znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 405/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. N. D., B., zastúpeného advokátkou Mgr. L. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V č.   k.   9   C   255/2004-66 z 31. októbra 2006 a uznesením č. k. 9 C 255/2004-236 z 19. júna 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. N. D.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2011 doručená sťažnosť Mgr. N. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 255/2004-66 z 31. októbra 2006 a uznesením sp. zn. 9 C 255/2004 z 19. júna 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v roku 2004 podal žalobu na okresnom súde o zaplatenie   sumy   502   000   Sk   (16   663,35   €)   proti   bývalej   manželke   A.   M.   z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom z 31. októbra 2006 jeho žalobu zamietol z dôvodu premlčania ním uplatneného nároku voči žalovanej. V dôsledku ním podaného odvolania vo veci rozhodoval príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorý v časti týkajúcej sa sumy 298,15 € s príslušenstvom rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie,   v ostatnej   časti   napadnutý   rozsudok   potvrdil.   Dňa   7.   apríla   2009   podal   na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý   bol   odmietnutý,   takisto   ako   aj   opakovaný   podnet   na   tento   orgán,   ktorý   podal 6. novembra   2009.   Je   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   mu   bola   zabezpečená spravodlivá súdna ochrana nesprávnym právnym výkladom príslušných právnych noriem, preto žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   bolo   porušené   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V.,   sp.   zn. 9C 255/2004-66, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 9 C 255/2004- 236. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 9C 255/2004-66 v spojení s uznesením Okresného súdu sp.zn. 9C 255/2004-236 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný   súd   Bratislava   V.,   je   povinný   nahradiť   navrhovateľovi   trovy   právneho zastúpenia vo výške 344,35 EUR a to v lehote 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpisné náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   9   C   255/2004-66 z 31. októbra 2006 sa stal právoplatným 11. februára 2009. Uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 255/2004-236 zo 16. septembra 2010 sa stalo právoplatným 7. októbra 2010.

Sťažovateľ   sa   na   ústavný   súd   obrátil   so   sťažnosťou   až   22.   augusta   2011,   teda nepochybne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011