znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 405/2013-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov   Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť R. B., zastúpenej advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou,   Advokátska   kancelária,   Radlinského   1709/28,   Dolný   Kubín,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. R. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Levice p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Levice j e   p o v i n n ý uhradiť R. B. trovy konania v sume 413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Zlaty   Hunčagovej,   Radlinského   1709/28,   Dolný   Kubín,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal uznesením č. k. II. ÚS 405/2013-16 zo 4. septembra 2013 na ďalšie konanie sťažnosť R. B. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/2006.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľka sa návrhom zo dňa 04. 04. 2006 ako navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV..., druh pozemku orná pôda o výmere 2 864 m2, a parc. č..., druh pozemku orná pôda o výmere 1431 m2 patria do dedičstva po zomrelej M. K., rod. T. Uvedený žalobný návrh prijal Okresný súd Levice (ďalej ako „porušovateľ“) dňa 23. 06. 2006 a pridelil mu sp. zn. 7C/105/2006. Prvé   pojednávanie   vo   veci   uskutočnil   porušovateľ   dňa   25.   06.   2008...   Následne sa uskutočnili pojednávania dňa 03. 12. 2008 a 11. 03. 2009, pričom tieto sa uskutočnili vždy s veľkým odstupom času cca. 5 a 3,5 mesiaca. Na pojednávaní dňa 11. 03. 2009 porušovateľ   vyniesol   rozsudok,   ktorým   žalobu   zamietol.   V   odôvodnení   zamietajúceho rozsudku porušovateľ uviedol, že podľa jeho názoru sťažovateľka nepreukázala naliehavý právny   záujem   v   zmysle   §   80   písm.   c/   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho poriadku,   nakoľko   aj   keby   porušovateľ   určil,   že   predmetné   nehnuteľnosti   patria do dedičstva,   právne   postavenie   sťažovateľky   by   sa   nezmenilo;   takéto   rozhodnutie   by nebolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Rozsudok porušovateľa zo dňa 11. 03. 2009 napadla sťažovateľka včas podaným odvolaním zo dňa 06. 06. 2009...

O   odvolaní   sťažovateľky   rozhodol   Krajský   súd   v   Nitre   uznesením   zo   dňa 14. 01. 2010,   a   to   tak,   že   rozsudok   porušovateľa   zrušil   a   vec   vrátil   tomuto   na   ďalšie konanie...

Následne porušovateľ uskutočnil vo veci nové pojednávanie dňa 08. 09. 2010, teda opäť s veľmi veľkým časovým odstupom od vydania zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu, viac ako sedem mesiacov. Dňa 29. 10. 2010 na pojednávaní porušovateľ vyhlásil nový rozsudok vo veci, ktorým žalobu sťažovateľky opätovne zamietol. Ako dôvod zamietnutia žaloby   opätovne   uviedol   nepreukázanie   naliehavého   právneho   záujmu   sťažovateľky   v zmysle § 80 OSP, pričom však odôvodnenie podľa nášho názoru náležite nerozviedol v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu...

V   poradí   druhý   zamietavý   rozsudok   porušovateľa   zo   dňa   29.   10.   2010   bol sťažovateľke doručený dňa 27. 12. 2010, opäť teda až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty...

Sťažovateľka   sa   aj   voči   druhému   rozsudku   porušovateľa   odvolala...   Odvolaniu sťažovateľky   Krajský   súd   v   Nitre   opätovne   vyhovel,   keď   napadnuté   rozhodnutie porušovateľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uznesením zo dňa 21. 09. 2011... Od doručenia uznesenia odvolacieho súdu porušovateľ vytýčil vo veci pojednávanie dňa 29. 02. 2012 (časový odstup cca. 4 mesiace), ktoré však sťažovateľka žiadala odročiť zo zdravotných   dôvodov.   Ďalšie   pojednávania   boli   vytýčené,   aj   sa   uskutočnili   v   dňoch 18. 04. 2012 a 11. 07. 2012. Na obidvoch týchto pojednávaniach sa sťažovateľka zúčastnila a žiadala vo veci meritórne rozhodnúť, avšak bezvýsledne. Sťažovateľka v priebehu takmer celého konania 7C/105/2006 vedeného porušovateľom poukazovala na zbytočnú zdĺhavosť tohto konania a domáhala sa vydania meritórneho rozsudku vo veci. Porušovateľ podľa nášho názoru vytyčuje ďalšie pojednávania vo veci, hoci tieto nie sú už potrebné; skutkový stav   považujeme   za   preukázaný   dostatočne,   teda   tak,   že   na   základe   tohto   porušovateľ rozsudok vyniesť mohol a môže. Do dnešného dňa tak neurobil. V tomto bode poukazujeme na nedodržanie ustanovenia § 114 ods. 2 OSP, kedy porušovateľ nepripravuje pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Poukazujeme tiež na vysoký vek a veľmi zlý zdravotný stav sťažovateľky, kedy ju opakované vytyčovanie pojednávaní, ktoré už nie je potrebné nariaďovať, neúmerne vyčerpáva.

