znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 404/09-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07, ako aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu   v konaní pred   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 7. marca 2007 sa sťažovateľ domáhal proti žalovaným ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku nepriaznivého vybavenia jeho trestného oznámenia proti S. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho opakovaným sťažnostiam na prieťahy adresovaným predsedovi okresného súdu vo veci jeho žaloby nekoná, dosiaľ neboli   vyžiadané   sťažovateľom   požadované   dôkazy   a   nebolo   vykonané   ani   žiadne   iné dokazovanie, takže v predmetnej veci okresný súd koná so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ navrhuje, aby ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07 bolo porušené jeho právo a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a úhradu trov konania.

Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   súčasne   navrhol,   aby   mu   z   dôvodu   jeho nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07.  

Sťažovateľ v sťažnosti na adresu namietaného všeobecného súdu a jeho zákonného sudcu v skúmanej veci okrem iného uviedol:

„Je tu vzorka ďalšie výkonu kriminálneho súdnictva. (...) Zákonného sudcu zaujímajú iba peniaze a súdne poplatky. Predavač - sudca nezaprel svoje členstvo v komande sudcov.“

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu sudcov, ako aj na konkrétneho sudcu všeobecného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky, uráža celý súdny stav, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu, pokiaľ k tomu zvolí prostriedky kompatibilné s etickými prostriedkami.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   rozhoduje   o   jej   prijatí   len vo vzťahu   k   základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   ňou   namieta. Rozhodovanie o tej časti návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal primerané   finančné   zadosťučinenie   a   trovy   konania,   nie   je   rozhodovaním   o   základnom práve   alebo   slobode.   Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania o takýchto otázkach nerozhodoval (I. ÚS 133/05, I. ÚS 143/05).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu rozhodovať aj o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009