znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 404/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r.   o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konanívedenom pod sp. zn. 5 Co 329/2014 a jeho uznesením z 29. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   akoneprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola7. novembra 2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 5 Co 329/2014 a jeho uznesením z 29. júla 2014 (ďalej len „napadnuté konanie“a „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev konaní vedenom Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktoréhoje   rozhodovanie   o   náhrade   majetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   mala   byťspôsobená   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresnéhosúdu, ktorý je teda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmuspôsobil.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, proti ktorému podala sťažovateľkaodvolanie. Následne jej okresný súd vyrubil uznesením za podané odvolanie súdny poplatok20   €,   podľa   položky   č.   7a   sadzobníka   súdnych   poplatkov   (príloha   zákona   Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestovv znení neskorších predpisov). Proti uzneseniu okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdnypoplatok   podala   sťažovateľka   odvolanie.   Krajský   súd   svojím   napadnutým   uznesenímpotvrdil rozhodnutie okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Podľa   názoru   sťažovateľky „postupom   v   odvolacom   konaní   a   napadnutým rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd, ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne   rozširovať   okruh   úkonov   podliehajúcich   súdnemu   poplatku.   Sťažovateľ   preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej   nezákonným   úradným   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci   alebo   jeho nesprávnym   úradným   postupom.   Ako   vyplýva   z   tejto   definície   spoplatneného   úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania.   Spoplatneniu   nepodliehajú   ďalšie   úkony   vo   veci   samej,   ako   sú   odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Sťažovateľovi   bola   v   rozpore   so   zákonom   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch a poplatku za výpis z registra   trestov v znení neskorších predpisov (ďalej   aj   „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»

Sťažovateľka   poukázala   i   na   rozsudok «Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky z 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe   zákona   č.   71/1992   Zb.   (Sadzobník   súdnych   poplatkov),   sa   súdne   poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať   zákonom   alebo   na   základe   zákona,   a   ak   zákon   o   súdnych   poplatkoch   ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver   rešpektujúci   zásadu   „v   pochybnostiach   v   prospech   poplatníka“,   t.   j.   záver,   že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

Sťažovateľka   ďalej   v   sťažnosti   uvádza,   že „podľa   ust.   §18ca   ZoSP   z   úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa   ust.   §   4   ods.   1   písm.   k)   ZoSP   konanie   vo   veciach   náhrady   škody   spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostirozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom krajského súdu v konaní vedenom podsp. zn. 5 Co 329/2014/2014 a jeho uznesením z 29. júla 2014 bolo porušené jej základnéprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uzneseniekrajského súdu zruší, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primeranéfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že7. novembra 2014, teda v ten istý deň, ako bola podaná táto sťažnosť, bola ústavnému súdudoručená   sťažnosť   sťažovateľky   vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   14706/2014,   ktorou   žiadalao vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade tejto sťažnosti ústavný súd vyslovilporušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1   ústavy a práva podľa   čl. 6 ods. 1dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 329/2014/2014a jeho uznesením z 29. júla 2014, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a sťažovateľkepriznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súdv tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   14706/2014   a   sp.   zn.Rvp 14720/2014   ústavný   súd   zistil,   že   nimi   sťažovateľka   namieta   postup   a   uzneseniekrajského súdu v totožných súdnych konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istýchzákladných   práv   a   zrušiť   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu,   priznať   finančnézadosťučinenie a priznať úhradu trov konania.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia tejto sťažnostiústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j.7. novembra 2014, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14706/2014konanie začaté v ten istý deň. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti vedenejpod sp. zn. Rvp 14720/2014 ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákonao ústavnom súde.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažnosti a jej celkové odmietnutie podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutouv sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015