Od   posledného   vytýčeného   pojednávania   dňa   11.   07.   2012,   teda   viac   ako   desať mesiacov   porušovateľ   žiadne   ďalšie   pojednávanie   neuskutočnil,   ani   vo   veci   nerozhodol do dnešného   dňa.   Od   podania   žaloby   porušovateľovi   sťažovateľkou   ku   dnešnému   dňu uplynulo takmer sedem rokov, stále bez právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci».

Podľa   sťažovateľky   z   opísaného   skutkového   stavu   je   zrejmé   porušenie jej označených práv, pričom v sťažnosti ďalej uvádza:

„Dovoľujeme si osobitne poukázať na veľký počet pojednávaní a veľmi dlhé časové úseky uplynuté medzi nariadeniami jednotlivých pojednávaní porušovateľom. Od podania žaloby sťažovateľkou do uskutočnenia prvého pojednávania uplynuli viac ako dva roky. Následne boli pojednávania uskutočňované spravidla takisto s veľkými časovými odstupmi, cca. 3-5 mesiacov, pričom len samotný tento fakt pri počte pojednávaní v prejednávanej veci (7 vytýčených pojednávaní) spôsobuje neúmerne dlhé, niekoľkoročné trvanie súdneho konania.   Poukazujeme   pri   tom   na   skutočnosť,   že   v   konaní   nebolo   a   nie   je   potrebné vytyčovanie takého veľkého počtu pojednávaní, nakoľko vykonanie relevantných dôkazov sa uskutočnilo   hneď   na   prvých   nariadených   pojednávaniach,   pričom   na   ďalších pojednávaniach   sa   vyjadrovali   účastníci   ku   skutočnostiam,   ktoré   v   konaní   už   raz prednesené boli... Ďalší dôvod spôsobených prieťahov vidíme v opakovanom nedodržiavaní procesných   lehôt na doručovanie súdnych rozhodnutí porušovateľom   a v jeho   zdĺhavej komunikácii s odvolacím súdom. Takisto za dôvod prieťahov v súdnom konaní považujeme vynesenie   samotných   rozsudkov   porušovateľa,   ktoré   boli   už   dvakrát   zrušené   odvolacím súdom, z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia rozsudkov, nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu a opakovaného nesprávneho právneho posúdenia naliehavého právneho záujmu sťažovateľky.

Je zrejmé, že predmetné konanie vedené porušovateľom nie je skutkovo a právne náročné   natoľko,   že   by   táto   jeho   náročnosť   odôvodňovala   také   dlhé   trvanie   súdneho konania.   Navyše   si   dovoľujeme   poukázať   na   to,   že   porušovateľ   sa   pri   prvých   dvoch vynesených rozsudkoch v podstate nezaoberal skutkovým stavom a jeho právne posúdenie sa   sústredilo   výlučne   na   otázku   naliehavého   právneho   záujmu,   ku   ktorým   záverom odhliadnuc od toho, že sú nesprávne, vôbec nemuselo predchádzať také dlhé konanie. Je   takisto   zrejmé,   že   dlhú   dobu   trvania   súdneho   konania   nespôsobuje   samotná sťažovateľka;   sťažovateľka   sa   s   porušovateľom   snaží   spolupracovať   a   na   vytýčených pojednávaniach   sa   okrem   výnimky   (pojednávanie   zo   dňa   29.   02.   2012   bolo   odročené na základe zlého zdravotného stavu sťažovateľky a žiadosti o odročenie) riadne zúčastňuje; od začiatku sa domáha čo najrýchlejšieho (a zákonného) rozhodnutia vo veci samej. Z   uvedeného   máme   za   to,   že   spôsobené   prieťahy   sú   zapríčinené   samotným porušovateľom....

Máme   za   to,   že   sťažnosť   na   postup   súdu   predsedovi   súdu,   vzhľadom   na   dĺžku namietaného konania nepredstavuje taký opravný prostriedok, ktorý by bol v tomto štádiu konania spôsobilý napraviť ujmu, ktorá sťažovateľke prieťahmi v konaní vznikla.

V   tejto   súvislosti poukazujeme   na   judikatúru Európskeho súdu   pre ľudské práva (rozhodnutia   Komanický   vs.   Slovenská   republika   č.   k.   40437/07   zo   dňa   12.   06.   2012, Ištván, Ištvánová   vs.   Slovenská   republika   č.   k.   30189/07   zo   dňa   12.   06.   2012),   podľa ktorých individuálna sťažnosť nepredstavuje efektívny prostriedok nápravy....

