znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 405/2014-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   v konaní   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   DOLIS   s.   r.   o.,Grösslingová 45,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr. Ing. Ivanom   Bojnom,Advokátska kancelária, Levárska 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   DOLIS   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konanívedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučineniev sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiťjej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiDOLIS s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiatcentov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Ivana Bojnu, Levárska 11, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DOLIS s. r. o., Grösslingová 45, Bratislava (ďalejlen   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ing.   Ivanom   Bojnom,   Advokátskakancelária, Levárska 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 25 Cb 126/2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«Sťažovateľ dňa 5. 8. 2011 podal na Okresnom súde Bratislava I... návrh na vydanie platobného   rozkazu   (26Rob/166/2011),   ktorým   sa   voči   odporkyni:... domáhal   zaplatenia   897,26   €   s   príslušenstvom.   Uvedená   suma   predstavuje   úroky z omeškania   vyplývajúce   z   dlhodobého   neuhrádzania   úhrad   za   tlač   časopisu,   ktorú pre odporkyňu zabezpečoval sťažovateľ...

Súdny poplatok sťažovateľ zaplatil dňa 18. 8. 2011. Súd   však   platobný   rozkaz   –   z   nám   neznámych   dôvodov   –   nevydal   a   veci   bola pridelená   sp.   zn.   25Cb   126/2011.   Keď   po   vyše   pol   roku   od   úhrady   súdneho   poplatku neprichádzalo   zo   strany   súdu   k   žiadnemu   posunu   v   spore,   sťažovateľ   dňa   8.   3.   2012 adresoval súdu žiadosť o vytýčenie prvého pojednávania.

Dňa   20.   4.   2012   mu   však   bolo   doručené   uznesenie   súdu,   ktorým   ho   vyzval na doplnenie návrhu na začatie konania o dátum narodenia odporkyne. V reakcii na túto výzvu sme dňa 23. 4. 2012 podali na súde odpoveď, v ktorej sme namietali, že tento údaj nebol sťažovateľovi známy a že nejde o obligatórnu náležitosť návrhu na začatie konania. Dňa 30. 10. 2012 adresoval sťažovateľ predsedníčke súdu sťažnosť na postup súdu, ktorú táto vo svojej odpovedi zo dňa 8. 11. 2012 vyhodnotila ako dôvodnú.

Dňa 6. 3. 2013 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie odporkyne, na ktoré reagoval svojím vyjadrením zo dňa 21. 3. 2013.

Na 1. 3. 2013 bolo vytýčené prvé pojednávanie, to sa však neuskutočnilo. Ďalší termín bol vytýčený na 19. 6. 2013, ani k tomuto pojednávaniu však nedošlo, keďže právna zástupkyňa odporkyne sa ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti, čo súd akceptoval. V snahe o zabránenie navyšovaniu trov konania sme aj my v reakcii na ospravedlnenie zo strany právnej zástupkyne odporkyne doručili súdu ospravedlnenie, spolu so žiadosťou o čo najskoršie možné vytýčenie nového termínu pojednávania.

Dňa 8. 11. 2013 sme na súde podali ďalšiu žiadosť o vytýčenie pojednávania, nášmu návrhu však nebolo do dnešného dňa vyhovené.

Od   zaplatenia   súdneho   poplatku   sťažovateľom   je   to   už   viac   ako   31   mesiacov a výsledok tohto sporu je – bez akéhokoľvek zavinenia navrhovateľa – v nedohľadne, a to aj napriek tomu, že dňa 8. 11. 2012 vtedajšia podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I vo svojej odpovedi na sťažnosť v tejto istej veci konštatovala, že „konanie... je poznačené zbytočnými prieťahmi a že pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia,“ a že v prípade potreby „zabezpečí vykonanie potrebných   opatrení   na   to,   aby   k   vzniku   ďalších   prieťahov   v   konaní   zo   strany   súdu nedošlo“...

Ochrana právam sťažovateľa tak doteraz nebola zo strany súdu riadne poskytnutá a jeho nečinnosťou dochádza k porušovaniu ústavných práv sťažovateľa...

