znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 404/2014-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava   Orosza   prerokoval   prijatý   návrh   L.   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing. Štefanom   Neszmérym,   LLM,   Námestie   priateľstva   2166/11,   Dunajská   Streda,   vo   veci preskúmania   rozhodnutia   Obecného   zastupiteľstva   obce   Diakovce   zo   14.   januára   2014 o uložení pokuty starostovi obce a povinnosti vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Diakovce zo 14. januára 2014 o uložení pokuty starostovi obce a povinnosti vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 404/2014-10   z   23.   júla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   návrh   L.   H.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   ktorým navrhoval   preskúmať   rozhodnutie   Obecného   zastupiteľstva   obce   Diakovce   (ďalej   len „obecné zastupiteľstvo“) zo 14. januára 2014 prijaté podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“ alebo „ústavný   zákon   o   ochrane   verejného   záujmu“),   ktorým   mu   bola   ako   verejnému funkcionárovi uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   v   sume   zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára a povinnosť bezodkladne zanechať funkciu podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z.   z.   (ďalej   len   „napadnuté   rozhodnutie“).   Sankcia   mu   tak   bola   uložená   za nesplnenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., pretože v lehote 30 dní odo   dňa   ustanovenia   do   verejnej   funkcie   nevykonal   zákonom   ustanovený   právny   úkon smerujúci   k   ukončeniu   funkcie   štatutárneho   orgánu   obchodnej   spoločnosti   s ručením obmedzeným.

Z   návrhu   okrem   iného   vyplýva,   že «Napadnuté   rozhodnutie   trpí   jednak hmotnoprávnymi   ako   aj   procesnoprávnymi   vadami,   nemá   oporu   v   zákone   ani   v   ústave Slovenskej republiky, je nepreskúmateľné a nevykonateľné.

Vydané   rozhodnutie   nie   je   zaevidované   a   nemá   číslo   konania   pod   ktorým   bolo vedené.

V rozhodnutí je uvedené moje meno v nesprávnom gramatickom tvare, nakoľko moje priezvisko je H. a nie H. ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vydané rozhodnutie nie   je   podpísané   poslancami   obecného   zastupiteľstva   a   je   k   nemu   len   priložená   rukou písaná prezenčná listina, ktorá nepreukazuje podpis poslanca obecného zastupiteľstva....

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne presný   a   konkrétny.   Musí   teda   presne   určovať   práva   a   povinnosti   účastníkov   konania (v danom prípade stanovenú povinnosť pre navrhovateľa).

Rozhodnutie obsahuje výrok o udelení pokuty v sume zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára. Uvedený výrok nie je v súlade s čl. 9 ods.6 zákona 357 /2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.... Napriek dikcii čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „pokuta sa ukladá v sume...“ v samotnom rozhodnutí mi nebola pokuta uložená v konkrétnej sume, ale iba tak, že obecné zastupiteľstvo ukladá pokutu „v sume zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára...“....

Namietané   rozhodnutie   obecného   zastupiteľstva   neobsahovalo   konkrétnu   výšku pokuty, ktorá mi bola uložená, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a ústavný súd ho musí zrušiť už len na základe tohto dôvodu (I. ÚS 356/08).

V   namietané   rozhodnutie   obsahuje   výrok   o   vzdaní   sa   funkcie   konateľa   alebo verejného funkcionára do 30 dní. Uvedený výrok nie je v súlade s čl. 9 ods. 7 a s čl. 11 ods. 1   zákona   357/2004   Z.z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov.

Súčasťou rozhodnutia má byť povinnosť zanechať takúto funkciu a nie vzdanie sa funkcie. Takto uvedený výrok je nevykonateľný, nakoľko v rozhodnutí nie je uvedené odkedy sa počíta stanovená lehota 30 dní na splnenie uloženej povinnosti.

... Dňa 07.01.2014 bolo pozvánkou zvolané obecné zastupiteľstvo na deň 14.01.2014, kde v bode rôzne malo byť opäť prejednané prijatie rozhodnutia o mojom potrestaní. Dňa 14.01.2014   sa   konalo   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva,   kde   som   ako   starosta   obce prerušil konanie obecného zastupiteľstva v bode o prijatí rozhodnutia o mojom potrestaní s tým, že som znova zvolal obecné zastupiteľstvo na deň 16.01.2014...