Súdne konanie nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté, t. j. do dnešného dňa nie je odstránená právna neistota sťažovateľky ako osoby domáhajúcej sa rozhodnutia... Na základe uvedeného vzniká sťažovateľke ujma, pričom na odstránenie tejto žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1500 € (slovom tisíc päťsto eur).“

2.1 Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1.   Základné   právo   sťažovateľky   R.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Levice   v   konaní   vedenom   pod sp.   zn. 7C/105/2006 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Levice prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/105/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke R. B. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1 500 € (slovom   tisíc   päťsto   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Levice   povinný   zaplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Levice   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   R.   B.   trovy   právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Mgr. Zlaty Hunčagovej č. ú..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Ľubošom Bakom, listom sp. zn. Spr 1256/13   zo   14.   októbra   2013   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. októbra 2013.

3.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   chronológie   úkonov vykonaných v namietanom konaní k veci uviedol:

... oboznámením   sa   so   spisom   možno   konštatovať,   že   skutočne   od   nápadu   veci do uskutočnenia   prvého   pojednávania   uplynuli   2   roky.   V   tomto   období   však   súd   nebol nečinný. Prvostupňový súd rozhodoval o žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti (zisťoval majetkové pomery) inému súdu. Rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bolo napadnuté odvolaním a spis sa od 28. 08. 2006 do 13. 12. 2006 nachádzal na Krajskom súde v Nitre. Následne bol predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti   inému   súdu.   Z   dôvodu,   že   tomuto   súdu   bol   spis   predložený   predčasne (bez vyjadrenia žalovaných) do opätovného predloženia po odstránení nedostatkov ubehli 2 mesiace.   Po   zaplatení   súdneho   poplatku   zákonná   sudkyňa   vytýčila   prvý   termín pojednávania.

Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo   25.   06.   2008   a   bolo   odročené   na   neurčito za účelom doplnenia dokazovania... Zákonná sudkyňa dňa 03.   11.   2008 vytýčila termín pojednávania na 03. 12. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na 04. 02. 2009 z dôvodu žiadosti   odporkyne   v   2.   rade,   ktorá   bola   hospitalizovaná   v   nemocnici.   Vytýčené pojednávanie bolo zrušené z dôvodu nástupu odporcu v 1. rade na kúpeľnú liečbu... Bol vytýčený nový termín pojednávania na 11. 03. 2009. Na pojednávaní bol vyhlásený v poradí prvý rozsudok.

Na čl. 113 sa nachádza žiadosť zákonnej sudkyne zo dňa 09. 04. 2009 o predĺženie lehoty   na   písomné   vyhotovenie   rozsudku   do   07.   05.   2009,   ktorá   však   nie   je   opatrená súhlasným   vyjadrením   vtedajšieho   predsedu   súdu.   Zákonná   lehota   na   vyhotovenie písomného rozsudku bola teda prekročená o 25 dní.

Po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 01. 2010 bol fyzicky spis na tunajší súd vrátený dňa 28. 01. 2010. Potvrdzujeme, že ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 08. 09. 2010. V období od vrátenia spisu z odvolacieho súdu do vytýčenia termínu   pojednávania,   zákonná   sudkyňa   doručovala   II.   stupňové   rozhodnutie  , odstraňovala závady v doručení zisťovaním pobytu tak navrhovateľky ako i odporkyne v 2. rade.   Nakoľko odporkyňa   v 2.   rade   zomrela,   bolo potrebné   za   účelom   zistenia okruhu dedičov zabezpečiť z iného súdu dedičský spis. Pojednávanie bolo odročené na 29. 10. 2010 za účelom predvolania zákonných dedičov po odporkyni v 2. rade. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený v poradí druhý rozsudok.

Zákonná sudkyňa dňa 26. 11. 2010 požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku do 17. 12. 2010, pričom jej žiadosti bolo vyhovené. K   tvrdeniu   sťažovateľky,   že   jej   bolo   druhostupňové   uznesenie   (v   poradí   druhé) doručené   až   dva   mesiace   od   jeho   vydania   t.   j.   28.   11.   2011   uvádzame,   že   spis   bol z Krajského súdu v Nitre fyzicky vrátený na tunajší súd 25. 10. 2011. Zákonná sudkyňa dňa 03. 01. 2012 vytýčila pojednávanie na 29. 02. 2012, teda hneď po tom, čo sa vrátili do spisu doručenky ohľadne doručenia resp. závady v doručení rozhodnutia súdu druhého stupňa...