K súdnym prieťahom pritom, podľa nášho názoru, nedochádza v dôsledku zložitosti tohto   sporu,   keďže   konanie   sa   nevyznačuje   mimoriadnou   skutkovou   ani   právnou náročnosťou. V zásade ide len o zaplatenie úrokov z omeškania sťažovateľovi, ktorý sa rozhodol   si   tento   svoj   nárok   uplatniť   na   súde   z   dôvodu   dlhodobého   oneskoreného uhrádzania faktúr za tlač časopisu zo strany odporkyne.

Pokiaľ ide o správanie samotného sťažovateľa v priebehu konania, sme presvedčení, že mu nie je čo vytknúť, nakoľko sťažovateľ bol ochotný a pripravený zúčastniť sa oboch nariadených pojednávaní, ktoré sa ale neuskutočnili, ako aj včas reagoval na výzvy súdu. Taktiež   dvakrát   žiadal   o   vytýčenie   pojednávania   a   upozorňoval,   že   nekonaním   súdu dochádza k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čím sa snažil   prispieť   k   urýchleniu   a   účelnému   vedeniu   konania   a   v   konečnom   dôsledku k spravodlivému rozhodnutiu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že k prieťahom v konaní nedochádza v dôsledku správania   sa   sťažovateľa,   ani   v   dôsledku   zložitosti   veci,   ale   v   dôsledku   nečinnosti Okresného súdu Bratislava I...»

Sťažovateľka   priznanie   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   majetkovoui nemajetkovou ujmou, ktorá jej nekonaním okresného súdu bola spôsobená. Vyčíslila jusumou 1 000 €.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo sťažovateľa spoločnosti DOLIS s. r. o. podľa či 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25Cb 126/2011 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb 126/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi spoločnosti DOLIS s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi spoločnosti DOLIS s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €, ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Ivana Bojnu, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. augusta 2014a opakovane 28. októbra 2014 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3550/2014 z 5. novembra 2014 doručeným ústavnému súdu13. novembra   2014,   v ktorom chronologicky   popísala   doterajší priebeh   konania   a ďalejuviedla:

«Vzhľadom na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci a samotnú celkovú dĺžku súdneho konania je možné konštatovať, že konanie namietanej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Vyššie   uvedené   prieťahy   v   konaní   som   po   vykonanom,   šetrení   vyhodnotila   ako objektívne,   ku   vzniku   ktorých   došlo   v dôsledku   súdneho   oddelenia   zákonnej   sudkyne „25Cb“.

Ako je uvedené v chronológii úkonov, vo veci samej bol dňa 15.10.2014 vyhlásený rozsudok. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená z dôvodu plynutia lehoty účastníkom na podanie odvolania.

Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   bolo   porušené,   vzal   do   úvahy   vyššie   uvedené   skutočnosti   hodnotu   predmetu sporu, a aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.»

Predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu   zároveň   oznámila,   že   netrvána ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu zaujal toto stanovisko:«1. V chronológii sporu tak, ako to vymenúva predsedníčka OS BA I, si dovoľujeme poukázať na výzvu súdu zo dňa 9. 3. 2012 na doplnenie návrhu na začatie konania o dátum narodenia odporkyne. V reakcii na túto výzvu sme dňa 23. 4. 2012 podali na súde odpoveď, v ktorej sme namietali, že tento údaj nebol sťažovateľovi známy, a že nejde o obligatórnu náležitosť návrhu na začatie konania, ktorú tak od nás súd žiadal bez zákonného dôvodu. Vzhľadom na to, že súd nás už opakovane na doplnenie návrhu nevyzýval, máme tento úkon súdu za neefektívny a spôsobujúci prieťahy v konaní.