V uvedení deň po začatí rokovania obecného zastupiteľstva mi bolo doručené hore napadnuté   rozhodnutie   obecného   zastupiteľstva   zo   dňa   14.01.2014.   Podľa   prítomných poslancov v uvedený deň teda 14.01.2014 potom ako bolo prerušené konanie obecného zastupiteľstva, zvolala skupina poslancov podľa predloženej prezenčnej listiny zasadnutie obecného zastupiteľstva a prijala napádané rozhodnutie.

Domnievam sa, že nebol dodržaný procesný postup prijatia takéhoto rozhodnutia ako aj boli porušené práva poslancov, ktorý sa nezúčastnili zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré bolo zvolané nezákonným spôsobom...».

Na tomto základe sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Z obsahu k návrhu priloženého napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva vyplýva, že „Starosta obce L. H... tým, že ako verejný funkcionár v súlade s ustanovením článku 5 ods. 7 zákona č. 357 /2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie nevykonal právny úkon smerujúci k skončeniu funkcie štatutára... porušil článok 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu Obecné zastupiteľstvo v   Diakovciach...   podľa   článku   9   ods.   10   písm.   d)   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov ukladá starostovi obce, L. H. pokutu v sume zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára   a vzdať   sa funkcie   konateľa   alebo verejného funkcionára   do 30 dní.“.

Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo zdôvodnené tým, že „Okresná prokuratúra   v   Nových   Zámkoch   zo   dňa   21.11.2013   listom   zn.   Pd   267/13-3   oznámila Obecnému   zastupiteľstvu   v   Diakovciach   postúpenie   podnetu   vo   veci   dodržiavania ústavného   zákona   číslo 357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone funkcií verejných   funkcionárov   v   znení   neskorších   predpisov,   starostom   obce   L.   H.,   podaného poslancami Obecného zastupiteľstva v Diakovciach.... V rámci konania zahájeného na základe podnetu jedno značne bolo dokázané, že starosta obce L. H., tým že až doposiaľ je štatutárnym zástupcom, konateľom spoločnosti GOLD PROJEKT s.r.o. so sídlom Galanta, Hodská 347/7, konal v rozpore s ustanovením článku 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení neskorších predpisov, preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. II. ÚS 404/2014-10 z 23. júla 2014 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného zastupiteľstva   k   návrhu,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   23.   septembra   2014. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza, že „Uvedenie mena starostu obce L. H. v nesprávnom gramatickom   tvare   v   rozhodnutí   sa   stalo   nedopatrením,   za   čo   sa   ospravedlňujeme starostovi obce. K námietke, že vydané rozhodnutie nie je zaevidované a nemá číslo konania pod ktorým bolo vedené uvádzame, že rozhodnutie dňa 16.01.2014 osobne prevzal L. H... podľa nášho názoru ako štatutárny orgán obce, mal zabezpečiť zaevidovanie rozhodnutia v poštovej   knihe   a   zabezpečiť   pridelenie   čísla   konania.   K   námietke,   že   rozhodnutie neobsahovalo konkrétnu výšku pokuty oznamujeme, že Obecné zastupiteľstvo v Diakovciach pri   vydaní   rozhodnutia   postupovalo   podľa   čl.   9   ods.   10   písm. d)   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu a v rozhodnutí citovalo znenie čl. 9 ods. 10 písm. d.) ústavného zákona v domnienke, že výrok v takejto podobe zodpovedá ustanoveniam zákona.“.