Pojednávanie vytýčené na 29. 02. 2012 bolo odročené na 18. 04. 2012 na žiadosť navrhovateľky   resp.   jej   splnomocneného   zástupcu   pre   nepriaznivý   zdravotný   stav. Po vypočutí   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie   odročené   za   účelom   doplnenia dokazovania na 06. 06. 2012. Toto pojednávanie však bolo zrušené z dôvodu hospitalizácie odporcu v 1. rade a bol určený nový termín pojednávania na 11. 07. 2012. Na tomto pojednávaní   navrhovateľka   trvala   na   doplnení   dokazovania   (čl.   299),   preto   bolo pojednávanie   odročené   na   28.   09.   2012.   Následne   však   dňa   17.   09.   2012   bolo   toto pojednávanie   zrušené   z   dôvodu   operácie   srdca   a   následnej   rekonvalescencie,   kúpeľnej liečby   odporcu   v   1.   rade.   V   období   od   zrušenia   pojednávania   t.   j.   17.   09.   2012 do 03. 06. 2013, kedy zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie na 03. 07. 2013 sa vo veci vykonávali potrebné úkony. Opakovane sa preveroval zdravotný stav odporcu v 1. rade cestou jeho ošetrujúceho lekára, odstraňovali sa závady v doručení.

Ako   vyplýva   zo   spisu...   v   jednom   prípade   skutočne   zákonná   sudkyňa   nedodržala zákonnú   lehotu   na   vyhotovenie   rozsudku,   avšak   v   ďalšom   prípade   túto   mala   riadne predĺženú predsedom súdu.

Máme za to, že zákonná sudkyňa sa riadila právnym názorom súdu druhého stupňa, ktorý bol vyslovený tak v poradí prvom ako i druhom zrušujúcom rozhodnutí.

Sťažovateľka svojim správaním nezapríčinila prieťahy v konaní (na jej žiadosť bolo pojednávanie odročené len v jednom prípade).

Dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť, že jeden z účastníkov konania zomrel, následne sa   zvýšil   počet   odporcov,   pričom   vytýčené   pojednávania   boli   zrušované   aj   z   dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu niektorého z odporcov.

Dá   sa   konštatovať,   že   v   dvoch   prípadoch   (v   r.   2007   Najvyššiemu   súdu   SR) a v r. 2011, po vydaní v poradí druhého rozsudku a následnom odvolaní (Krajskému súdu v Nitre) bol týmto súdom spis predložený predčasne, čo spôsobilo v r. 2007 predĺženie konania   o   dva   a   v   r.   2011   o   štyri   mesiace.   V   druhom   prípade   pochybila   kancelária. Odporcovi   v   2.   rade   opakovane   zásielku   doručovala   na   nesprávnu   adresu,   následne doručenka nebola pripojená k rozhodnutiu, ktorého sa doručenie týka, z ktorého dôvodu bola doručenka nadbytočne reklamovaná z poštového úradu.

Odo dňa podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky t. j. 12. 06. 2013 došlo k zmene v predmetnej   veci   v   tom,   že   dňa   03.   07.   2013   bol   vyhlásený   rozsudok   a   v   súčasnosti do 18. 10. 2013 plynie lehota na podanie opravného prostriedku.

Okresný súd Levice Vám zároveň oznamuje, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom a súhlasí s tým, aby sa od ústneho pojednávania upustilo.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla:

„Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   prvé   pojednávanie   vo   veci   súd uskutočnil   až   za   viac   ako   dva   roky   po   podaní   žalobného   návrhu.   Máme   za   to,   že   ani z chronológie   uvádzanej   porušovateľom   nevyplývajú   skutočnosti,   ktoré   by   takéto   dlhé obdobie odôvodňovali - poukazujeme najmä na obdobie cca. 10 mesiacov, kým porušovateľ predložil spis Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,   za   ktoré   porušovateľ   podľa   nášho   názoru   zbytočne   zdĺhavo   vyhodnocoval na strane sťažovateľky podmienky pre jej oslobodenie od súdneho poplatku, kedy navyše porušovateľ   predložil   spis   Najvyššiemu   súdu   SR   predčasne,   nakoľko   spis   predložil   bez vyjadrenia odporcov. Po tom, ako Najvyšší súd SR nevyhovel návrhu na prikázanie veci, porušovateľ opäť niekoľko mesiacov vyhodnocoval podmienky pre oslobodenie sťažovateľky od   súdneho   poplatku,   pričom   od   právoplatnosti   uznesenia   od   čiastočného   oslobodenia od súdneho   poplatku   a   zaplatenia   súdneho   poplatku   sťažovateľkou   porušovateľ   vytýčil pojednávanie až s viac ako 4-mesačným odstupom (25. 06. 2008), čo opäť považujeme za zbytočne   zdĺhavé,   prihliadajúc   už   vtedy   na   značne   dlhú   dobu   uplynutú   od   podania žalobného návrhu sťažovateľkou.