2. Súdne pojednávanie konané dňa 23. 5. 2014 bolo odročené na neurčito s tým, že stranám bola zo strany súdu poskytnutá 60-dňová lehota na doplnenie dokazovania, a to na žiadosť odporkyne, ktorá chcela na podporu svojich tvrdení predvolať svedkov (pozri s. 2 zápisnice zo dňa 23. 5. 2014 – vyjadrenie PZ odporkyne). Sťažovateľ reagoval promptne svojím vyjadrením zo dňa 29. 5. 2014, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá, odporkyňa   svoje   návrhy   na   doplnenie   dokazovanie   nepredložila.   V   predvolaní   na predmetné pojednávanie bola odporkyňa, zastúpená advokátkou, poučená v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto odporkyňa mala mať návrhy na doplnenie dokazovania pripravené už na uvedenom pojednávaní; z uvedeného dôvodu nemal súd, podľa nášho názoru, pojednávanie odročovať a zbytočne tak predlžovať konanie.

3.   Naďalej   trváme   na   nami   uplatnenej   výške   finančného   zadosťučinenia presťažovateľa v sume 1 000 €, a to z dôvodu, že „nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej   sudkyne   25   Cb,“   ako   to   uviedla   predsedníčka   OS   BA   I,   nezbavuje   štát zodpovednosti   za   prieťahy   v   súdnom   konaní   (nálezy   Ústavného   súdu   SR   II.   ÚS   40/97 a III. ÚS   17/02),   ako   aj   s   ohľadom   na   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (od   zaplatenia súdneho poplatku do rozhodnutia súdu vo veci samej uplynulo 37 mesiacov), čo nakoniec uznala   vo svojom   vyjadrení   aj   predsedníčka   OS   BA   I.   Uvedenú   sumu   nepovažujeme za neprimeranú   tiež   vzhľadom   na   náklady,   ktoré   sťažovateľovi   vznikli   nekonaním   súdu, a ktoré   musel   vynaložiť   za   účelom,   aby   bol   jeho   spor   v   primeranej   lehote   prejednaný (najmä náhrady advokátovi za odpoveď na neodôvodnenú výzvu súdu podľa bodu 1 tohto vyjadrenia,   za   spísanie   sťažnosti   na   postup   súdu   –   zo   dňa   30.   10.   2012   a   výziev na nariadenie súdneho pojednávania – zo dňa 8.3.2012 a 8. 11.2013).

Vzhľadom   na   to,   že   dňa   15.   10.   2014   OS   BA   I   rozhodol   vo   veci   samej   a   toto rozhodnutie   nadobudlo dňa 14. 11. 2014 právoplatnosť, berieme našu sťažnosť v časti tykajúcej sa prikázania Okresnému súdu Bratislava I konať bez zbytočných prieťahov späť!»

Právny zástupca sťažovateľky súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávanívo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospelk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.25 Cb 126/2011 ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutéhokonania:

Dňa 5. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania. Bolzaevidovaný pod sp. zn. 26 Rob 166/2011.

Dňa   18.   augusta   2011   sťažovateľka   zaplatila   súdny   poplatok   za   podanie   návrhuna vydanie platobného rozkazu.

Dňa   9.   marca   2012   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   25   Cb   126/2011   vyzvalsťažovateľku, aby v lehote 15 dní doplnila návrh na začatie konania – označila odporkyňu,jej dátum narodenia (právny zástupca sťažovateľky prevzal výzvu 20. apríla 2012).Dňa   23.   apríla   2012   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil,   že   žiadaný   údajo odporkyni mu nie je známy.

Dňa 26. júla 2012 okresný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote30 dní.

Dňa 10. decembra 2012 odporkyňa doručila vyjadrenie k žalobe.Dňa   25.   januára   2013   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   odporkyne   sťažovateľkena vyjadrenie v lehote 15 dní (právny zástupca prevzal zásielku 6. marca 2013).

Dňa   18.   júna   2013   právna   zástupkyňa   odporkyne   ospravedlnila   neúčasťna pojednávaní nariadenom na 19. jún 2013 z dôvodu práceneschopnosti. Túto skutočnosťoznámila aj právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Dňa   19.   júna   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní.Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   23.   mája   2014   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli   prítomní.Pojednávanie bolo odročené na neurčito na doplnenie dokazovania.

