahov v konaní zo strany súdu nedošlo“...
Ochrana právam sťažovateľa tak doteraz nebola zo strany súdu riadne poskytnutá a jeho nečinnosťou dochádza k porušovaniu ústavných práv sťažovateľa...
K súdnym prieťahom pritom, podľa nášho názoru, nedochádza v dôsledku zložitosti tohto sporu, keďže konanie sa nevyznačuje mimoriadnou skutkovou ani právnou náročnosťou. V zásade ide len o zaplatenie úrokov z omeškania sťažovateľovi, ktorý sa rozhodol si tento svoj nárok uplatniť na súde z dôvodu dlhodobého oneskoreného uhrádzania faktúr za tlač časopisu zo strany odporkyne.
Pokiaľ ide o správanie samotného sťažovateľa v priebehu konania, sme presvedčení, že mu nie je čo vytknúť, nakoľko sťažovateľ bol ochotný a pripravený zúčastniť sa oboch nariadených pojednávaní, ktoré sa ale neuskutočnili, ako aj včas reagoval na výzvy súdu. Taktiež dvakrát žiadal o vytýčenie pojednávania a upozorňoval, že nekonaním súdu dochádza k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čím sa snažil prispieť k urýchleniu a účelnému vedeniu konania a v konečnom dôsledku k spravodlivému rozhodnutiu.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že k prieťahom v konaní nedochádza v dôsledku správania sa sťažovateľa, ani v dôsledku zložitosti veci, ale v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I...»
Sťažovateľka priznanie finančného zadosťučinenia odôvodnila majetkovoui nemajetkovou ujmou, ktorá jej nekonaním okresného súdu bola spôsobená. Vyčíslila jusumou 1 000 €.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo sťažovateľa spoločnosti DOLIS s. r. o. podľa či 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb 126/2011 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb 126/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi spoločnosti DOLIS s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi spoločnosti DOLIS s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €, ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Ivana Bojnu, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Po prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. augusta 2014a opakovane 28. októbra 2014 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3550/2014 z 5. novembra 2014 doručeným ústavnému súdu13. novembra 2014, v ktorom chronologicky popísala doterajší priebeh konania a ďalejuviedla:
«Vzhľadom na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci a samotnú celkovú dĺžku súdneho konania je možné konštatovať, že konanie namietanej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Vyššie uvedené prieťahy v konaní som po vykonanom, šetrení vyhodnotila ako objektívne, ku vzniku ktorých došlo v dôsledku súdneho oddelenia zákonnej sudkyne „25Cb“.
Ako je uvedené v chronológii úkonov, vo veci samej bol dňa 15.10.2014 vyhlásený rozsudok. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená z dôvodu plynutia lehoty účastníkom na podanie odvolania.
Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti hodnotu predmetu sporu, a aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.»
Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámila, že netrvána ústnom pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu zaujal toto stanovisko:«1. V chronológii sporu tak, ako to vymenúva predsedníčka OS BA I, si dovoľujeme poukázať na výzvu súdu zo dňa 9. 3. 2012 na doplnenie návrhu na začatie konania o dátum narodenia odporkyne. V reakcii na túto výzvu sme dňa 23. 4. 2012 podali na súde odpoveď, v ktorej sme namietali, že tento údaj nebol sťažovateľovi známy, a že nejde o obligatórnu náležitosť návrhu na začatie konania, ktorú tak od nás súd žiadal bez zákonného dôvodu. Vzhľadom na to, že súd nás už opakovane na doplnenie návrhu nevyzýval, máme tento úkon súdu za neefektívny a spôsobujúci prieťahy v konaní.
2. Súdne pojednávanie konané dňa 23. 5. 2014 bolo odročené na neurčito s tým, že stranám bola zo strany súdu poskytnutá 60-dňová lehota na doplnenie dokazovania, a to na žiadosť odporkyne, ktorá chcela na podporu svojich tvrdení predvolať svedkov (pozri s. 2 zápisnice zo dňa 23. 5. 2014 – vyjadrenie PZ odporkyne). Sťažovateľ reagoval promptne svojím vyjadrením zo dňa 29. 5. 2014, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá, odporkyňa svoje návrhy na doplnenie dokazovanie nepredložila. V predvolaní na predmetné pojednávanie bola odporkyňa, zastúpená advokátkou, poučená v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto odporkyňa mala mať návrhy na doplnenie dokazovania pripravené už na uvedenom pojednávaní; z uvedeného dôvodu nemal súd, podľa nášho názoru, pojednávanie odročovať a zbytočne tak predlžovať konanie.
3. Naďalej trváme na nami uplatnenej výške finančného zadosťučinenia presťažovateľa v sume 1 000 €, a to z dôvodu, že „nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne 25 Cb,“ ako to uviedla predsedníčka OS BA I, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 40/97 a III. ÚS 17/02), ako aj s ohľadom na celkovú dĺžku súdneho konania (od zaplatenia súdneho poplatku do rozhodnutia súdu vo veci samej uplynulo 37 mesiacov), čo nakoniec uznala vo svojom vyjadrení aj predsedníčka OS BA I. Uvedenú sumu nepovažujeme za neprimeranú tiež vzhľadom na náklady, ktoré sťažovateľovi vznikli nekonaním súdu, a ktoré musel vynaložiť za účelom, aby bol jeho spor v primeranej lehote prejednaný (najmä náhrady advokátovi za odpoveď na neodôvodnenú výzvu súdu podľa bodu 1 tohto vyjadrenia, za spísanie sťažnosti na postup súdu – zo dňa 30. 10. 2012 a výziev na nariadenie súdneho pojednávania – zo dňa 8.3.2012 a 8. 11.2013).