Ďalšie prieťahy vidíme v tom, že už prvé pojednávanie bolo odročené na neurčito a že zákonná sudkyňa až takmer so 4- mesačným odstupom žiadala pripojiť spis D 1215/78 po neb. M. K... ako i správu od Správy katastra Levice, čím sa podľa nášho názoru stalo, že druhé pojednávanie vo veci bolo vytýčené opäť s neodôvodnenými prieťahmi až na deň 03. 12. 2008 (cca. 5 mesiacov od prvého pojednávania). Na pojednávaní dňa 11. 03. 2009 porušovateľ   vyhlásil   rozsudok   vo   veci,   pričom   pri   jeho   doručení   vyvstali   problémy   s doručovaním u odporcu v I./ rade a následne pri doručovaní rozhodnutia krajského súdu o odvolaní sťažovateľky vyšlo najavo, že odporkyňa v II./ rade zomrela dňa 12. 06. 2009 (teda ešte   predtým,   ako   jej   bolo   doručené   odvolanie   navrhovateľky   na   vyjadrenie prostredníctvom splnomocneného zástupcu (08. 07. 2009) a dokonca ešte predtým, ako sa k odvolaniu odporkyne vyjadrila prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 23. 07.   2009).   Podotýkame,   že   porušovateľ   mal   už   dňa   25. 02. 2010   vedomosť   o   tom,   že odporkyňa   v   II./   rade   zomrela,   pričom   však   pokyn   zákonnej   sudkyne   pre   vyžiadanie dedičského spisu bol uskutočnený až dňa 20. 04. 2010 (odstup dva mesiace) a následne pojednávanie bolo vytýčené až viac ako štyri mesiace po tom. ako bolo porušovateľovi doručené právoplatné rozhodnutie o dedičstve po odporkyni v II./ rade.

Z chronológie predloženej porušovateľom ďalej vyplýva, že následne vyvstali opäť problémy pri doručovaní rozsudku (druhého v poradí), kedy sa po pochybení porušovateľa podarilo doručiť tento rozsudok všetkým účastníkom až po cca. piatich mesiacoch, pričom vyskytlo sa viacero závad v doručovaní rozsudku účastníkom, na základe čoho porušovateľ predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní opäť predčasne.

Následne   poukazujeme   na   opätovné   problémy   v   doručovaní   zásielok   účastníkom konania, ktoré spôsobili znovu ďalšie prieťahy v konaní, napriek tomu, že porušovateľ mal možnosť   aplikovať   niektorú   zo   zákonných   fikcií   doručovania.   V   tejto   súvislosti si dovoľujeme poukázať na zrejmú neorganizovanosť doručovania zásielok porušovateľom ako aj neorganizovanosť vo vykazovaní doručovania, ktorá vyplýva o. i. aj z vyjadrenia porušovateľa   (...   poznámka   porušovateľa   pri   dátume   20.   06.   2012,   že   zásielka   nebola doručená,   ani   opätovne   expedovaná,   ani   predložená   zákonnej   sudkyni,   pričom   však v zápisnici je uvedené, že doručenie vykázané je), čo považujeme za absolútne neprípustné a čo zároveň považujeme za jeden z dôvodov vzniku prieťahov v konaní.

Nasleduje   podľa   nášho   názoru   nadbytočné   dopĺňanie   dokazovania,   opätovné problémy s doručovaním zásielok účastníkom konania a opätovné prieťahy v konaní. Záverom si ako zhrnutie dovoľujeme uviesť, že trváme na skutočnostiach, ktoré sme v konaní pred Ústavným súdom SR II. ÚS 405/2013 uvádzali v podaní zo dňa 06. 06. 2013, t.j. konanie vedené porušovateľom nie je skutkovo a právne zložité, a teda jeho náročnosť také dlhé trvanie konania neodôvodňuje. Porušovateľ vykonáva neefektívne úkony súdu, medzi ktorými (najmä medzi nariadenými pojednávaniami) navyše ubieha vždy neúmerne dlhé   časové   obdobie.   Poukazujeme   na   viacero   pochybení   porušovateľa   pri   doručovaní zásielok   a   pri   predčasnom   predkladaní   súdneho   spisu   na   rozhodnutie   inému   súdu, a napríklad aj na opakovanú žiadosť zákonnej sudkyne o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie   rozsudku   (pri   všetkých   troch   vyhlásených   rozsudkoch)   a   prekračovanie zákonnej lehoty na vyhotovenie a doručenie rozsudkov, ďalej na nerešpektovanie právneho názoru druhostupňového súdu porušovateľom, kedy vydával porušovateľ vo veci opakovane nesprávny   rozsudok,   pričom   všetky   tieto   namietané   postupy   porušovateľa   spôsobili neodôvodnené niekoľkoročné trvanie súdneho konania. Posledný rozsudok v konaní bol vyhlásený   na   pojednávaní   dňa   03.   07.   2013,   pričom   lehota   na   podanie   opravného prostriedku plynula až do 18. 10. 2013.