Dňa 15. októbra 2014 okresný súd rozhodol rozsudkom. Právoplatnosť nadobudol 14.novembra 2014.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľaktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranejlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožnov obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajúporušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   vychádza   zo   svojej   ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sarozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistotaosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu(m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou   doterajšou   judikatúrou   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právnaa faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania(2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   sa   považuje   aj   povahaprerokúvanej veci.

1.   Vychádzajúc   z predmetu   namietaného   konania,   ktorým   je   rozhodovanie„o úrokoch z omeškania vyplývajúce z dlhodobého neuhrádzania úhrad za tlač časopisu“,ústavný   súd   konštatuje,   že   z právneho   hľadiska   ide   o vec,   ktorá   patrí   k štandardnejrozhodovacej agende okresných súdov. Vec nemožno považovať za právne ani faktickyzložitú.

2. Správanie sťažovateľky nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   čiv napadnutom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu.Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenounečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkovkonania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   zhodne   s predsedníčkou   okresného   súdu   konštatuje,   že   postupkonajúceho súdu v napadnutom konaní je od jeho počiatku poznačený viacerými dlhšímiobdobiami nečinnosti. Z celkovej doby konania 38 mesiacov v období 32 mesiacov okresnýsúd neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci.

S poukazom na túto skutočnosť ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaníokresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že napadnuté konanie právoplatne skončilo 14. novembra 2014a sťažovateľka sťažnosť v časti   petitu, v ktorej navrhla uložiť okresnému súdu povinnosťkonať vo veci ďalej bez zbytočných prieťahov, zobrala späť, túto povinnosť okresnému súduneuložil.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo slobody boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia.

Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, čoodôvodnila tým, že „vzhľadom na celkovú dĺžku konania a na stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza v dôsledku toho, že konanie dodnes nebolo právoplatne ukončené. Pri výpočte uvedenej sumy sme zohľadnili aj hodnotu pohľadávky sťažovateľa, náklady, ktoré   sťažovateľovi   vznikli   (ne)konaním   súdu   (najmä   náhrady   advokátovi   za   spísanie sťažnosti na postup súdu a výziev na nariadenie súdneho pojednávania), ako aj čas, ktorý sťažovateľ musí venovať riešeniu tohto stále neuzatvoreného sporu a ktorý by mohol využiť zmysluplnejšie.“. Vo   vyjadrení   z 26.   novembra   2014   ešte   doplnila: „Uvedenú   sumu nepovažujeme   za   neprimeranú   tiež   vzhľadom   na   náklady,   ktoré   sťažovateľovi   vznikli nekonaním súdu, a ktoré musel vynaložiť za účelom, aby bol jeho spor v primeranej lehote prejednaný (najmä náhrady advokátovi za odpoveď na neodôvodnenú výzvu súdu podľa bodu 1 tohto vyjadrenia, za spísanie sťažnosti na postup súdu – zo dňa 30. 10. 2012 a výziev na nariadenie súdneho pojednávania – zo dňa 8.3.2012 a 8. 11.2013).“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   považoval   v   tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľke,prihliadajúc   na   okolnosti   uvedeného   prípadu   (najmä   na   jeho   dĺžku,   povahu   a dôvodyzbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom,   ako   aj skutočnosť,   že   predmetomsporu je 897,26 €), sumu 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu). Táto suma zohľadňuje dĺžkuzbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky s ohľadomna pretrvávajúci stav právnej neistoty vo vzťahu k ňou uplatneným majetkovým právam. Ichochrany sa na okresnom súde domáhala pred viac ako deviatimi rokmi bez dosiahnutiakonečného právoplatného rozhodnutia vo veci.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátomJUDr. Ing. Ivanom Bojnom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebosčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná,a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkonyprávnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €. Odmena právnemu zástupcovi za poskytnuté právneslužby   v konaní   pred   ústavným   súdom   bola   zvýšená   o   20   %   z titulu   dane   z   pridanejhodnoty. Celkovo teda predstavuje sumu 340,90 €.

Keďže namietané konanie právoplatne skončilo ešte 14. novembra 2014, ústavný súdsťažovateľke úhradu za tretí úkon (vyjadrenie doručené 2. decembra 2014) nepriznal.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015