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   obecného   zastupiteľstva   na   vedomie   a   prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ sa podaním doručeným ústavnému   súdu   vyjadril   k   vyjadreniu   obecného   zastupiteľstva   tak,   že   jeho   argumenty odmieta a zároveň dodáva, že „Rozhodnutie obecného zastupiteľstva nemôže byť postavené a vydané na akejsi domnienke. Rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonom.“.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento ústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej   funkcie   verejný   funkcionár   nesmie   uprednostniť   osobný   záujem   pred   verejným záujmom.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného   alebo   dozorného   orgánu   právnickej   osoby,   ktorá   bola   zriadená   na   výkon podnikateľskej   činnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) a 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej   funkcie,   a   počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere,   obdobnom   pracovnom   vzťahu   alebo   štátnozamestnaneckom   pomere   a   akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,   v   čom   je   konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v   rozpore   s   týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa rozhodnutím podľa   odseku   6   vysloví,   že   verejný   funkcionár   vykonáva   funkciu,   zamestnanie   alebo činnosť,   ktorá   je   nezlučiteľná   s   výkonom   verejnej   funkcie   podľa   Ústavy   Slovenskej republiky, tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa   čl.   9   ods.   13   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   rozhodnutie obsahuje osobné   údaje verejného   funkcionára   v   rozsahu   titul,   meno,   priezvisko,   adresa trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia   rozhodnutia,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo ktorým   bola uložená pokuta,   podať návrh   na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný   súd Slovenskej   republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   rozhodne   o   tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú   právomoc   ústavného   súdu   rozhodnúť o   návrhu   navrhovateľa   na   preskúmanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o   ochrane   verejného   záujmu   upravuje   zákon   o   ústavnom   súde   v ustanoveniach   §   73a a § 73b.

Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). O   podaní   návrhu   platí   §   20.   K   návrhu   sa   pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa odseku 1.

Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov (odsek 1). O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (odsek 2). Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   senát   ústavného   súdu   nálezom   zruší   (odsek   3). Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (odsek 4).

III.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva napadnuté rozhodnutie spochybňuje tak po hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej stránke. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie „nemá oporu v zákone ani v ústave Slovenskej republiky,   je   nepreskúmateľné   a   nevykonateľné“. Zároveň   ďalej   uvádza,   že   napadnuté rozhodnutie „...   nie   je   zaevidované   a   nemá   číslo   konania   pod   ktorým   bolo   vedené. V rozhodnutí   je   uvedené   moje   meno   v   nesprávnom   gramatickom   tvare...   Vydané rozhodnutie nie je podpísané poslancami obecného zastupiteľstva a je k nemu len priložená rukou   písaná   prezenčná   listina,   ktorá   nepreukazuje   podpis   poslanca   obecného zastupiteľstva.... Rozhodnutie obsahuje výrok o udelení pokuty v sume zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára. Uvedený výrok nie je v súlade s čl. 9 ods.6 zákona 357 /2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.... Súčasťou rozhodnutia má byť povinnosť zanechať takúto funkciu a nie vzdanie sa funkcie. Takto uvedený výrok je nevykonateľný, nakoľko v rozhodnutí nie je uvedené odkedy sa počíta stanovená lehota 30 dní na splnenie uloženej povinnosti.“.

Vo vzťahu k namietaným hmotnoprávnym a procesným nedostatkom napadnutého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   odvoláva   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   356/08 z 10. decembra 2008, ktorým bolo rozhodnuté tak, že ústavný súd predtým, ako pristúpi k posúdeniu,   či   sa   dotknutý   verejný   funkcionár   dopustil   konania,   ktoré   je   v   rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z., musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka   formy)   samotné   rozhodnutie   príslušného   orgánu   verejnej   moci   (v   danom   prípade obecného zastupiteľstva).

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 3 štvrtou vetou   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu   orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia obecného   zastupiteľstva   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore s ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu,   tak   ho   zruší,   a   naopak,   ak   po   jeho preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   vo   vzťahu   k   napadnutému   rozhodnutiu obecného zastupiteľstva vydanému v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v okolnostiach daného prípadu namieta celé rozhodnutie, tzn. tak procesnú stránku, ktorá predchádzala jeho vydaniu, ako aj naplnenie hmotnoprávnych predpokladov na jeho vydanie.   Osobitnú   pozornosť   je   však   na   tomto   mieste   potrebné   venovať   predovšetkým zmätočnosti vydaného rozhodnutia, ktorá spočíva predovšetkým v nesprávnej interpretácii a aplikácii už citovaných čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. nedostatok formy rozhodnutia.