Dovoľujeme   si   Ústavnému   súdu   SR   oznámiť,   že   súhlasíme   s   tým,   aby   upustil od ústneho pojednávania, nakoľko máme za to, že na tomto by nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva   zaručeného v   čl.   48 ods.   2 ústavy   a práva   zaručeného v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 7 C 105/2006:

Dňa 23. júna 2006 sťažovateľka podala žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra..., na liste vlastníctva č... (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) patria do dedičstva po nebohej M. K. Sťažovateľka spolu so žalobou doručila aj návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 17. júla 2006 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za prikázanie veci inému súdu.

Dňa 16. augusta 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 17. júla 2006.

Dňa 28. augusta 2006 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.

Dňa   30.   októbra   2006   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Co   236/2006   potvrdil uznesenie okresného súdu zo 17. júla 2006.

Dňa 13. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   23.   januára   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v lehote 10 dní. Dňa 14. marca 2007 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na prikázanie veci. Dňa   20.   marca   2007   okresný   súd   požiadal   Sociálnu   poisťovňu,   pobočku   Dolný Kubín (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), o oznámenie výšky dôchodku sťažovateľky. Dňa 28. marca 2007 Sociálna poisťovňa oznámila výšku dôchodku sťažovateľky. Dňa   16.   mája   2007   okresný   súd   predložil   spis   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu. Dňa   23.   mája   2007   najvyšší   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený, pretože k návrhu na prikázanie veci sa dosiaľ nevyjadrili žalovaní.

Dňa   5.   júna   2007   okresný   súd   vyzval   žalovaných,   aby   sa   vyjadrili   k   návrhu na prikázanie veci.

Dňa 12. júna 2007 B. K. (ďalej len „žalovaný“ alebo „žalovaný v 1. rade“) doručil vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci.

Dňa 29. júna 2007 okresný súd urgoval vyjadrenie A. R. (ďalej len „žalovaná“) k návrhu na prikázanie veci.

Dňa 10. júla 2007 žalovaná sa vyjadrila k návrhu na prikázanie veci. Dňa   16.   júla   2007   okresný   súd   opätovne   predložil   spis   najvyššiemu   súdu na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu.

Dňa 23. júla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndc 91/2007 nevyhovel návrhu na prikázanie veci.

Dňa 2. augusta 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   3.   decembra   2007   okresný   súd   požiadal   Sociálnu   poisťovňu   o   oznámenie, či sťažovateľka je nemocensky poistená, resp. či poberá dôchodok.

Dňa   10.   decembra   2007   Sociálna   poisťovňa   oznámila,   že   sťažovateľka   poberá starobný dôchodok v sume 7 577 Sk.

Dňa   11.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   priznal   sťažovateľke   oslobodenie od súdneho poplatku v rozsahu 50 % za konanie o určovacej žalobe.

Dňa   8.   februára   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za žalobu.

Dňa 22. februára 2008 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.

Dňa   5.   mája   2008   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   25.   jún   2008.   Zároveň pripojil spisy okresného súdu sp. zn. D 3162/93 a sp. zn. D 499/02.

Dňa 22. mája 2008 žalovaní doručili vyjadrenia k žalobe. Dňa 25. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov konania bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia navrhnutých dôkazov účastníkmi a pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. D 500/02.

Dňa 18. júla 2008 žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe spolu s listinnými dôkazmi. Dňa 25. júla 2008 sťažovateľka doručila vyjadrenie spolu s návrhmi na vykonanie listinných dôkazov.

Dňa   29.   septembra   2008   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra...   o   identifikáciu sporných parciel a ďalší spisový materiál týkajúci sa sporných nehnuteľností.

Dňa 28. októbra 2008 Správa katastra... doručila požadovaný spisový materiál. Dňa 3. novembra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. december 2008.Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov bolo odročené na 4. február 2009 pre účel doplnenia dokazovania.

Dňa 12. decembra 2008 žalovaný doručil zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov uzatvorenú s „PD Tekov Starý Tekov“.

Dňa 21. januára 2009 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 11. marec 2009 z dôvodu žiadosti žalovaného.

Dňa 9. marca 2009 sťažovateľka doručila vyjadrenie k predmetu sporu. Dňa 11. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby.

Dňa 9. apríla 2009 zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku do 7. mája 2009.