Vzhľadom na to, že dňa 15. 10. 2014 OS BA I rozhodol vo veci samej a toto rozhodnutie nadobudlo dňa 14. 11. 2014 právoplatnosť, berieme našu sťažnosť v časti tykajúcej sa prikázania Okresnému súdu Bratislava I konať bez zbytočných prieťahov späť!»
Právny zástupca sťažovateľky súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávanívo veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospelk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.25 Cb 126/2011 ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutéhokonania:
Dňa 5. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania. Bolzaevidovaný pod sp. zn. 26 Rob 166/2011.
Dňa 18. augusta 2011 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanie návrhuna vydanie platobného rozkazu.
Dňa 9. marca 2012 okresný súd uznesením sp. zn. 25 Cb 126/2011 vyzvalsťažovateľku, aby v lehote 15 dní doplnila návrh na začatie konania – označila odporkyňu,jej dátum narodenia (právny zástupca sťažovateľky prevzal výzvu 20. apríla 2012).Dňa 23. apríla 2012 právny zástupca sťažovateľky oznámil, že žiadaný údajo odporkyni mu nie je známy.
Dňa 26. júla 2012 okresný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote30 dní.
Dňa 10. decembra 2012 odporkyňa doručila vyjadrenie k žalobe.Dňa 25. januára 2013 okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľkena vyjadrenie v lehote 15 dní (právny zástupca prevzal zásielku 6. marca 2013).
Dňa 18. júna 2013 právna zástupkyňa odporkyne ospravedlnila neúčasťna pojednávaní nariadenom na 19. jún 2013 z dôvodu práceneschopnosti. Túto skutočnosťoznámila aj právnemu zástupcovi sťažovateľky.
Dňa 19. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní.Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Dňa 23. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.Pojednávanie bolo odročené na neurčito na doplnenie dokazovania.
Dňa 15. októbra 2014 okresný súd rozhodol rozsudkom. Právoplatnosť nadobudol 14.novembra 2014.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľaktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranejlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožnov obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajúporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sarozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistotaosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(m. m. IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právnaa faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania(2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.
1. Vychádzajúc z predmetu namietaného konania, ktorým je rozhodovanie„o úrokoch z omeškania vyplývajúce z dlhodobého neuhrádzania úhrad za tlač časopisu“,ústavný súd konštatuje, že z právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnejrozhodovacej agende okresných súdov. Vec nemožno považovať za právne ani faktickyzložitú.
2. Správanie sťažovateľky nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, čiv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenounečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkovkonania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd zhodne s predsedníčkou okresného súdu konštatuje, že postupkonajúceho súdu v napadnutom konaní je od jeho počiatku poznačený viacerými dlhšímiobdobiami nečinnosti. Z celkovej doby konania 38 mesiacov v období 32 mesiacov okresnýsúd neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci.
S poukazom na túto skutočnosť ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaníokresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na to, že napadnuté konanie právoplatne skončilo 14. novembra 2014a sťažovateľka sťažnosť v časti petitu, v ktorej navrhla uložiť okresnému súdu povinnosťkonať vo veci ďalej bez zbytočných prieťahov, zobrala späť, túto povinnosť okresnému súduneuložil.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo slobody boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.
Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia.
Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, čoodôvodnila tým, že „vzhľadom na celkovú dĺžku konania a na stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza v dôsledku toho, že konanie dodnes nebolo právoplatne ukončené. Pri výpočte uvedenej sumy sme zohľadnili aj hodnotu pohľadávky sťažovateľa, náklady, ktoré sťažovateľovi vznikli (ne)konaním súdu (najmä náhrady advokátovi za spísanie sťažnosti na postup súdu a výziev na nariadenie súdneho pojednávania), ako aj čas, ktorý sťažovateľ musí venovať riešeniu tohto stále neuzatvoreného sporu a ktorý by mohol využiť zmysluplnejšie.“. Vo vyjadrení z 26. novembra 2014 ešte doplnila: „Uvedenú sumu nepovažujeme za neprimeranú tiež vzhľadom na náklady, ktoré sťažovateľovi vznikli nekonaním súdu, a ktoré musel vynaložiť za účelom, aby bol jeho spor v primeranej lehote prejednaný (najmä náhrady advokátovi za odpoveď na neodôvodnenú výzvu súdu podľa bodu 1 tohto vyjadrenia, za spísanie sťažnosti na postup súdu – zo dňa 30. 10. 2012 a výziev na nariadenie súdneho pojednávania – zo dňa 8.3.2012 a 8. 11.2013).“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke,prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu (najmä na jeho dĺžku, povahu a dôvodyzbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ako aj skutočnosť, že predmetomsporu je 897,26 €), sumu 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu). Táto suma zohľadňuje dĺžkuzbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky s ohľadomna pretrvávajúci stav právnej neistoty vo vzťahu k ňou uplatneným majetkovým právam. Ichochrany sa na okresnom súde domáhala pred viac ako deviatimi rokmi bez dosiahnutiakonečného právoplatného rozhodnutia vo veci.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátomJUDr. Ing. Ivanom Bojnom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebosčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná,a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkonyprávnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €. Odmena právnemu zástupcovi za poskytnuté právneslužby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 % z titulu dane z pridanejhodnoty. Celkovo teda predstavuje sumu 340,90 €.
Keďže namietané konanie právoplatne skončilo ešte 14. novembra 2014, ústavný súdsťažovateľke úhradu za tretí úkon (vyjadrenie doručené 2. decembra 2014) nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015