Ústavný   súd   na   tomto   mieste   poukazuje   na   svoju   predchádzajúcu   rozhodovaciu činnosť, a teda   už uvedený nález sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. decembra 2008, v ktorom ústavný súd konštatoval, že «... pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už ústavný súd zdôraznil, že z jeho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] musí pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   brať   zreteľ   aj   na   dodržiavanie   procesných   zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasl. ústavy...».

Vzhľadom na výhrady a námietky navrhovateľa obsiahnuté v návrhu, ústavný súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania   v danej   veci   aj   výhrady   navrhovateľa   smerujúce   voči   nedostatkom   formy napadnutého rozhodnutia a procesnému postupu obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.Možno   teda   uzavrieť,   že   ústavný   súd   v   tomto   konaní   nemôže   posúdiť,   či   sa navrhovateľ skutočne dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade zastupiteľstva).Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového   stavu   a   jeho   hodnotenia   v   dostatočnom   rozsahu)   predstavuje   nielen   jednu zo základných   podmienok   pre   zákonu   zodpovedajúce   rozhodnutie,   ale   je   tiež   jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. Preto   nedostatky   formy   rozhodnutia   alebo   povrchnosť   odôvodnenia   je   v   rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

Vychádzajúc z výroku   (o   čom   a ako rozhodol)   napadnutého   rozhodnutia, dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo 14. januára 2014 je nevykonateľné (čo sa týka jeho výroku). Napriek dikcii čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „pokuta sa ukladá v sume...“ v samotnom rozhodnutí pokuta   uložená   navrhovateľovi   nebola určená   v   konkrétnej   čiastke,   ale iba   tak,   že „... ukladá...   pokutu   v   sume   zodpovedajúcej   šesť   násobku   mesačného   platu   verejného funkcionára...“. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne presný, konkrétny a vykonateľný. Musí teda presne určovať práva a povinnosti účastníkov konania (v danom prípade stanovenú povinnosť pre navrhovateľa).

Ak   napadnuté   rozhodnutie   zastupiteľstva   neobsahovalo   konkrétnu   výšku   pokuty, ktorá   bola   uložená   navrhovateľovi,   bolo   toto   napadnuté   rozhodnutie   nepreskúmateľné a nevykonateľné a ústavný súd ho musel zrušiť už len na základe tohto dôvodu.

K   podobným   záverom   ústavný   súd   dospel   aj   vo   vzťahu   k   uloženej   povinnosti „... vzdať   sa   funkcie   konateľa...“.   Z   pohľadu   Obchodného   zákonníka   ako   osobitného predpisu je vzdanie sa funkcie konateľa len jedným zo spôsobov, ako funkciu zanechať, pričom iným spôsobom je odvolanie konateľa orgánom, ktorý je na to oprávnený (v danom prípade   valným   zhromaždením).   Napriek   tomu,   že   oba   spôsoby   zanechania   funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vedú v konečnom dôsledku k naplneniu litery ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ústavný súd považuje uloženie povinnosti zanechať funkciu konateľa obchodnej spoločnosti konkrétnym spôsobom, t. j. vzdaním sa tejto funkcie, za nesúladné so znením čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Isté pochybenie vidí ústavný súd aj tom, že obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí neuviedlo bez chýb „... osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a funkcia“ tak, ako to je uvedené v čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to napriek tomu, že predmetné pochybenie má skôr charakter chyby v písaní.

Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9 ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu.   Preto   zároveň   predstavuje   aj   základnú   podmienku   zákonného   a   ústavne konformného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo   vzťahu   k   navrhovateľovi   dodržané   princípy   spravodlivého   procesu   tým,   že   obecné zastupiteľstvo neuviedlo konkrétnu výšku uloženej pokuty. Vzhľadom na to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a ako také aj za arbitrárne.

Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecného zastupiteľstva, na základe už uvedeného zrušil toto napadnuté rozhodnutie, pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015