Dňa 9. júna 2009 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu.Dňa   8.   júla   2009   okresný   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie   sa   k odvolaniu, zároveň vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 20. júla 2009 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu sťažovateľky. Dňa 23. júla 2009 sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu. Dňa   29.   júla   2009   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní. Sťažovateľka zároveň zaplatila súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 14. januára 2010 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 202/2009 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 28. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   16.   februára   2010   okresný   súd   požiadal   register   obyvateľov   Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o zistenie pobytu sťažovateľky a žalovanej. Dňa 25.   februára   2010   register   obyvateľov   oznámil   pobyt   sťažovateľky,   zároveň oznámil, že žalovaná 12. júna 2009 zomrela.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica o zaslanie právoplatného rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke – žalovanej.

Dňa 30. apríla 2010 Okresný súd Banská Bystrica doručil právoplatné osvedčenie o dedičstve po poručiteľke.

Dňa 12. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 8. september 2010. Dňa 8. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania – právnych nástupcov žalovanej.

Dňa 27. septembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. október 2010.Dňa 29. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom opätovne okresný súd rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby.

Dňa   26.   novembra   2010   zákonná   sudkyňa   požiadala   predsedu   okresného   súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku do 17. decembra 2010.

Dňa 14. januára 2011 sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku okresného súdu. Dňa   26.   januára   2011   okresný   súd   vyzval   žalovaného   a   právnych   nástupcov žalovanej, aby sa vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 8. februára 2011 žalovaný doručil vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 14. februára 2011 právni nástupcovia žalovanej sa vyjadrili k odvolaniu. Dňa 21. februára 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   31.   marca   2011   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez   rozhodnutia o odvolaní z dôvodu nedostatkov v doručovaní rozsudku žalovaným.

Dňa 26. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   1.   augusta   2011   okresný   súd   reklamoval   nevrátenie   doručenky   zásielky adresovanej J. R. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“).

Dňa 15. augusta 2011 Pošta Levice doručila výsledok reklamačného konania s tým, že zásielka adresovaná menovanému bola doručená 6. mája 2011.

Dňa 26. augusta 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 21. septembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 229/2011 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 25. októbra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 3. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. február 2012. Dňa 28. februára 2012 sťažovateľka a jej splnomocnený zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali ho odročiť z dôvodu choroby.

Dňa 29. februára 2012 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov na 18. apríl 2012.

Dňa   18.   apríla   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   po   vypočutí   právnych nástupcov žalovanej bolo odročené na 6. jún 2012 pre účel doplnenia dokazovania. Okresný súd zároveň vyžiadal zo Správy katastra... list vlastníctva na sporné nehnuteľnosti.Dňa 23. apríla 2012 žalovaný v 1. rade doručil vyjadrenie k predmetu sporu. Dňa   2.   mája   2012   okresný   súd   požiadal   obvodné   oddelenie   Policajného   zboru o doručenie predvolania žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. Zároveň požiadal register obyvateľov o oznámenie pobytu žalovaného v 2. rade.

Dňa   14.   mája   2012   register   obyvateľov   doručil   informáciu   o   pobyte   žalovaného v 2. rade.

Dňa   17.   mája   2012   žalovaný   v 1.   rade   požiadal   o   odročenie   nariadeného pojednávania z dôvodu hospitalizácie.

Dňa 18. mája 2012 Správa katastra... doručila požadovaný list vlastníctva. Dňa 25. mája 2012 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 11. júl 2012.Dňa 11. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. september 2012   pre   účel   vykonania   dôkazov   navrhnutých   sťažovateľkou.   Okresný   súd   zároveň požiadal   notárku   JUDr.   Alsterovú   o   doručenie   spisového   materiálu   sp.   zn.   N   160/00, Nz 158/00 a Obecný úrad vo Veľkých Kozmálovciach a „PD Starý Tekov“ o oznámenie skutočností dôležitých pre konanie.

Dňa   17.   júla   2012   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Levice   oznámilo, že sa na adrese prechodného pobytu nepodarilo doručiť zásielku žalovanému v 2. rade.Dňa 23. júla 2012 notárka JUDr. Alsterová doručila požadovaný spisový materiál. Dňa 25. júla 2012 Roľnícke družstvo Starý Tekov oznámilo požadované informácie o vlastníkovi spornej nehnuteľnosti.

Dňa 31. júla 2012 obec Veľké Kozmálovce oznámila súdom požadované informácie. Dňa   14.   septembra   2012   žalovaný   v 1.   rade   požiadal   o   odročenie   pojednávania z dôvodu rekonvalescencie po ťažkej operácii srdca.

Dňa 17. septembra 2012 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na neurčito z dôvodu   žiadosti   žalovaného   v 1.   rade,   ako   aj   z   dôvodu   na   strane   zákonného   sudcu. Zároveň vyzval žalovaného v 1. rade, aby predložil potvrdenie o hospitalizácii a lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave.

Dňa 1. októbra 2012 žalovaný v 1. rade doručil prepúšťaciu správu a lekársku správu, podľa ktorej jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na súdnom pojednávaní.

Dňa   21.   novembra   2012   okresný   súd   požiadal   ošetrujúceho   lekára   žalovaného v 1. rade o oznámenie, či jeho zdravotný stav mu umožňuje účasť na pojednávaní. Dňa   3.   decembra   2012   ošetrujúci   lekár   oznámil,   že   zdravotný   stav   žalovaného v 1. rade mu neumožňuje účasť na súdnom pojednávaní.

V dňoch   28.   januára   2013   a   25.   apríla   2013   okresný   súd   opakovane   preveroval zdravotný stav žalovaného v 1. rade prostredníctvom jeho ošetrujúceho lekára.

Dňa 22. mája 2013 ošetrujúci lekár žalovaného v 1. rade oznámil, že jeho zdravotný stav mu umožňuje účasť na súdnom pojednávaní.

Dňa 3. júna 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. júl 2013. Dňa 3. júla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom rozhodol, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej M. K.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/2006 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   posúdením   namietaného   konania   podľa prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je nárok na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria   do   dedičstva,   teda   ide   o vec   patriacu   do   štandardnej   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov. Vec nemožno považovať za skutkovo zložitú ani z dôvodu (na ktorý poukázal predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení), že jeden z účastníkov konania v jeho priebehu zomrel a do konania vstúpili jeho právni nástupcovia. Dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na jeho neefektívnu činnosť, ale aj nečinnosť.

Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania, ústavný súd konštatuje,   že   v postupe   okresného   súdu   sa   vyskytli   obdobia   krátkodobej   nečinnosti, a to od 2.   augusta   2007   do   3.   decembra   2007   (4   mesiace),   od   30.   apríla   2010 do 8. septembra 2010 (4 mesiace) a od 25. októbra 2011 do 29. februára 2012 (4 mesiace). Uvedená   nečinnosť   v trvaní   1   roka   nie   je   ospravedlniteľná,   pretože   okresný   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej   veci   počas súdneho   konania nachádzala, čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okresnému súdu možno vytknúť aj neefektívny postup spočívajúci v tom, že jeho dva meritórne rozhodnutia boli v odvolacom konaní zrušené, v jednom prípade z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu pre nedostatok dôvodov. O nesústredenom procesnom postupe okresného súdu svedčí skutočnosť, že v dvoch prípadoch musel byť spis vrátený bez rozhodnutia z dôvodu jeho predčasného predloženia. V prvom prípade okresný súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie   o prikázaní   veci   bez   vyjadrenia žalovaných, v dôsledku čoho musel byť spis vrátený okresnému súdu. Obdobne postupoval aj odvolací súd, keď vrátil okresnému súdu spis ním predložený na rozhodnutie o odvolaní z dôvodu zistených nedostatkov v doručovaní rozsudku okresného súdu. Na nesústredený postup okresného súdu pri doručovaní zásielok účastníkom konania poukázala vo svojom stanovisku   aj   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   a pochybenia   v tomto   smere   priznal aj samotný okresný súd.

Vzhľadom   na   uvedenú   nečinnosť,   ako   aj   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, či len v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu súdu. Treba však akceptovať aj obranu okresného súdu, že „vytýčené pojednávania boli   zrušované   aj   z   dôvodu   nepriaznivého   zdravotného   stavu   niektorého   z odporcov“, čo malo tiež dopad na celkovú dĺžku namietaného konania.

Navyše ústavný súd dodáva, že trvanie posudzovaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, čo nebolo možné nezohľadniť.

Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vychádzajúc   z uvedeného,   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 3. júla 2013 bola predmetná vec na okresnom súde rozsudkom meritórne   rozhodnutá,   pričom   meritórny   výrok   rozsudku   okresného   súdu   nadobudol právoplatnosť   18.   októbra   2013,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € z dôvodu, že „Súdne konanie nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté, t. j. do dnešného dňa nie je odstránená právna neistota sťažovateľky ako osoby domáhajúcej sa rozhodnutia... Na základe uvedeného vzniká sťažovateľke ujma, pričom na odstránenie tejto žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   namietaného konania,   považuje za   primerané   v ňou požadovanej výške, t. j. v sume 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred   ústavným   súdom   advokátkou   Mgr.   Zlatou   Hunčagovou,   ktoré   si   uplatnila   v sume 413,91 €.

Úhradu   priznal   za   tri   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2013   (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie z 30. októbra 2013) v súlade s § 1 ods. 3,   § 11   ods. 3   a   § 14   ods. 1   písm. a)   a   b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 390,48 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 413,91 €. Úhrada trov konania bola priznaná v celkovej sume 413,91 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľky (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014